Ján Krajčovič-Basista značne pozdvihol kultúrno-spoločenskú úroveň v Cíferi 

RELAX - Tí sú naši | 4.1.2025, 09.01, prispievatelia

V prvú januárovú sobotu si pripomíname 50. výročie jeho úmrtia.

Na vystúpení v Dolných Orešanoch 8. júla 1941 Cífer reprezentovala 15-členná folklórna skupina DKJP. Nechýbal ani Ján Krajčovič-Basista (štvrtý sprava v hornom rade). Foto: archív autora

reklama

Medzi významných cíferských dejateľov 20. storočia sa právom radí Ján Krajčovič-Basista (31. januára 1901- 4. januára 1975).

Už v časoch prvej Československej republiky, konkrétne v roku 1925 začal tento iniciatívny pán s trvalou prezývkou Basista, spoločne s Jozefom Bernadičom, nacvičovať s mládežou cíferské tance v hostinci Jána Rakúsa.

Vytvorili tak v obci prvú národopisnú skupinu, ktorá vystupovala v parádnych cíferských krojoch s piesňami a tancami na rôznych slávnostiach a národopisných podujatiach. 

reklama

Pokračovateľmi cíferského folklóru boli neskôr členovia Dramatického krúžku Janka Palárika v rokoch 1939-1952. Tí folklór najskôr propagovali najmä v divadelných hrách zo života slovenského ľudu a zároveň tance z Cíferskej besedy uvádzali na viacerých verejných vystúpeniach v obci a širokom okolí. 

Sprevádzal ich práve Ján Krajčovič-Basista, ktorý bol ich historicky prvým harmonikárom. Položili tým pevné základy, na ktoré v roku 1970 nadviazala novovzniknutá Folklórna skupina Cífer.

Tá účinkuje dodnes a v tomto roku si pripomína už 55. výročie svojho založenia.

Medzi významné cíferské osobnosti 20. storočia sa radí aj Ján Krajčovič-Basista (1901-1975), ktorému čestné uznanie obce Cífer bolo udelené 16. decembra 2000 pri príležitosti 60. výročia Dramatického krúžku Janka Palárika (DKJP) v Cíferi.

Ján Krajčovič sa preslávil aj ako ochotnícky cíferský herec a neskôr aj ako režisér dvoch divadelných hier - veselohry Voplone (premiéru mala 24. februára 1948) a ľudovej hry Pani richtárka, s ktorou sa cíferskí ochotníci prezentovali na domácej pôde prvýkrát 28. marca 1948.  

Okrem toho, že bol vynikajúcim hercom a hral ako samouk na harmonike, režíroval divadelné hry, bol aj vychovávateľom a vzdelávateľom v telocvičnej jednote TJ Sokol Cífer. Istý čas pôsobil ako spolupracovník viacerých vtedajších vychádzajúcich periodík.

Nesmiernu aktivitu a iniciatívu vyvíjal pri vzniku Miestneho odboru Matice slovenskej v Cíferi, ktorý uzrel svetlo sveta 2. februára 1936.

Fotoobjektív zachytil štyri cíferské tancujúce krojované páry, ktoré počas tanečného pásma Cíferskej besedy sprevádzal harmonikár Ján Krajčovič-Basista (na obr. prvý sprava).

Od jeho vzniku až do roku 1944 vykonával funkciu tajomníka a v rokoch 1945-1950 bol predsedom tejto spoločenskej organizácie, čo svedčí o jeho veľkom zápale pre zviditeľnenie rodného Cífera.  

Ako vôbec prvý Cíferčan prejavil už v roku 1936 záujem vydávať v obci mesačník pod názvom Cíferské noviny v náklade 200 kusov cestou Ústredia vtedajšej Matice slovenskej v Martine.

Keďže jeho žiadosti vtedy v Martine nevyhoveli, museli Cíferčania čakať na svoje prvé obecné tlačené periodikum dlhých 55 rokov - bol ním mesačník Cíferpress vychádzajúci v rokoch 1991 až 2017.

Svojou nezištnou prácou pomáhal aj cíferským ochotníkom z DKJP pri divadelnej hre Júliusa Barča-Ivana Matka, ktorá mala premiéru v obci 16. januára 1944 v réžii Ambróza Nováka (sedí prvý zľava).

Nevšedná aktivita a iniciatíva Jána Krajčoviča-Basistu bola dostatočne ocenená vedením obce Cífer a čelnými funkcionármi Matice slovenskej až po jeho smrti.

V stredu 4. augusta 1993 sa pri príležitosti osláv 130. výročia založenia Matice slovenskej na cíferskom cintoríne uskutočnila pietna slávnosť, ktorá bola  venovaná práve tomuto národovcovi, zakladateľovi a dlhoročnému funkcionárovi MO MS v Cíferi.

Čestné občianstvo obce Cífer in memoriam mu bolo udelené 16. decembra 2000 pri príležitosti 60. výročia založenia Dramatického krúžku Janka Palárika v Cíferi.

Medailu Andreja Hlinku a Martina Rázusa in memoriam, ktorú mu udelila Matica slovenská v roku 2006 za zásluhy a dlhoročnú prácu pre MO MS v Cíferi, prevzala z rúk predsedu slovenských matičiarov jeho najstaršia dcéra Jozefína.  Foto: Marián Pavlík

Posledné vysoké ocenenie Medailu Andreja Hlinku a Martina Rázusa in memoriam, ktorú mu udelila Matica slovenská v Martine za zásluhy a dlhoročnú prácu v MO MS Cífer, prevzala z rúk vtedajšieho predsedu slovenských matičiarov Jozefa Markuša jeho najstaršia dcéra Jozefína.

Slávnostný akt sa uskutočnil v nedeľu 19. marca 2006 pri príležitosti 70. výročia založenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Cíferi.

Veľkej pocty a uznania sa mu dostalo aj v roku 2011. Pri príležitosti 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci Cífer vyšla publikácia Preslávili Cífer, kde medzi 166 osobnosťami figuruje aj profil Jána Krajčoviča-Basistu.

TEXT: MARIÁN PAVLÍK 
FOTO: mapa a archív autora