VIDEO: Kus Rakúska nad Parnou

RELAX - Reportáže | 26.10.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Cudzinec ju má problém nájsť, no miestni Ružovú dolinu v Suchej nad Parnou dobre poznajú. Kto ju navštívi raz, takmer určite sa vráti.

Jozef Zvolenský sa dostal k vínu cez pohárik. Foto: Vladimír Kampf

Na okraji dediny, neďaleko Malých Karpát prichádzajúcich víta najskôr krásne zrekonštruovaná kaplnka so sochou sv. Urbana – patróna vinohradníkov. Za ňou sa naskytne výhľad na úhľadné rady viniča. Upravené a bez buriny, ako z katalógu. „To sme v Rakúsku?“ neskrýva prekvapenie kolega Vlado. Neskôr zisťujeme, že nie sme až tak ďaleko od pravdy...
Fľaša z koreňa
Vinár Jozef Zvolenský s manželkou Drahoslavou nás vítajú vo svojom kráľovstve. Trnavčan a Košičanka sa do Suchej prisťahovali. Vinohrad vysadili v roku 2003 na pôde, ktorú si prenajali od rádu jezuitov. O šesť rokov neskôr už degustovali prvé víno. Svoju značku pomenovali Terra Parna, v preklade Zem Parná. „Keď sme sem prišli, kaplnka bola zarastená burinou a na mieste nášho domu bolo smetisko. Tam, kde je teraz vinič, sa pestovali poľnohospodárske plodiny. No príliš sa im nedarilo,“ ukazuje Jozef Zvolenský. Hlinito-piesočnatá hnedozem s vysokým obsahom skeletových častí nie je úrodná, no na vinič je ideálna.

Kaplnka bola schátraná a obrastená burinou. Zvolenskí prispeli k jej rekonštrukcii.

Darí sa tu najmä Modrému Portugalu, pretože sem aj historicky patrí. Je to presne tá odroda, ktorú ospevuje František Hečko vo svojom románe Červené víno. Dolina, ktorá leží vedľa Ružovej sa nazýva Vlčia. Hečkov Vlčindol. Vínna réva sa tu pestovala už v stredoveku. Podľa historických prameňov kedysi do vychytenej vinohradníckej oblasti nemohol prísť hocikto. Strážili ju. „Čím chudobnejšia pôda, tým je víno viac odrodové. My sa snažíme vrátiť menu Modrý Portugal zašlú slávu a kvalitu.“ Zaujíma nás, prečo ju toto víno stratilo. „Portugal je veľmi rodivý a Slováci sú zasa lakomí. Z jedného koreňa môžete vyrobiť aj sedemdesiat litrov vína. Samozrejme, menej kvalitného.“ Portugal z Ružovej doliny skončil na poslednom ročníku výstavy Víno Tirnavia s titulom najvyššie hodnotené červené víno. „Dôležitá je redukcia. Prvú robíme strihom – vinič sa strihá v zime a na jar. Druhá je redukcia úrody. Koncom júna sme ostrihali asi polovicu strapcov a v auguste ďalšiu. Z nej sme vyrobili produkt na sekt. Zvyšok sme nechali dozrieť. Takýto výber z hrozna má v sebe viac živín. Z jedného koreňa sme vyrobili len jednu fľašu - necelý liter,“ vysvetľuje vinár tajomstvo úspechu.

Trnavský arcibiskup vie, čo je dobré.
Na takmer štyroch hektároch pôdy pestujú najmä Portugal, no aj Alibernet či Svätovavrinecké. To posledné sa zapáčilo aj trnavskému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi, ktorý si dokonca nechal vyrobiť špeciálnu etiketu so svojím podpisom. Známy milovník dobrého vína ho však nemá pre seba, ale fľašky dáva do daru svojim návštevám.
Na sušianskej pôde sa darí aj bielym odrodám. Zvolenskí pestujú Rizling Rýnsky a Sauvignon. V ponuke majú aj také lahôdky ako ľadový zber, Modrý Portugal rosé či sekt.
Rozumné ničnerobenie
Vinárov je v okolí Trnavy dostatok, no veľa z nich si hrozno kupuje. Zopár májových mrazov či daždivých liet za sebou a kdekto stratí s vinohradom nervy. No tí, čo vytrvali, vedia, že niet nad vlastný vinič. Zvolenským hrá do karát aj to, že na výrobu vína nie sú odkázaní. Ich živobytím je firma s pesticídmi, víno je predovšetkým ich záľuba. Na začiatku do nej veľa investovali, dnes už si aspoň zarobí sama na seba.

O kvalite vína zo Suchej svedčí viacero ocenení.
Ani jeden z dvojice nie je profesionálnym vinárom. „Ja som agronóm, manželka je stavbárka. K vínu som sa dostal ako každý iný – cez pohárik. Veľa som cestoval, chodil som na degustácie po celej Európe. Nakazil som sa,“ usmieva sa vinár – samouk. Za to, že sa dnes vyzná vo výrobe vína, vraj môže jeho nespavosť. „V noci nemôžem spávať, tak som študoval rakúsku literatúru, najmä z oblasti výroby bieleho vína. V Rakúsku mám veľa známych vinárov. Červené víno robím sám s pomocou priateľa. Ako? Najdôležitejšie je dobré hrozno, potom to už nie je až taká veda. Mojou úlohou je nepokaziť to, čo sa vypestuje. Používame najmodernejšie technológie, ale do vína nič nepridávame. Technika rozumného ničnerobenia je lepšia, ako urobiť niečo navyše,“ prezrádza.
Recept na kvalitu
Vchádzame do vinohradu, ktorý ľahko spoznáte podľa vežičky – niekdajšieho vodojemu a rozhľadne z polovice minulého storočia. Dozreté žltozelené strapce strihá asi desiatka oberačov. Pilne pracujú aj dve dcéry Zvolenských, tretia je v škole. Zdravíme sa s vinohradníkom Miroslavom Fornerom, ktorý je zodpovedný za kvalitu vína.
Naoberané hrozno ukladajú do debničiek. Nie doplna, len tak, aby sa hrozno nepotlačilo. Strapce putujú do stroja, ktorý ich odstopkuje, aby vo víne nebolo cítiť „zelinu“ – chlorofyl. Prázdne debničky sa pred ďalším použitím vyumývajú. Čistota je základ. Bobule putujú do plnoautomatického preša z Francúzska a vyprešovaná šťava hneď odchádza potrubím do nerezových tankov. Pridávajú doň enzým, ktorý pomôže odkaliť víno, a síru. Inak nič. „Obraté hrozno treba hneď spracovať, potom je víno svieže aj po dvoch rokoch.“

Červené víno dozrieva v dubových sudoch.
Hlavná oberacia sezóna je na konci septembra, no na Alibernet si počkajú až do októbra alebo novembra. „Máme kapacitu 80-tisíc fliaš, čo je asi šesťdesiattisíc litrov, ale ročne vyprodukujeme len asi dvadsaťdva- až dvadsaťtritisíc fliaš. Robíme len toľko, koľko sa predá.“ Červené víno dozrieva v dubových sudoch. Pre tých, ktorý by nevedeli – takéto víno sa nazýva barikové. Z väčšiny tohtoročnej úrody bude vínko až za rok alebo dva. No časť bude ako mladé víno vo fľašiach s logom Terra Parna už tento november.   

FOTO: Vladimír Kampf