Nechce ľutovať na smrteľnej posteli

RELAX - Tí sú naši | 27.10.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Manželov Adrienu a Petra Horváthovcov v Trnave netreba predstavovať. On je známym historikom, muzeológom a zakladateľom Trnavských dní, ona dlhoročnou predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej a organizátorkou kultúrnych podujatí. Mladšia dcéra Gabriela bola v ich očiach predurčená na jasnú intelektuálnu dráhu. Dnes sa tešia z jej prvých dizajnérskych úspechov.

Tričká s jej dizajnmi s obľubou nosí ona aj jej kamarátky. FOTO: archív G.G.

Dizajnérku menom Gabriela Horváthová nenájdete, tvorí totiž pod umeleckým menom Gabriela Giotto. „Po tom, ako som roky napĺňala ciele nadnárodných korporácií, nastal čas začať si napĺňať vlastné životné ciele,“ vysvetľuje sympatická čiernovláska. Na sebe má oblečené biele bavlnené tričko s véčkovým výstrihom a výraznou čiernou kresbou. Je z vlastnej výroby.
Detský sen
Gabika vyrastala v kultúrnom prostredí, ich rodinnými priateľmi boli viacerí umelci, poeti či hudobníci. Odmalička rada kreslila a maľovala, no bola tiež nadpriemerne inteligentná. Už v piatich rokoch písala, plynule čítala a vedela skladať Rubikovu kocku. Gymnázium a po ňom vysoká škola boli pre jej rodičov a po ich presvedčivých argumentoch aj pre ňu samu prirodzenou dráhou. Maľovanie, ale aj tanec, ktorý milovala, ostali len záujmami. Vrhla sa na štúdium histórie a filozofie na Univerzite Komenského.

Odvážna Trnavčanka si splnila svoj sen. FOTO: Michal Hlavatovič

Odvtedy žije v Bratislave a do Trnavy chodieva len v nedeľu. Obed u rodičov si nenechá ujsť. „Štúdium ma nakoniec pohltilo. Po štátniciach ma však premkol sokratovský pocit, že vlastne nič neviem a potrebujem ďalšiu špecializáciu. Dala som sa na postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie.“ Popritom od sedemnástich rokoch pracovala. Päť rokov pôsobila v rôznych médiách, potom plynulo prešla do oblasti public relations. Práca PR a marketingovej manažérky v známych medzinárodných spoločnostiach ju bavila, no vnútorný hlas sa po rokoch ozýval čoraz častejšie. Jej umelecky založená duša potrebovala slobodný rozlet. „Hlas svojho vnútra nemôžete donekonečna ignorovať. Niekde som čítala zoznam vecí, ktoré ľudia ľutujú najviac, keď ležia na smrteľnej posteli. V prvej trojke bolo nenaplnenie vlastných snov,“ upozorňuje Gabriela.
Umenie na tričku
Začala robiť naplno to, čomu sa dovtedy venovala len večer po práci. „Predtým som roky vystavovala obrazy v Bratislave a Prahe, no nebolo to úplne ono. Takáto komunikácia s ľuďmi sa mi zdala byť nedostačujúca. Výstava v galérii osloví len malú skupinu milovníkov umenia. Chcela som svojimi dizajnmi skrášliť predmety dennej spotreby, s ktorými ľudia prichádzajú častejšie do kontaktu.“ Abstraktnými motívmi inšpirovanými ženami, ich krásou a energiou, zdobí tričká, šálky, poháre, notesy či puzdrá na mobily. Baví ju tvoriť umenie, ktoré ženy môžu nosiť na sebe a potešiť sa ním každý deň. Pripúšťa, že raz bude možno tvoriť aj pre mužov. Biele tričká s čiernym motívom sú len začiatkom. Momentálne pracuje aj na farebných tunikách a hodvábnych šatkách. Inšpirácie má stále dostatok.
Gabriela Giotto si svoj sen splnila, no ešte ich má niekoľko pred sebou. „Raz by som chcela vytvoriť partnerstvá s medzinárodne uznávanými módnymi návrhármi. Z krásnych látok potlačených mojím originálnym dizajnom by šili unikátne modely.“ Druhý sen sa týka šperkov. Ich grafickým návrhom sa tiež venuje. Túži po tom, aby raz mohla navrhovať šperky a šaty pre dubajské princezné.

Jej výtvory zdobia aj predmety, ako napríklad pohár na latté. FOTO: archív G.G.
Svoj súkromný život si chráni. Tridsaťšesťročná dizajnérka je slobodná, no šťastne zadaná. Zmeniť to zatiaľ neplánuje. „Riadim sa filozofiou, že keď vydať sa, tak jedine na umeleckú dráhu alebo na ďalekú cestu. To prvé už som urobila. Dlhú cestu ešte uskutočním. Chcela by som žiť pri mori, toto podnebie nie je nič pre mňa. Potrebujem more a slnko,“ usmieva sa. Takýto život si už vyskúšala, keď pracovala ako delegátka cestovnej kancelárie v Grécku a Španielsku.
Krása v oku diváka
Stretnutie s Gabikou je veľmi inšpiratívne. Len málokto nájde odvahu zahodiť rozbehnutú kariéru, aby sa mohol venovať svojmu vnútornému uspokojeniu. Hoci občas má asi každý chuť urobiť to isté. Povzbudili ju priatelia, ktorým sa jej tvorba veľmi páčila, a nabádali ju, aby s tým začala niečo robiť. Išla do materiálnej neistoty, no verí, že všetko, čo do svojej práce a záľuby v jednom vložila, sa jej vráti. „Veľmi mi pomáhajú dlhoročné skúsenosti a kontakty z môjho pôsobenia v oblasti marketingu a public relations. No do obchodov, kde sa moje veci aktuálne predávajú, som prišla ako úplne neznámy človek.“ Najnovšie sa teší z úspechu v súťaži známeho výrobcu kávovarov o najlepší dizajn kávovaru. Z vyše stoštyridsiatich návrhov sa Gabikin dostal do finálovej osmičky. „Moja filozofia je o tom, že krása je v oku toho, kto sa pozerá. Som presvedčená, že ju vieme rozpoznať preto, že je súčasťou nášho vlastného vnútra. Ženy by si mali častejšie uvedomovať, aké sú krásne. Moja tvorba im to chce pripomenúť.“

  Mladá dizajnérka experimentuje aj s farbami. FOTO: archív G.G.