Brankár Štajer bol pri historicky prvom víťazstve TŠS Trnava v Prahe nad Spartou

ŠPORT - Futbal - Spartak | 30.12.2024, 08.00, prispievatelia

V pondelok 30. decembra si pripomíname desiate výročie jeho úmrtia.

Výborný výkon podal Karol Štajer aj v prvom historickom zápase Trnavy na Letnej proti pražskej Sparte, ktorý sa uskutočnil 16. mája 1948. Trnavčania na veľké prekvapenie prítomných divákov zvíťazili 3:1. Foto: archív autora

Naturalizovaný Cíferčan Karol Štajer (nar. 7. júna 1922 v Dolnom Kubíne) prišiel bývať do najväčšej obce okresu Trnava v roku 1945, tesne po skončení II. svetovej vojny.

Za manželku si 29. júna 1950 zobral Cíferčanku Jozefínu Krajčovičovú (s miestnou prezývkou Joja Gustová), neskôr si postavili rodinný dom a žili spolu 45 rokov.

Karol prežil manželku o 19 rokov. Zomrel 30. decembra 2014 vo veku 92 rokov (v tom čase bol najstarším žijúcim mužom Cífera). 

Do povedomia športovej verejnosti sa vari najviac zapísal ako vynikajúci dobový brankár s „loktačkami“ a „kolenačkami“, ktorý zväčša v šiltovej čapici v rokoch 1947-1952 odchytal v drese TŠS Trnava (neskôr Sokol NV Trnava a Sokol Kovosmalt Trnava) 89 majstrovských zápasov v najvyššej vtedajšej československej lige.

Nebyť vážnejšieho zranenia v súboji s Jaroslavom Cejpom (poškodil si meniskus a väzivo v kolene), bývalým československým reprezentantom (14 zápasov a 10 gólov), vtedajšou pravou spojkou Sparty Praha, mohlo ich byť aj viac.

Posledný zápas odchytal na jar v roku 1950 v 10. kole v Prahe proti mužstvu Čechia Karlín (Trnava prehrala 1:3).

Brankár Karol Štajer pre neho v typickom výstroji (v šiltovke, s „loktačkami“ a „kolenačkami“) pri elegantnom výskoku likviduje útočnú akciu hráčov pražskej Slavie. Zo stretnutia Slavia Praha - TŠS Trnava 2:3 (jar 1948). Foto: archív mp

V pamäti mu do konca života však najviac utkvel iný pražský duel - zo 16. mája 1948, keď TŠS Trnava na Letnej v historicky prvom svojom vystúpení proti Sparte Praha, najslávnejšiemu českému klubu, zaznamenala pred početnou diváckou kulisou neočakávané víťazstvo 3:1 gólmi K. Tibenského, Stankoviča a Pappa.

Trnavčania hrajúci systémom 2-3-5 vtedy nastúpili v základnej zostave: Štajer - Križan, Podhorec - Stankovič, Marko, Benedikovič - Papp, K. Tibenský, Malatinský, Kohúcik a Pastucha (striedali Ulehla a Schotter). 

S futbalom začínal v rodnom Dolnom Kubíne, kde už ako 16-ročný bol v kádri seniorov. V ďalších rokoch reprezentoval TTS Čadcu, OAP a XI. pracovného zboru MNO Bratislava ((1943-1945).

Na jeseň v roku 1950 sa stal už brankárom TJ Slavoj Cífer. Z tohto obdobia je aj futbalová jedenástka Cíferčanov. Horný rad zľava: Ľudovít Buberník st., Ferdinand Fiala, Štefan Krajčovič (Jurišta), Ladislav Bernadič, Karol Štajer, Štefan Bernadič, Štefan Krajčovič (Ulak), Ján Glasa, dolný rad zľava: Miloslav Köszeghy, Štefan Glasa, Ľudovít Laky.

Ďalší rok pôsobil v TJ Železničiari Bratislava, odkiaľ spoločne s Karolom Tibenským prestúpili vo vtedajšieho TŠS Trnava. Bol vlastne prvým futbalistom z Cífera, ktorý sa objavil v najvyššej československej ligovej súťaži.

Jeho nástupcom v trnavskej futbalovej svätyni sa stal neskôr populárny Imrich Stacho, prezývaný Capan. 

V rokoch 1951-1953 ešte obliekal dres futbalistov TJ Slavoj Cífer. Po skončení aktívnej činnosti na šport v Cíferi nezanevrel.

Trénoval aj toto úspešné mužstvo TJ Slavoj Cífer, ktoré sa v súťažnom ročníku 1965-1966 stalo víťazom okresnej súťaže - západ. Horný rad zľava: Imrich Čechovič (predseda TJ), Jozef Krajčovič, Viliam Horník, Vladimír Čechovič, Ambróz Rakús, Karol Stržinek, Dušan Zelinka, tréner Karol Štajer, dolný rad zľava: Marián Rímeš, Jozef Kupkovič, Bohuš Valentín, vedúci mužstva Jozef Rakús, Viliam Krchnavý, Jozef Moravec a Karol Gerič.

V rokoch 1954-1970 sa pravidelne zapájal do športovej a funkcionárskej činnosti (futbal, ľadový hokej, stolný tenis a volejbal) najmä ako futbalový tréner, ktorý v priebehu rokov vychoval desiatky kvalitných hráčov.

Pri príležitosti vyhlásenia ankety Najlepší športovec Cífera za rok 2010 bol v osobitnej kategórii ako prvý v histórii cíferského športu vyhlásený za Cíferskú športovú osobnosť.   

Tak ako skromne vkročil do dejín cíferského športu, sa z nich neskôr postupne aj vytrácal. Avšak trvalé spomienky na legendárneho brankára, osobnosť športu, nikdy netúžiaceho po sláve, prvého futbalistu ktorý preslávil túto obec, len tak skoro nevymiznú.

V roku 1955 Karol spoločne s blízkymi cíferskými priateľmi v módnych „mongomerákoch“, zľava: Jozef Krajčovič (neskôr jeho švagor), Alexander Domorák a František Šramel.

Hlboko sa vžili do pamäti hráčov a priaznivcov futbalu najmä dnešnej najstaršej generácie, z ktorých mnohých trénoval a postupne formoval do života.

Hoci bol naturalizovaným Cíferčanom, po sebe zanechal kus statočnej práce v prospech rozvoja športu v obci. Miestni športoví funkcionári ŠK mu zostali dodnes nepísanými dlžníkmi v tom, že ich futbalový stánok nenesie meno legendárneho gólmana.

Karol Štajer (v dolnom rade tretí zľava v baretke) sa v Cíferi pravidelne zapájal aj do verejno-prospešných prác. Fotoobjektív ho spoločne s ďalšími brigádnikmi zastihol v prestávke počas budovania chodníkov vo Východnej ulici.

V roku 2002, pri príležitosti životných jubileí, sa dvaja legendárni trnavskí gólmani - 80-ročný Karol Štajer a 60-ročný Josef Pepo Geryk sa zúčastnili Stretnutia dvoch generácií, ktoré v tom čase organizoval Oblastný útvar Slovenského združenia telesnej kultúry v Trnave.

MARIÁN PAVLÍK
Foto: autor a archív autora