Na Katarínke opäť rastú ovocné stromy, dobrovoľníci sadili aj v Dechticiach

AKTUALITY - Región | 23.12.2024, 12.06, prispievatelia

V minulosti ovocné stromy na Katarínke pestovali aj františkánski mnísi.

Stromy sadili na Katarínke dobrovľníci. Foto: OZ Katarínka

reklama

Dobrovoľníci z rôznych kútov Slovenska už tridsať rokov počas letných prázdnin zachraňujú zrúcaninu Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, známu aj ako Katarínka, v lese za Dechticami v okrese Trnava.

Najskôr miesto len čistili od náletových drevín, postupne prešli aj na konzervovanie múrov dobovými technikami, v spolupráci s odborníkmi vykonávali archeologické výskumy, z veže bývalého kostola urobili vyhliadkovú vežu a robili všetko pre záchranu tohto miesta.

Počas tohtoročnej jesene v lokalite prvýkrát vysadili 40 ovocných stromov. Išlo o tradičné odrody jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní či oskoruše. V minulosti ich tam pestovali aj ich predchodcovia, františkánski mnísi.

reklama

Tí mali jeden ovocný sad priamo pri kláštore, druhý pri rybníku v dolinke. Františkáni mali aj sušiareň ovocia.

„Ovocné stromy pestovali v kláštorných záhradách už františkánski mnísi pred 400 rokmi a tradíciu ich pestovania si zachovalo toto miesto aj neskorších obdobiach, kedy sa na okolitých lúkach pásli ovce a z Katarínky sa postupne stávali ruiny,“ popísali dôvody návratu ovocných stromov do areálu bývalého kláštora dobrovoľníci z Katarínky.

Ako však dodali, výsadbou stromčekov sa ich práca nekončí. Stromčekom poskytnú v ďalších rokoch potrebnú starostlivosť, hlavne zavlažovanie v letných mesiacoch.

Zhodou okolností počas jesene ovocné stromčeky pribudli aj pri terajšom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej priamo v Dechticiach. V tomto prípade išlo o aktivitu dobrovoľníkov z obce.

Kláštor Katarínka bol zrušený dekrétom Jozefa II. v roku 1786, odvtedy mal len občasných obyvateľov a pomerne veľký areál začal chátrať. „Objavil“ ho až v roku 1994 Bratislavčan Peter Herceg, ktorý začal organizovať letné prázdninové tábory na záchranu pozostatkov tejto historickej pamiatky pre ďalšie generácie.

Výsledkom prác bolo nielen čistenie lokality, konzervovanie múrov, ale aj archeologické výskumy, Pri práci využívajú dobové techniky murovania, škárovania, kresania dubových trámov, používajú aj vlastnoručne tesaný rumpál.

Občianske združenie Katarínka získalo za vyhliadkovú vežu ocenenie Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2017.

SITA