Osobne poznal všetky kravy

RELAX - Rozhovory | 25.10.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Slovenské mlieko je údajne lepšie aj preto, že je vyrobené na Slovensku. Dáva ľuďom prácu a zdravie. Vyrábajú ho aj tak, že sa družstevníci modlia, aby im Pán Boh nadelil dobrú úrodu, od ktorej sa všetko odvíja.

Jozef Puvák je poľnohospodársky bojovník. Foto: Michal Hlavatovič

Predseda Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín so sídlom v Šterusoch Jozef Puvák hovorí, že vyspelé západné poľnohospodárske firmy naše poľnohospodárstvo nepotrebujú a pokojne by nás dokázali úplne zlikvidovať. Slovensko v rámci Európy produkuje približne jedno percento mlieka. Napríklad nemecký kapitál ten náš prevalcuje kedykoľvek. K vzácnej snahe prežiť pridali v Šterusoch pred niekoľkými dňami a aj veľkolepé defilé tých najzaujímavejších kráv široko-ďaleko. Chovateľský deň prilákal odborníkov a producentov mlieka. Napriek problémom to nemienia zabaliť.

Budú chovateľské dni v Šterusoch pokračovať?
- Áno, už o tom v duchu rozmýšľam.
Vznikne tradícia?
- Samozrejme.
V čom je pre vás zaujímavý chovateľský deň?
- Najmä tým, že sme sa stretli. Podstatné je aj to, že chovatelia sem priviezli zvieratá s nadšením a nikoho sme nemuseli presviedčať alebo sa mu nebodaj vyhrážať. Zvieratá priviezli spontánne. Sami sa majú čím pochváliť a radi ukážu, čo majú. To nás veľmi teší a dáva nám to energiu potichu plánovať ďalší ročník.
Koľko zvierat sa tu nazbieralo?
- Viac než sedemdesiat. Kravy patrili k plemenám pinzgauského, jerseyského, holštýnskeho a slovenského strakatého dobytka.
Darí sa producentom mlieka na Slovensku?
- Podobné akcie patria k vyspelým chovateľom na celom svete. Škoda, že takéto niečo nemá u nás tradíciu. Bolo len niekoľko menších stretnutí. Táto naša akcia je najväčšia za ostatné obdobie.
Ako sa vodí chovateľom hovädzieho dobytka?
- Veľa chovov zaniklo a veľa sa ich aj rozvíja. Myslím, že tých sedemsto miliónov litrov mlieka zo slovenskej produkcie by mali vyrábať práve naši chovatelia... Pretože niektoré naše spoločnosti už z väčšej časti patria dánskym chovateľom. Tí na Slovensku vyrábajú veľké objemy. My Slováci sa musíme vzchopiť a tiež musíme začať niečo robiť.
Prečo slovenské farmy padli?
- Je to o vzťahu k práci, o vysporiadaní majetku a vnútorných podnikových vzťahoch. Ide najmä o to, či tí družstevníci chcú robiť alebo nie, či chcú podnik vytunelovať alebo ho zachovať pre svoje deti. My sme sa dali na cestu budovania a chcem ho udržať životaschopný. Odovzdáme ho ďalším generáciám, takže investujeme a robíme. To nás povzbudzuje aj k organizácii takejto akcie.
A vaše družstvo sa nepokúsil niekto vytunelovať?
- Nie, lebo my si ho nedáme. Sme tu podielnici. Chceme, aby sme zanechali čo najviac našim deťom, občanom obcí naokolo. Posunieme im pracovné príležitosti. Vďaka úspechom družstva sa môže rozvíjať aj dedina. Obec bude dostávať dane z a ekonomicky silného funkčného podniku. Robíme pre celú spoločnosť, čo len môžeme.
Je medzi chovateľmi konkurenčný boj?
- Žiadna veľká vojna to nie je. Nikto nikomu nezakazuje chovať viac dobytka. Skôr naopak, každý chce chovať menej.
Prečo?
- Lebo je s tým veľa roboty. :-)
Obmedzujú vás normy Európskej únie?
- Slovenská kvóta výroby mlieka je približne jedna miliarda. Darí sa z nej plniť na sedemsto miliónov. Takže v tomto máme skôr rezervu, ako obmedzenia. Slovensko trpí chudobou ducha. Ani tú nízku kvótu nezvládame. Spotreba mlieka na jedného obyvateľa je najmenšia v celej únii. Je to približne stoštyridsať litrov.
Kde majú potom pôvod plače o tom, ako nás Európska únia škrtí?
- Škrtia nás dotácie. Máme ich na nižšej úrovni, ako vyspelý západoeurópsky poľnohospodár. On na jeden liter mlieka dostane viac, preto si môže dovoliť dovážať ho trebárs aj na Slovensko. Má na to, aby robil lepšie výrobky a následne ich predával. Realita je taká, že na Slovensku máme dotáciu na mlieko piatu najnižšiu v celej Európskej únii. Silnejším sa preto konkurovať nedá.
Kam putuje mlieko z vášho družstva?
- Do bánovskej mliekarne, ktorá ho ďalej spracováva.
Viete povedať, v ktorom výrobku je celkom určite vaše mlieko?
- Je to desatina každého ich výrobku. To je náš podiel. Sme na to hrdí, že môžeme aspoň takto prispieť.
Cítia mliekari krízu a nejaké jej dôsledky?
- Kruté obdobie pre nás boli roky 2009 a 2010. Tento rok je o trochu lepší, pretože boli dobré úrody a ceny obilia. Očakávame však, že budúci rok môže byť zasa podstatne slabší. Aj suché obdobie tento rok trvalo príliš dlho. Repku musíme vyorať. V poľnohospodárstve nikdy nemôžeme povedať, že máme to najhoršie za sebou. Je to večný boj. Raz sa nám darí, inokedy nie. Taký je život.
Sú to nervy?
- Človek si zvykne a niekedy je to aj rutina.
Chceli ste sa na to niekedy vykašľať?
- Mám chuť urobiť to skoro každý deň. Ale to sú len také frázy. Čo by sme šli robiť, keď iné nevieme? :-)
Čím ste chceli byť, keď ste boli malý?
- Ja mám rád poľnohospodárstvo a zvieratá odmalička. Najmä hovädzí dobytok. Ako chlapec som poznal všetky kravy na družstve. To bol môj koníček, bavilo ma to. Teraz už nemám toľko času, už máme aj viacej dobytka. Ešte prednedávnom som si pamätal podľa čísiel, po akej matke je ktorý kus...
Koľko máte teraz dobytka?
- Tisícsedemsto kusov, z toho osemsto kráv.
Chov ošípaných ste zlikvidovali?
- Mali sme ich štyritisíc, zostalo nám ich tristo.
Nie je záujem o bravčové?
- Je. Cena je však nízka. Vyrábali sme ho so stratou.
Opäť vám zavarili nízka dotácie?
- Áno. Obchodníci privezú brak a tu ho predávajú chudobnému národu. S tým, žiaľ, nič neurobíme.
Je stav slovenského poľnohospodárstva naozaj taký hororový?
- Dnes na našu akciu prišlo aj niekoľko bývalých ministrov a ďalších vážnych poľnohospodárov. Myslím,
že im ide o vec.
Neprišli len na guláš?
- Nie. Celkom určite chceli vidieť čo na Slovensku máme. Výstavou sme aj my chceli zviditeľniť naše družstvo. Sme kolegom vďační za to, že si nás uctili svojou účasťou.