Vo futbalovej Trnave žije strašne veľa samozvaných trénerov

ŠPORT - Futbal - Spartak | 27.10.2011, 00.15, Ján Král

Muž za oponou, prvý nárazník medzi tímom a futbalovým okolím. Práca technického vedúceho v ligových kluboch možno nie je až tak na očiach, no je nesmierne dôležitá. V Spartaku ju zastáva Peter Moravčík, ktorý zároveň pôsobí aj ako prezident trnavskej Lokomotívy.

Trnavský Spartak a Lokomotíva sú jeho srdcovkami. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Ako sa vám žije ako päťdesiatnikovi?
- Ani to nepociťujem. Stále som medzi mladými, vek si nepripúšťam.
Na oslavu vášho jubilea prišlo v júni 70 hostí. Ktorého z nich si najviac vážite?
- Pre mňa boli všetci cenní. Pozval som ich na základe toho, že som s každým z nich prežil kus futbalového života. Chcel som sa pri mojom príhovore na oslave rozhovoriť, aké máme vzťahy a vytiahnuť spomienky. To by som však asi rozprával do rána len ja.
Kyticu s pozapichovanými cigaretami, ktorú vám venoval realizačný tím Spartaka, ste už vysušili?
- To bola pikoška, ktorú vymyslel masér Mário Prelovský zo Spartaka. Kytica sa omylom dostala do vázy s vodou, rovnako ako ostatné. Na druhý deň, keď som cigarety vyhodil, som sa asi zavďačil bezdomovcom, ktorí tak nemuseli zbierať špačky.
A čo tak odložiť cigarety definitívne?
- Skúšal som, ale už sa to asi nedá. Do dvadsiatky som vôbec nefajčil. Začal som s tým 31. októbra 1981, keď som bol na vojne. Veliteľ sa nás pýtal, aké máme zamestnanie na vojne popri futbalu. Všetci boli niekde zaradení, len ja nie. V ten deň ma spravili správcom budovy pluku. Dostal som k dispozícii štyroch mladých ako upratovaciu čatu. Kolega mi hovorí: na to si musíme pripiť a zapáliť si. V ten deň som začal fajčiť, no banujem, že som sa to naučil.
Lokomotíva je známa tým, že chodí na rôzne turnaje do zahraničia. Vraj sa dokážete dohovoriť s kýmkoľvek - s Francúzmi, Talianmi, Poliakmi aj Rusmi... Koľko rečí v skutočnosti ovládate?
- Hehe, maximálne tak ruštinu. Bol to môj maturitný predmet. Keď sme išli na turnaj do Smolenska, dal som k telefónu tlmočníčku. Rus na druhej strane telefónu mi však povedal, nech to nechám tak, že my dvaja sa spolu skôr dohodneme. A ostatné jazyky? Vždy sa nejakým spôsobom dohodnem, rukami-nohami, to mi ide. (smeje sa) Navyše, futbalový jazyk je univerzálny.
Koľko telefonátov denne vybavíte?
- Od 80 do 120. Deväťdesiat percent z nich sa týka futbalu. Mnoho futbalových funkcionárov z regiónu ma pozná, keď potrebujú legislatívnu radu, zavolajú Člupovi a ten im poradí. Pomôžem vždy rád.
Nemáte niekedy chuť hodiť telefón do hlbokého jazera?
- Celú noc sa telefón nabíja, večer je znova vybitý. Najnovšie nosím so sebou dva. Popravde, do ruky chytím častejšie telefón než pero. Som človek z terénu, veľa vecí riešim cez telefón. Bez neho by som dnes už asi ťažko existoval.
V Spartaku pôsobí od leta nový tréner Pavel Hoftych. Ten je o šesť rokov mladší od vás. Ako funguje vaša spolupráca?
- Keď prišiel Pavel do klubu, ako prvé si zvolal realizačný tím, zoznámil sa s nami a povedal, čo od nás očakáva. Poviem pravdu, po minulej sezóne som uvažoval, že skončím. Pavel povedal, že dostal o mne dobré referencie. Keď som si vypočul jeho úvodnú reč a predstavy, nabudilo ma to na pokračovanie. Nemal som dôvod odrieknuť mu a myslím, že som sa rozhodol správne. Futbalom žijem od rána do večera. S trénerom som sa spriatelil v pracovnom i súkromnom živote. Vždy si máme čo povedať. V dňoch, keď tu nemá manželku, sa mu snažím pomôcť aj v mimofutbalovom živote. Trávime spolu pomerne veľa času. Máme veľa spoločného. Ide nám o jeden cieľ - úspech pre trnavský Spartak.
Hoftych je známy milovník vína, prijímate od neho pozvánku na dve deci?
- Na Veľkú noc 2012 to bude dvadsať rokov, čo mám svoj malý sviatok, že som dal alkohol nabok. Pavel má rád vínko, no ja zostávam pri svojom obľúbenom ríbezľovom džúse zmiešanom s tonicom. Keď nie je k dispozícii, tak volím kofolu. Najväčšie problémy má so mnou realizačný tím, keď mi v zahraničí objednáva môj nápoj. Pri tom sa vždy dobre pobavíme, musia rozmýšľať ako obsluhe vysvetliť, čo vlastne chcem.
Nechá si Hoftych od vás poradiť vo futbalových otázkach?
- Na Lokomotíve nerozkazujem do zostavy a nerobím tak ani pri Hoftychovi. Pavel je kvalifikovaný tréner, má dobrých poradcov ako Braňo Kriška, Vlado Kožuch či Andrej Kostolanský. Keď chce počuť môj názor, poviem mu ho medzi štyrmi očami. Zastávam post vedúceho mužstva, riešim iné povinnosti a ani v najmenšom nemienim zasahovať do výberu zostavy. Som človek, ktorý povie, čo si myslí. Pravda, nie každému sa to páči, pravda bolí.
V Trnave vládne špecifické futbalové prostredie, ktoré v prípade nevydareného zápasu mančaft nešetrí. Ako vnímate kritiku?
- Fungujem aj ako tlmič. Lopta je guľatá, vo futbale ste raz hore, raz dole. V Trnave žije strašne veľa kritikov a samozvaných trénerov. Konštruktívne pripomienky beriem, ale tiež tvrdím, že náš trénerský tím má najlepší prehľad o mančafte. Vedia, kto a ako cez týždeň trénoval, aké má problémy, zdravotné šrámy. Podľa toho v konečnom dôsledku zostavujú základnú jedenástku, prispôsobujú ju aj kvalitám súpera. Mnohí ľudia sa pýtajú prečo hrá ten a nehrá onen, vytýkajú zlé veci. Na pozitíva sa rýchlo zabúda, pritom momentálne vedieme tabuľku. Som však proti tomu obrnený, ako rodák z Trnavy sa snažím ľuďom vysvetľovať dianie okolo mužstva.
Návštevnosť v tejto ligovej sezóne, ak neberieme do úvahy zápasy Európskej ligy, ešte neprekročila hranicu päť tisíc divákov. Ako to vnímate?
- Vyhrali sme štyri zápasy vonku po sebe, počítali sme, že v zápase s Banskou Bystricou príde doma viac fanúšikov a vyburcujú chalanov k lepším výkonom. Klobúk dole pred ľuďmi, čo prišli do Dunajskej Stredy. Boli naším motorom, aj vďaka ním sme priniesli tri body z horúcej pôdy, kde prehrala Žilina aj Slovan. Keby prišlo na Duklu päť – sedem tisíc divákov možno by bol aj futbal iný a možno by sme vyhrali. Ľudia by Spartaku mali fandiť v každom stretnutí, aj s menej atraktívnymi súpermi. Hráčom tiež nepomôže, keď nám nejde hra a z tribún sa ozve pokrik „My chceme Spartak“. Všetci chcú, aby sme hrali Európu. O to ide aj nám. Práve teraz potrebujeme divácku podporu, aj v týchto základných kolách pohára. Fanúšikovia sú dôležitou súčasťou klubu.
V kádri figurujú z odchovancov Lokomotívy Gogolák, Székely, Rusov a v béčku Banovič. Držíte nad nimi ochrannú ruku?
- Dostali sa do Spartaka svojimi výkonmi, nie vďaka Moravčíkovi. Ľubo Gogolák sa v príprave pravidelne ukazuje ako adept do zostavy. V útoku má ale silnú konkurenciu, na druhej strane veľký dôraz na jeho kvality kladie tréner Hoftych. Tvrdí, že je dobrý futbalista, musí sa však naučiť väčšej drzosti. Dobrý chlapec – to pre útočníka nie je ideálna povaha. Na stopérov sa nesmie usmievať, naopak, musí ísť z neho strach. Budeme však ešte o ňom počuť, o tom som presvedčený. Székely musí pridať, je stále mladý, ešte nie dostatočne vychytaný. Je len na ňom, aby sa stal oporou. Nemusí to byť v Trnave, možno by mu prospelo hosťovanie, aby získal istotu. V Banovičovi som sa videl - stopér môjho gusta, stále tvrdím, že dobrý futbalista. Veľa ľudí mi možno nedá za pravdu, pretože v ňom nevidia istotu. Celý zápas hrá super, no raz spraví takú hovadinu, že nás to stojí gól. Vnímam to ako výzvu pre neho, aby sa v tomto smere zdokonalil. V generálke na ligu s Bohemians totiž sklamal aj mňa. Dvere pred ligovou kabínou ale ešte nemá zavreté. Výskok, aký má, neurobí v lige nikto. Myslím, že keby sa v budúcnosti učil pri kvalitnom stopérovi, stal by sa z neho ligový hráč. Možno by mu teraz prospelo hosťovanie v menšom klube, kde nie sú výsledky až také dôležité. Rusov je perspektívny brankár, naberá skúsenosti a verím, že raz bude oporou mužstva.
Na záver trošku optimizmu. Bude Spartak v tejto sezóne majstrom ligy?
- To nie je otázka na vedúceho tímu ale pre trénerov. Ideme od zápasu k zápasu, tešíme sa z každého víťazstva, naopak, z remíz a prehier sme smutní. Dôležité je, že nám dôverujú majitelia klubu. A titul? Kto by ho nechcel? Mojím cieľom však je Európa. Majstrovským chúťkam sa nebránim, no nechcem byť ani ako bývalý člen vedenia klubu, ktorý svojho času vyhlásil už pred súťažou, že budeme majstri. Máme za sebou len prvú obrátku, liga je ešte dlhá.
 

Osudový Spartak
Gro z futbalovej kariéry Petra Moravčíka sa spája s trnavskou Lokomotívou. Po hráčskej i funkcionárskej stránke. Vojenčil v Dukle Vyškov, neskôr hrával aj za Hrnčiarovce, Pavlice, Vlčkovce, Biely Kostol, Dolné Orešany, Sereď a Smolenice, kde ukončil kariéru ako 40-ročný. Jeho cesty sa viackrát prelínali aj so Spartakom. „V žiackej kategórii som hrával za Spartak. Už vtedy som bol robustný a v súboji s terajším trénerom Zlatých Moraviec Jurajom Jarábkom som mu pri výskoku vyrazil dych. Trénoval nás pán Selnekovič, ktorý ma okamžite vyhnal z tréningu. Domov som prišiel s plačom. Brat Ľuboš chytával za Lokomotívu a nasmeroval ma do tohto klub,“ vraví Peter Moravčík. Ďalší kontakt so Spartakom prišiel v dorasteneckom veku. „V roku 1978 trénoval ligový dorast Spartaka Martin Blažo. Zapožičal si ma na Turnaj o štít mesta Jihlava, ktorý sme vyhrali.“ Po návrate z vojny vo Vyškove ho čakala pozvánka do áčka Spartaka. Vytypoval si ho sám Toni-báči Malatinský. „V kádri figurovali hráči ako Martinák, Keketi, Mrva, mojím tútorom v kabíne bol Michal Gašparík. Trénoval Jupi Javorek a Malatinský. Pre nedostatočnú životosprávu som však vydržal len mesiac a odišiel späť na Lokomotívu. Škoda, že mi v tom čase nik nepodal pomocnú ruku, tak ako to teraz robím pre chlapcov ja.“