Trénerka futbalistiek Spartaka Čeriová: Spokojnosť panuje s herným progresom

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.12.2024, 13.01, prispievatelia

Ženský tím Spartaka Trnava prešiel v lete výraznou obmenou. Káder sa ešte viac omladil a zmena nastala aj na pozícii hlavného trénera, kde Mateja Chocinu nahradila kapitánka družstva Viktória Čeriová, ktorá naďalej pokračuje aj v hráčskej kariére. S historicky prvou ženou vo funkcii hlavnej kormidelníčky žien trnavského Spartaka sme bilancovali uplynulý polrok, po ktorom patrí červeno-čiernym siedme miesto ligovej tabuľky.

Po návrate z nemocnice musela Viktória Čeriová zopár duelov odkoučovať spoza postrannej čiary. Foto: Jakub Harant

Pred sezónou ste prijali výzvu stať sa hrajúcou trénerkou, ako hodnotíte prvý polrok vo funkcii?
- Hodnotím ho určite pozitívne. Bolo pre mňa náročné rozhodnutie, či do toho ísť, alebo nie. Baby sú zatiaľ super, nepočula som žiadne negatívne veci a pevne verím, že to tak zostane. Ako ste povedali, je to výzva, neustále mám v hlave, čo všetko treba urobiť, aby tím fungoval. Čo musím povedať, mám úžasný realizačný tím, hlavne asistenta Róberta Gonosa, ktorý mi veľmi pomáha, ale nesmiem zabudnúť ani na vedúceho družstva Mariána Eckera. Bez nich by sa to nedalo robiť na tejto úrovni.

Ako prijala túto dvojrolu kabína?
- Verím, že dobre. Nepočula som žiadne negatívne odozvy. Úprimne, hráčok som sa na to nepýtala. Myslím, že sme sa od začiatku sezóny zlepšili, viac sme sa spoznali a tím pracuje oveľa lepšie ako pri prvom stretnutí. Zvykli sme si na to, často sú mi aj ony nápomocné, lebo sú to inteligentné dievčatá. Myslím, že fungujeme dobre a dúfam, že na to nadviažeme aj v novom roku.

V lete prišlo aj k výraznej obmene kádra, ako do tímu zapadli nové hráčky?
- Zapadli výborne. Máme síce veľmi mladý káder, ale treba spomenúť, že v závere prípravy prišla do tímu Janka Vajdová, ktorá je aktuálne našou najstaršou hráčkou. Do mladého kolektívu zapadla úplne bez problémov. Aj pre mňa je veľkou pomocou, keďže je mi aj vekovo blízka a mám teda v tíme niekoho, kto je skúsenejší a má iný pohľad na rôzne situácie. Káder je síce mladý, ale robí sa s ním dobre, lebo baby sú ambiciózne, chcú pracovať a neustále sa zlepšovať.

Rozoberme si podrobnejšie jesennú časť. Začali ste vysokou prehrou 1:4 v Trenčíne, pričom ešte pár dní pred zápasom ste nevedeli, ktoré hráčky sa podarí administratívne dotiahnuť a budú k dispozícii. Ako s odstupom času hodnotíte vstup do sezóny?
- S mojim asistentom si v hlavách neustále premietame celú sezónu. Aktuálne sme niekde úplne inde ako na začiatku sezóny. Káder bol nový, mali sme iba tri týždne prípravy, čo bolo veľmi málo. Počas sezóny sa to postupne kryštalizovalo a ku koncu sa to konečne utriaslo. Naše výsledky a hlavne výkony boli stále lepšie a lepšie. Odohrali sme solídne zápasy s Myjavou a so Slovanom, ktoré sme síce prehrali, ale dievčatá vyšli z komfortnej zóny a dokázali plniť taktické pokyny, ktoré pre ne neboli ľahké, pretože sú to mladé hráčky a išli sme predovšetkým do defenzívy.

Nasledujúce dve kolá ste úplne vynechali kvôli zdravotným problémom, ktoré vás dokonca dostali na pár dní do nemocnice. Boli ste v komunikácii s realizačným tímom? Ako sa nové družstvo v čase formovania vysporiadalo s absenciou trénerky?
- S realizačným tímom som bola v každodennej komunikácii, či už s asistentom, vedúcim družstva alebo s fyzioterapeutkou Natáliou Kissovou. Niekedy aj s hráčkami, keďže mám v tíme sestru, ktorá bola taká moja spojka. Bolo to náročné obdobie, futbal mi neskutočne chýbal. Po návrate z nemocnice som mala prikázané šetriť sa, no už o tri dni som koučovala zápas. Dievčatá, ihrisko, futbal, všetko mi veľmi chýbalo. Myslím, že s mojou absenciou sa vysporiadali výborne, nevidela som na nich, že by padli dole či už herne, alebo kondične. Môjmu asistentovi verím, viem, že sa naňho môžem spoľahnúť a tak to aj bolo.

Asistent trénerky Róbert Gonos viedol vo väčšine duelov družstvo z lavičky. Foto: Jakub Harant

Od štvrtého kola ste sa vrátili aspoň na lavičku, ťahalo vás to vtedy aj na ihrisko? Pociťovali ste za čiarou väčšiu nervozitu ako na hracej ploche?
- Popravde, na ihrisko ma to veľmi neťahalo, lebo som sa vžila do role trénerky. Svoju premiéru v tejto pozícii som absolvovala na pôde Myjavy. Zápas som si neskutočne užívala, veľmi ma to bavilo. Noc pred duelom som vôbec nespala, nervozita bola oveľa väčšia ako v pozícii hráčky, lebo som cítila zodpovednosť za celé družstvo. Možno to bolo aj tým, že som zvyknutá, že na ihrisku viem viacero vecí ovplyvniť, ale teraz to bolo iné. Musela som mať plán. Dievčatá hrali výborne, škoda toho, že sme dostali červenú kartu a Myjava kopala penaltu, inak mohol byť aj výsledok ešte o čosi lepší. Bavilo ma to, ale časom mi začalo chýbať hranie.

Návrat na ihrisko sa azda ani lepšie nedal naplánovať. Vrátili ste sa v zápase proti Žiline na Štadióne Antona Malatinského. Bol pre vás tento duel ešte špeciálnejší vďaka vášmu návratu na trávnik?
- Určite to bolo pre mňa veľmi špeciálne. Stále som verila, že sa dokážem dať dokopy do toho zápasu, pretože veľmi som si túžila zahrať na hlavnom štadióne Spartaka. Týmto by som ešte raz chcela poďakovať celému klubu, že nám také niečo umožnil. Hrať na takom krásnom štadióne aj s tou atmosférou a dňom, ktorý sme mali je niečo neuveriteľné pre nás a celkovo pre ženský futbal na Slovensku. Dievčatá si to veľmi užili. Pre mňa to bola motivácia, že musím zamakať, zakúsnuť sa, aby som niečo dokázala. Verím, že aj pre dievčatá to bola motivácia a tešíme sa na ďalší podobný zápas.

Asi sa zhodneme, že tento zápas bol pre vás vrcholom jesennej časti. Na tribúny si našlo cestu 570 divákov, tímu sa navyše podarilo pretrhnúť päťzápasovú šnúru bez výhry. Ako s odstupom času hodnotíte celé toto podujatie?
- Bolo to úžasné, sprevádzalo ma množstvo emócií. Ale všetko okolo toho, celé tie dva-tri týždne boli veľkolepé. Snažili sme sa dievčatá pripraviť na tento zápas aj po mentálnej stránke, na čo sme sa primárne zamerali. Zvládli to perfektne, hoci určitý stres tam bol. Bolo vidieť, že na kopačkách to nebolo úplne ideálne. Ale užili sme si to, ešte raz ďakujeme všetkým divákom, že prišli v takom veľkom počte. Bolo ich cítiť.

Výsledkovo ste ustúpili z pozícii, ktoré vám patrili v predchádzajúcich sezónach. Prezimujete na siedmom mieste, panuje s jeseňou spokojnosť?
- Je to náročná otázka. Áno, tabuľkovo sme klesli, ale vieme, na čo máme. Káder sa výrazne obmenil a omladil. Stavba tímu trvá dlhšiu dobu, všetko sa musí utriasť, dať dokopy. Posledné zápasy bol vidieť na našej hre progres. Škoda toho nezachyteného úvodu, myslím, že sme mohli figurovať na vyšších priečkach. Snažíme sa nepozerať na jeseň iba cez výsledky, ale aj z hľadiska herného prejavu, kde panuje spokojnosť s našim pokrokom. Našim ďalším cieľom je rozvíjať mladé hráčky po futbalovej stránke, kde sa nám taktiež darilo. 

Viktória Čeriová sa na trávnik vrátila symbolicky na Štadióne Antona Malatinského v zápase roka pre ženský tím Spartaka. Foto: Ľubomír Horňák

Na piaty Ružomberok strácate tri kolá pred koncom základnej časti osem bodov. Chcete sa na úvod jari pokúsiť o menší zázrak, alebo ste už zmierené s účasťou v dolnej päťke súťaže?
- Zmierené určite nikdy nebudeme. Chceme v dievčatách budovať víťaznú mentalitu, ktorú mám aj ja a nikdy sa nezmierim s tým horším. Na druhej strane si uvedomujeme, čo nás ešte čaká. Na úvod jari máme ťažké zápasy, navyše všetky odohráme vonku v náročných prostrediach. Do každého pôjdeme s cieľom vyhrať, chceme ukázať, čo v nás je. Chceme strieľať góly a zlepšovať sa. Nestaváme to tak, že musíme byť v hornej päťke, čo by nás zbytočne zväzovalo. Pokúsime sa však prekvapiť, zázraky sa niekedy dejú a bolo by skvelé, keby sa jeden podaril aj nám.

V prípade účasti v skupine o záchranu by ste sa počas celej jari konfrontovali s kvalitatívne vyrovnanejšími súpermi. Nemohla by to byť pre váš mladý kolektív svojim spôsobom výhoda?
- Už sme s asistentom riešili, čo je pre nás lepšie. Zhodnotili sme to tak, že obe skupiny majú svoje výhody aj nevýhody. Spodná päťka má určite tú výhodu, že by nás čakali vyrovnanejšie duely, kde sa môžeme viac zamerať na ofenzívu, čo dievčatá potrebujú. Chceme im budovať sebavedomie pri práci s loptou. Ale samozrejme, horná päťka je prestížnejšia a každý tam chce byť.

Prejdime na pohárovú súťaž, kde ste druhý rok po sebe stroskotali na prvom súperovi, tentokrát bolo nad vaše sily Komárno. Je to pre vás najväčšie sklamanie jesennej časti?
- Za mňa osobne áno, pretože pohár má vždy iný nádych. Je to súťaž, kde sa hrá na jeden zápas bez možnosti opravy. Dievčatá sme na to chystali, ale nevyšlo nám to. Viacero hráčok hralo premiérovo takýto typ zápasu. Viac skúseností s pohárom sme mali z predchádzajúcich klubov asi iba ja v Slovane a Vajdy (Jana Vajdová, pozn. red.) v Bardejove. Okrem nás mali nejaké skúsenosti s pohárom ešte Janka Belicová, Barbora Bederková a Soňa Servátková, ale to sú stále mladé hráčky. Bol to náročný zápas, kde sme dostali zbytočné góly, ktorým sa musíme vyvarovať. Snažili sme sa vrátiť do duelu, v druhom polčase sme zlepšili náš výkon, ale už sme to nedokázali zvrátiť. Musíme sa z toho poučiť a o rok sa pokúsiť o postup do ďalšieho kola.

Prezentovali ste sa ako družstvo dvoch tvárí. Kým vonku ste vrátane pohára prehrali všetky zápasy, doma ste podľahli iba dvom najlepším tímom súťaže, Myjave a Slovanu Bratislava. Čím si vysvetľujete až takéto obrovské rozdiely medzi duelmi doma a vonku?
- Nenašli sme nič konkrétne, čím by to mohlo byť. Myslím, že nám sedí naše domáce prostredie v Jaslovských Bohuniciach, prípadne v Trnave. Doma sa cítime výborne, trénujeme tu, máme tu svojich fanúšikov, sme zvyknuté na prostredie. Možno je to trochu spojené aj s cestovaním. Veríme, že sa to zmení, pretože potrebujeme zbierať body aj z vonkajších zápasov.

Duel na Štadióne Antona Malatinského proti Žiline sledovalo 570 divákov. Foto: Ľubomír Horňák

Viackrát vám prišli pomôcť hráčky z juniorky, ako hodnotíte ich prínos?
- Juniorkám by som v prvom rade chcela poďakovať. Nemali to ľahké, pretože hrávali zápasy aj za nás, aj za juniorku. Taktiež by som chcela poďakovať trénerovi tímu do 19 rokov Ivanovi Papazovovi, že nám umožnil využiť hráčky z jeho kádra. Čo sa týka samotných dievčat, správali sa veľmi profesionálne a skvele zapadli do kolektívu, či už po osobnostnej stránke, alebo aj po futbalovej. Dokázali plniť pokyny, dostávali možnosť nastupovať v základnej zostave a boli veľkým prínosom. Sú to talentované dievčatá, ktoré chceme postupne zabudovať do áčka. Ale nechceme nič unáhliť. Veľmi pekne im ďakujem, verím, že to pre ne bola motivácia do ďalšej práce a rovnako aj pre ďalšie juniorky. 

V 15 ligových zápasoch ste dali iba 18 gólov, pričom vaše najlepšie strelkyne majú na konte zhodne štyri zásahy. Budete v zime primárne riešiť ofenzívu družstva?
- Chceme sa na to zamerať. Aj dievčatám sme vysvetľovali, že v lete, keď sme sa zoskupili sme sa viac zameriavali na defenzívu, ktorá už začína fungovať pomerne dobre. Góly už dostávame skôr po individuálnych chybách, nie po tímových, čiže v hernom obrannom systéme sme sa zlepšili. Ofenzíva nie je taká, akú si predstavujeme. Potrebujeme útočníčku, ktorá bude pravidelne dávať góly, alebo aspoň asistencie.

Na akých pozíciách by ste sa chceli v zime posilniť?
- Obrana je vyskladaná celkom fajn. Potrebujeme riešiť najmä ofenzívne pozície. Sú to najviac zaťažené hráčky, ktoré odbehajú najviac kilometrov, takže chceme tam mať viac alternatív, aby sme aj pri striedaní posielali na trávnik rovnako kvalitnú hráčku.

Sú už známe nejaké pohyby v kádri?
- Zatiaľ nie, doteraz sme sa venovali tým hráčkam, ktoré sú tu. Sezóna bola dlhá, po nej sme mali nejaké akcie a mediálne povinnosti, ako napríklad návštevu trnavského útulku pre psíkov, mikulášsky turnaj a otvorený tréning. Postupne sa začneme venovať hľadaniu potenciálnych posíl.

LUKÁŠ GREGUŠ