Tento muž vyzvŕta aj primátora Butka

ŠPORT - Ostatné športy | 28.10.2011, 00.00, Ján Král

Trnavského primátora Vladimíra Butka v stredu po piatej obvykle s pracovnými záležitosťami nezastihnete. V tom čase totiž hrá v Jaslovských Bohuniciach pravidelnú tenisovú partičku so svojimi priateľmi. Nechýba medzi nimi nestor trnavského tenisu Ján Ondruška.

Ján Ondruška sa naďalej venuje výchove talentov. Foto: Michal Hlavatovič

Dnes už 75-ročný pán dokáže prvého muža slovenského Ríma na kurte poriadne popreháňať. „Povedal som mu, že tenis je posledné, čoho sa vzdá. Ak prestane so športom, hrozilo by mu pri jeho pracovnom vypätí, že sa časom objavia zdravotné problémy,“ vraví Ján Ondruška.
Tento rodák z Jaslovských Bohuníc ani v pokročilom veku neodložil raketu. Teraz sa však venuje najmä výchove tenisovej mládeže. Rukami mu prešlo množstvo chlapcov a dievčat na trnavskej Slávii, v tenisovom klube Jaslovských Bohuníc, aj vo Veľkých Kostoľanoch. Aktuálne dáva do parády ako kouč cennými radami nádejnú Romy Michelle Knoll.

S raketou mu to stále ide. Foto: Michal Hlavatovič

Zakladateľ tenisovej ligy
S tenisom začínal pomerne neskoro, mal 24 rokov a končil vysokú školu. „Bol som samouk, tenisovú abecedu som sa naučil z knižky. Tento šport ma veľmi zaujal. V tom čase v Trnave nebolo toľko kurtov ako dnes. Pomáhal som budovať viaceré dvorce, vždy mi však napokon bolo povedané, že ich môžu využívať iba zamestnanci danej organizácie,“ povzdychol si.
Útočisko napokon našiel na trnavskej Slávii, kde v roku 1979 založil Trnavskú tenisovú ligu „pracujúcich“. „Vtedy sa to tak jednoducho muselo volať. Zaviedol som pravidlo, že v nej hrali prevažne amatéri a nepoužívali sa pri oslovovaní tituly. Všetci sme boli tenisti,“ vraví Ondruška. Súťaž sa chytila, prednedávnom sa skončil už jej tridsiatytretí ročník. „Počet účastníkov rýchlo rástol, o niekoľko rokov sa stala najväčšou súťažou rekreačných hráčov v celej republike, jej životaschopnosť obdivovali aj v Prahe,“ tvrdí muž pochádzajúci zo siedmich súrodencov. Mimochodom, jeho starší brat Jozef chytal za Spartak Trnava spolu so slávnym Capanom, hral aj za B-družstvo ČSR. V Jaslovských Bohuniciach ho majú zvečneného na fotografii v sieni slávy ako jednu z ikon klubu.

reklama

V náručí mal Hingisovú
V roku 1982 si Ján Ondruška spravil trénerský kurz a začal odovzdávať tenisové skúsenosti najmenším. „Stretával som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi. Ako jeden z mála slovenských mužov som držal v náručí slávnu tenistku Hingisovú. Mala vtedy rok, s jej otcom Karolom sme boli priatelia,“ usmial sa inak prísne pôsobiaci chlapík.
Veľkú stopu zanechal v Jaslovských Bohuniciach. V roku 2006 stál pri zrode tenisovej školy. Z desiatok uchádzačov vybrúsil tri ligotajúce sa diamanty – mladšie žiačky Patríciu Junasovú, Alexandru Mrvovú a Leu Remenárovú. „Len v prvom ročníku mi prešlo rukami až 77 detí miestnych občanov! Tenis v obci zažíval boom. Na konci roka 2007 sme vyhrali s dievčatami v ich vekovej kategórii detský Fed Cup v Trnave, o rok neskôr sme skončili na majstrovstvách Slovenska deviaty, pritom sme však prehrali len jeden zápas. V roku 2009 sa dievčatá stali majsterkami Slovenska. Trénoval som ich aj pred týmto finále, ale na víťazných fotkách som už nefiguroval,“ uviedol.

Na tréningu dvihne i hlas, keď to uzná za vhodné. Foto: Michal Hlavatovič

Manželka ho nevidí
Pre názorové nezhody s predstaviteľmi klubu dobrovoľne odišiel. Napokon ho presvedčili, aby potiahol tím pred spomínaným finálovým podujatím, ktoré sa skončilo zlatom. „Chcel som robiť tenis inak, oddeliť rekreačný a detský súťažný, prednosť v obci však dostal futbal. Namiesto tomu, aby sme sa venovali deťom z dediny, ktoré mali obrovský potenciál robiť klubu reklamu po celom Slovensku, boli prostriedky investované do, z drvivej väčšiny, cudzích futbalistov, ktorí ani nemali žiadanú kvalitu. Pritom si vezmite, že tenistky z malej vidieckej základnej školy bojovali so súperkami z miest ako Prešov, Košice, Poprad, Žilina, Prievidza, B. Bystrica, Zvolen, Piešťany, Trnava. Za tri roky prehrali len s Košicami a Prešovom!”
Tenis už plánoval odložiť bokom, keď sa ozvali záujemcovia z Veľkých Kostolian. „Postavili sme tam klub znova na nohy, podarilo sa mi poblázniť rodičov pre spoločnú vec. Pre zdravotné dôvody som po dvoch rokoch skončil, no som presvedčený, že trénerka Zelenayová, ktorá prevzala družstvo po mne, odvedie kvalitnú prácu,“ dodal Ondruška.
Dnes sa naďalej venuje individuálnym tréningom „svojich“ detí a príležitostne si zahrá s priateľmi. „Manželka si ma doma veľmi neužije. Pri tenise strávim na turnajoch aj 50 dní v roku a na tréningoch takmer každý víkend a prázdniny,“ pousmial sa na záver.