Podniková futbalová liga mala čaro, bývalí hráči ŽOS-ky sa dodnes stretávajú
ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 29.11.2024, 09.02, Ján Král
"Aj keď sme si cez zápas neraz vynadali, po záverečnom hvizde rozhodcu sme boli ako bratia," vravia o svojom vzťahu.
Na stretnutie Podnikovej ligy prišli - horný rad zľava: Michal Mego, Alojz Halenár, Štefan Drahoš, Ľubomír Halmo, Miloslav Köszeghi, Jozef Mihalik, Jozef Súkeník, Pavel Čechovič, Vladimír Nemček, Dušan Demovič, Milan Hudec, Vladimír Teplanský. Spodný rad zľava: Jozef Kuliš, Peter Kocian, Štefan Vrtoch, František Müller, Marián Szalay, Štefan Medňanský. Foto: Ján Král
Popri futbalových súťažiach sa svojho času hrávala v trnavskom regióne aj tzv. Podniková liga. Súperili v nej medzi sebou mančafty zostavené zo zamestnancov podnikov, ktoré mali vtedy silné meno ako boli napr. trnavské spoločnosti ŽOS, TAZ, Skloplast, Drôtovňa Hlohovca, Trikota Vrbové, Chirana Piešťany a mnohé iné.
K dominantným tímom v súťaži patril v osemdesiatych a úvode deväťdesiatych rokov tím trnavskej ŽOS-ky, ktorý zaknihoval deväť triumfov po sebe! Ich domácim stánkom bolo ihrisko za súčasnou strednou zdravotnou školou.
Partia dnes už bývalých futbalistov sa aj po rokoch stále stretáva - vždy v pondelok, teda v deň, keď bývala na programe „podniková“. V novembri si dali zraz takmer v plnej sile, pri guláši a vínku debatovali a spomínali v jednej z trnavských reštaurácií.
„Aj dnes sa v pondelky schádzame na ihrisku, už však nie pri futbale, ten prenechávame mladším, my skôr sledujeme a mudrujeme, čo mal ktorý hráč urobiť lepšie,“ usmial sa Jozef Mihalik, ktorý bol hrajúcim trénerom tímu. Inak ako Jackie ho spoluhráči neoslovia ani dnes.
Keďže zápasy Podnikovej ligy sa hrávali cez pracovný týždeň, mohli ju hrávať ešte stále aktívni futbalisti.
„Zišli sme sa vtedy výborná partia. Tradovalo sa, že v ŽOS-ke zamestnávajú len výborných futbalistov. Boli sme však nielen dobrí futbalisti, ale tvorili sme aj výbornú partiu,“ spomína jeden z motorov ofenzívy Dušan Demovič.
Kroniky Jozefa Mihalika siahajú až do osemdesiatych rokov.
Medzi najvýraznejšie postavy družstva patril Pavel Čechovič, ktorý vyrastal v trnavskom Spartaku. V Podnikovej lige bol viacnásobným kráľom strelcov. Podľa štatistík Jozefa Mihalika, ktorý vedie kroniku klubu, strelil 118 gólov v 103 zápasoch.
Viac odohral už len brankár Štefan Medňanský. „Tajomstvo nášho tímu? Tvorili ho výborní futbalisti a skvelí ľudia. Aj keď sme si cez zápas vynadali, ak niečo nevyšlo, s posledným hvizdom rozhodcu emócie opadli a opäť sme boli ako bratia,“ vravel Medňanský.
Jeho slová doplnil Pavel Čechovič: „V ofenzíve sme boli silní, v obrane sme zase mali poctivých pracantov ako bol napr. aktuálny tréner trnavských hádzanárov Vladimír Teplanský. Naši útočníci Alojz Halenár a Ľubomír Halmo boli rýchli a radi zakončovali akcie, niekedy som mal pocit, že by sme potrebovali dve lopty, lebo nahrali iba keď už nevládali,“ zasmial sa.
O súťaži sa písalo aj v dobovej tlači.
„Brankári súpera odchádzali z nášho ihriska neraz nešťastní. Pamätám si ako jeden nemenovaný kamarát chytal za Zeleneč, v nedeľu dostal päťku proti Lokomotíve a v pondelok na podnikovej sedmičku od nás. Nebol veru nadšený,“ pokračoval Čechovič.
Meno si urobili futbalisti ŽOS-ky aj v zahraničí, priam družobné styky nadviazali s Karvinou. „Tí už mali v tíme aj bývalých ligistov, chytal za nich napr. Jaroslav Netolička, niekdajší reprezentačný brankár. S priateľmi z Ostravska sme si vybudovali také vzťahy, že dodnes sa stretávame na dovolenkách.“
ŽOS Trnava - sezóna 1985/86. Horný rad zľava: Peter Kocian, Vladimír Poláček, Pavel Čechovič, Štefan Vrtoch, Štefan Medňanský, Alojz Halenár, Ľubomír Halmo, Michal Fančovič. Dolný rad zľava: Vladimír Teplanský, Jozef Kuliš, Marián Szalay, Jozef Mihalik, Štefan Drahoš, Jozef Súkeník.
Dôležité vždy bolo, že to medzi hráčmi klapalo nielen na ihrisku ale aj po zápasoch. „Keď už Podniková liga v deväťdesiatych rokoch finišovala, jeden z hráčov súperovho celku zahlásil, keď nás videl po zápase spoločne na pive: My sa ako tím poriadne nemôžeme zísť a títo sa nemôžu zase rozísť! A to veru vystihol,“ zasmial sa Miloslav Köszeghi.
V žoskárskej partii sa vždy snažil udržovať dobrú náladu aj tým, že k sviatku vždy pripravil pre konkrétneho spoluhráča básničku. „Pravidlo ale bolo vopred dané, že nikto sa nesmie ani na pikantnú veršovačku uraziť!“ povedal.
Skúsenosti s jeho veselým tvorivým duchom má aj Dušan Demovič. „Keď som oslavoval päťdesiatku v reštaurácii s rodinou, priviezli zrazu Miloša na vozíku. Vyzeral malátne, mal na sebe obväzy, lekárske hadičky, do žily zapojenú infúziu. Zhrozený som sa pýtal, čo sa stalo. On, že aj keď sa necíti dobre, k okrúhlemu jubileu mi predsa musí povedať básničku. Presviedčali sme ho, aby sa nepresiloval, lebo ozaj vyzeral, že nevládze, napriek tomu začal čítať. Na konci básničky vstal a začal sa smiať, ako ma dobehol. Bol úplne zdravý a celú vec nafingoval,“ vytiahol príhodu s Köszeghim Demovič.
ŽOS Trnava - rok 1992. Horný rad zľava: Miroslav Majzel, Augustín Martinkovič, Jozef Demovič, Peter Gono, Petr Bron, Štefan Medňanský, Miloslav Köszeghi, Vladimír Teplanský, Dušan Demovič. Stredný rad zľava: Jozef Súkeník, Milan Hudec, Alojz Halenár, Ľubomír Halmo, Peter Kocian, František Müller, Michal Mego, Peter Junas, Bohuš Brezina. Dolný rad zľava: Viliam Petráš, Marián Szalay, Jozef Mihalik, Róbert Rausch, Pavel Čechovič, Štefan Drahoš, Štefan Vrtoch.
Partia zo ŽOS – podnikovej je odhodlaná stretávať sa i naďalej. Mrzí ich však, že už to nepôjde v plnej zostave.
„Žiaľ, Viliam Petráš už nie je medzi nami. Zomrel v novembri 2014. Futbal a šport miloval, ešte v sedemdesiatke si chodieval zabehať okolo ihriska na Lokomotíve,“ dodal Köszeghi.