Trnavské rybníky
reklama

Ľudového umelca Stanislava Štefunka najviac preslávila výroba dožinkových vencov

RELAX - Tí sú naši | 12.11.2024, 07.00, prispievatelia

V týchto dňoch si pripomíname jeho 120. výročie narodenia a zároveň aj 24. výročie úmrtia.

Ľudového umelca Stanislava Štefunka najviac preslávila výroba dožinkových vencov

Stanislav Štefunko, majster na slamené výrobky, dokázal vyhotoviť aj takéto taniere, ktoré ako suveníry často využívalo pri svojich jubileách vedenie vtedajšieho JRD Mier v Cíferi. Foto: Marián Pavlík

reklama

 

V minulosti, ale aj v súčasnosti, evidujeme v našom regióne desiatky šikovných ľudových umelcov, ktorí sa počas života výplodmi šikovných rúk preslávili široko-ďaleko.

 

K jedným z nich sa do početného šíku zručných majstrov radí aj Stanislav Štefunko z Hrnčiaroviec nad Parnou (12. 11.1904 - 17.11. 2000), ktorého 120. výročie narodenia si pripomíname 12. novembra a o štyri dni neskôr aj 24. výročie úmrtia.

 

Najmä na dôchodku sa preslávil vzácnym koníčkom - výrobkami zo slamy, ktorým sa venoval nepretržite vyše tridsať rokov. 

reklama


Popri rôznych veľkostiach ozdobných slamených tanierikov či košíkov, ktoré uzreli svetlo sveta zásluhou jeho fantázie a tvorivých pracovitých rúk, ho najviac preslávili dožinkové vence.

 

Ten vari najvzácnejší, ktorý na objednávku vyrobil pre Folklórnu skupinu Cífer v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia, sa stal trvalým symbolom tamojších folkloristov dodnes.

 

Prezentujú sa ním nielen vo svojom najobľúbenejšom pásme „Už sme žitko zežali“, ale aj na folklórnych prehliadkach doma či v zahraničí.

 

Vyše tridsať rokov sa tieto pracovité ruky venovali nevšednej ľudovej umeleckej tvorbe - výrobe predmetov zo slamy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a veľký obdiv. 
 

 

Najväčší, nadrozmerný dožinkový veniec však venoval bývalému československému prezidentovi Gustávovi Husákovi ( bol vysoký 180 cm a široký 100 cm). Poľnohospodári nášho okresu mu ho odovzdali na Dožinkových slávnostiach v Nitre v roku 1980. 


O dožinkový veniec vyrobený Stanislavom Štefunkom v Cíferi v rokoch 1978-1990 zápolili špičkoví československí parkúroví skokoví jazdci v rovnomenných pretekoch počas trinástich ročníkov.

 

Prvé dva ročníky sa odvíjali v areáli futbalového štadióna ŠK Cífer, neskôr ďalšie v Páci-Kopánke (súčasné kúpalisko). Štyrikrát dožinkový veniec získal Košičan Andrej Glatz (1947), bývalý 6-násobný majster Československa v parkúrovom skákaní a dlhoročný predseda Slovenskej jazdeckej federácie.

 

Štvorica služobne najstarších, dnes už nežijúcich cíferských folkloristov, zľava: Rozália Demovičová, Anna Stoláriková st., Jozef Bernadič a Mária Domoráková. Pri prezentácii s dožinkovým vencom počas folklórneho festivalu Východná 1978.

 

 

Od roku 2008 bol generálnym riaditeľom spoločnosti Mercedes - Benz Slovakia, s.r.o. a konzulom Peruánskej republiky na Slovensku.

 

Slamené skvosty z tvorivej dielne Stanislava Štefunku z Hrnčiaroviec nad Parnou (dožinkové vence či taniere) sa v priebehu rokov objavili aj na viacerých titulných stranách rôznych regionálnych periodík či obaloch gramoplatní.

 

Napríklad v roku 1983 na titulke bulletinu Ľudová kultúra v okrese Trnava a o šesť rokov neskôr (1989) na obaloch dvoch gramoplatní: Už sme žitko zežali a Piesne z Trnavskej roviny, ktoré vyšli v hudobnom vydavateľstve OPUS.

 

Vlastníkom štyroch dožinkových vencov sa na rovnomenných pretekoch v Cíferi-Páci stal aj bývalý československý špičkový parkúrový jazdec Andrej Glatz (Slávi SVŠT Bratislava), ktorý tu zvíťazil v rokoch 1980 (III. ročník), 1981 (IV. ročník), 1983 (VI. ročník) a 1988 (XI. ročník). 

 

 

Ešte pripomenieme, že cestou svojho synovca ľudový umelec z Hrnčiaroviec nad Parnou dlhé roky svoje vzácne výrobky exportoval aj do zahraničia, najmä do Švédska.

 

Hlboko sa skláňame pred celoživotnou prácou spomínaného Stanislava Štefunka. Jeho umelecká tvorba dodnes slúži k zviditeľňovaniu jeho obce a rozhodne si naďalej zaslúži našu pozornosť a uznanie.

 


Krojovaný cíferský folklórny pár Štefan Pepo Benkovský a Anna Olosová pri vystúpení s dožinkovým vencom na medzinárodnom festivale Tradície Vojvodiny v srbskom meste Vršac v roku 1988. 

 


Aj plnofarebná titulná stránka brožúrky Ľudová kultúra v okrese Trnava (1983) zobrazuje vycifrovaných Cíferčanov s dožinkovým vencom.   

 


Slamené výrobky z dielne Stanislava Štefunku sa objavili  aj na obaloch dvoch gramoplatní, ktoré vyšli v hudobnom vydavateľstve OPUS v roku 1989.

 

TEXT A FOTO MARIÁN PAVLÍK

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2025. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda Trnava
reklama
Canis safety
reklama