Trnavský výtvarník Andrej Bíla: Umenie ma napĺňa hlbším prežitkom

RELAX - Rozhovory | 27.12.2024, 14.00, Ján Král

V Trnave postupne nastupuje mladá generácia umelcov. Potvrdilo to aj oficiálne vyhlásenie výsledkov súťaže Na počiatku bola púpava, kde odborná porota vyberala víťazov výtvarných diel pre projekt Púpavy residence. Medzi víťazmi bol aj Andrej Bíla (28), ktorý sa vizuálnej zložke venuje profesionálne aj umelecky.

Andrej Bíla. Foto: archív AB

Ako by ste odpovedali na otázku, kto je Andrej Bíla?

- Pochádzam z Trstína, no žijem v Trnave. Študoval som na Dopravnej elektrotechnickej škole a neskôr na Trnavskej univerzite, kde som sa venoval animácii a pedagogike výtvarného umenia.

Už ako tínedžer som bol aktívny v kultúrno-komunitnom centre Kubik nápadov, kde som mal prvý ateliér. Tam som sa venoval sieťotlači a spoznal mnoho inšpiratívnych ľudí, s ktorými spolupracujem dodnes. Počas vysokej školy som sa naučil pracovať s rôznymi médiami a výtvarnými technikami.

Ako sa definujete?
- Hlavne ako výtvarník. Pracoval som na rôznych projektoch od street artu, výstav, ilustrácií pre publikácie až po maľbu. Najviac sa však chcem sústrediť na ilustráciu, maľbu a tetovanie.

Na vašich obrazoch, s ktorými ste uspeli v nedávnej umeleckej súťaži Na počiatku bola púpava a budú vystavené v bytovom dome Púpavy residence sa prelína kubizmus a surrealizmus. Ide o umelecký smer, ktorý vás najviac inšpiroval?
- Od začiatku ma fascinoval kubizmus a dekonštrukcia priestoru a predmetov. Páčia sa mi aj detské kresby, najmä tie, ktoré neznázorňujú tvary presne ale zachytávajú ich pocitovo, nie realisticky.

Nevidím zmysel v tvorbe niečoho realistického, keďže dnes s telefónom spraví každý fotografiu reality a môže si ju vytlačiť a zarámovať, tým však nechcem pohŕdať realistickou maľbou.

Namiesto toho sa snažím veci dekonštruovať – napríklad budovy nahrádzam jednoduchými tvarmi a spájam zdanlivo nespojiteľné, pričom dbám na estetiku.

S víťaznými obrazmi pre súťaž Na počiatku bola púpava. Foto: Peter Lančarič

S čím ste vstupovali do súťaže?
- Moja vízia bola vytvoriť obrazy, ktoré nesú moju vlastnú stopu a ktoré by mi umožnili ďalej rozvíjať svoj štýl. Pracujem rád na dielach, ktoré tvoria série s podobnou tematikou a štýlom.

V súťaži som predstavil dve diela. Prvé bolo jednoduchšie, s hrubými líniami a gestickou maľbou na farebných plochách. Druhé bolo bez ohraničujúcich línií, založené na tieňoch a plasticite v 2D priestore.

Teraz mám za úlohu vytvoriť štyri ďalšie obrazy – dva triptychy, ktoré nadviažu na pôvodné diela, no budú odlišné vizuálnou úpravou a kombináciou symbolov.

V súčasnosti to kultúra na Slovensku nemá úplne jednoduché. Ako v tomto kontexte vnímate aktivitu súkromnej spoločnosti púpava development, ktorá vytvorila honorovanú súťaž pre mladých umelcov?

- Tento krok si veľmi vážim. Je to skvelá príležitosť pre začínajúcich umelcov, aby sa dostali do povedomia. Hneď po škole je často náročné dostať sa do galérií a predávať umenie.

Skejtovačky patria k jeho životnému štýlu. Foto: Rudko Rokošný

Mali ste o obrazoch odbornú debatu s Vladimírom Beskidom, resp. Adriánom Kobetičom, teda s bývalým a súčasným riaditeľom Galérie Jána Koniarka?
- Obaja mi moje diela pochválili. Pána Beskida som osobne nepoznal, ale už od vysokej školy som ho vnímal ako výraznú osobnosť, ktorá podporuje umenie a kultúru v tom najlepšom slova zmysle.

Na vernisáži som mal možnosť ho spoznať a veľmi ma potešilo, keď počas výstavy prišiel k mojim obrazom a verejne ma predstavil ako trnavského výtvarníka. Takéto uznanie je pre mňa veľkou motiváciou.

Súčasný riaditeľ GJK Adrián Kobetič je známa postava trnavského umeleckého prostredia. Registroval som ho aj v kruhoch okolo Kubiku nápadov, no zatiaľ sme sa nestihli bližšie spoznať.

Osobitne by som vyzdvihol aj ďalšieho člena poroty, pána Romana Gajdoša, ktorý bol mojím pedagógom na vysokej škole. Vážim si jeho podporu a všetko, čo ma naučil v rámci umenia. Taktiež si veľmi vážim jeho prístup v školskom ale aj mimoškolskom prostredí.

Poznali ste ostatných umelcov zúčastnených v súťaži?

- Priznám sa, že nie. Boli to pre mňa nové tváre. Sledujem kultúrne dianie, no niekedy mi unikne, čo všetko sa deje. Som však rád, že som mal možnosť spoznať niektorých účastníkov.

Laureáti súťaže Na počiatku súťaže bola púpava s členmi poroty a predstaviteľmi púpava development. Zľava Vladimír Beskid, Andrej Bíla, Vladislav Graus, Natália Šimonová, Lucia Jarotta a Miloš Hačko. Foto: Ján Král

Čo vlastne bola vaša úplná umelecká prvotina, ktorá sa dostala na verejnosť?
- Kresleniu sa venujem od malička, za čo vďačím najmä svojmu otcovi, ktorý sa tiež venoval maľbe a bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Moje prvé výtvory vznikali pravdepodobne na graffiti jamoch, kde som si začal budovať vzťah k vizuálnemu umeniu.

Prvé výraznejšie dielo, ktoré zarezonovalo, bola séria ilustrácií. Len tak zo zvedavosti som ju prihlásil do súťaže Trnavská paleta. Išlo o triptych vytvorený čiernou fixkou, v ktorom som zobrazil kritiku a pokrytectvo spoločnosti.

Postavy s prázdnymi pohľadmi, sediace v miestnosti s osvetlenou náboženskou ikonou, popíjali alkohol – symbolicky znázorňujúc myšlienku „vodu kážeš, víno piješ.“

Na výstavu som prišiel celkom náhodou po skejtovačke s kamarátmi a s prekvapením som zistil, že som vyhral prvú cenu. Tento moment ma veľmi povzbudil do ďalšej tvorby.

Na čo zameriavate svoju tvorbu teraz?
- Sústreďujem sa na spoločenské fenomény a pocity, ktoré aktuálne prežívam. V dielach často opakujem určité symboly, ako napríklad holubicu, ruku či nohu, ktoré vyjadrujú rôzne koncepty ako mier, tvorivosť, deštrukciu, napredovanie či zaostávanie.

Pred galériou Výklad a výstavou Social proof. Foto: Richard Lutzbauer

Koho by ste vyzdvihli z nastupujúcej generácie mladých umelcov v Trnave?

- Vnímam umeleckú komunitu hlavne vo svojom okolí, teda najviac medzi ľuďmi z Kubiku nápadov a kamarátmi okolo nás. Sú to ľudia, ktorí sa venujú rôznym remeslám a umeniu, ale aj tí, čo dokážu veci usmerniť a riadiť tak, aby to všetko mohlo fungovať a napredovať.

Sú to ľudia, ktorí si svoj talent nenechávajú len pre seba, a práve vďaka tomu vznikajú úžasné projekty pre verejnosť – či už ide o Trnavský rínek, blšáky, koncerty, workshopy, výstavy, galérie, skate spoty a mnoho ďalších skvelých vecí.

Touto cestou by som rád poďakoval všetkým z našej komunity Kubiku nápadov, ale najmä svojim rodičom. Cením si podporu a to, že som mohol vyrásť v prostredí, ktoré bolo veľmi priateľské, inšpiratívne a plné skvelých ľudí.

Dielo na Rybníkovej ulici, ktorého je spoluautorom. Foto: archív AB

Andrej Bíla. Foto: Ján Král