Kráľovná sa zapísala do histórie Trnavy, mesto jej vďačí za hradby

BLOG - Trnavskými očami | 13.2.2025, 09.02, prispievatelia

V Trnave je námestie pomenované po kráľovnej Konštancii, niečo dôležité mu však chýba.

Námestie kráľovny Konštancie v Trnave. Foto: Peter Radványi

reklama

O Trnave je známe, že sa stala prvým slobodným kráľovským mestom na území Slovenska. Bola od pradávna dôležitým sídlom na križovatke obchodných ciest. Navštevovali ju králi a vysokí krajinskí a cirkevní hodnostári, tvorili sa v nej dejiny.

Uhorský kráľ Ľudovít I. mal v Trnave dokonca kráľovskú kúriu, v ktorej roku 1382 aj zomrel. Pripomína to už takmer nečitateľná pamätná tabuľa umiestená na budove hlavnej pošty z Pekárskej ulice.

Zaujímavé, že zachované historické pramene spomínajú v spojitosti s Trnavou väčšinou len kráľov, akoby kráľovné a princezny existovali len v rozprávkach. Jednou z mála výnimiek je kráľovná Konštancia Uhorská, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Arpádovcov.

Narodila sa pred 845 rokmi 17. februára v roku 1180 v Ostrihome ako dcéra uhorského kráľa Bela III. Jej bratia Imrich a Ondrej II. sa stali neskôr kráľmi Uhorska a sestra zasa byzantskou cisárovnou Máriou.

Aj ona samotná získala roku 1199 kráľovskú korunu vydajom za českého kráľa Přemysla Otakara I., s ktorým mala 8 detí, vrátane najmladšieho syna, neskoršieho českého kráľa Václava I. 

Konštanciu síce už ako deväťročnú princeznu zasnúbili so synom rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu, no keďže ten o 2 roky neskôr zahynul počas križiackej výpravy, ktorej bol veliteľom, na svadbu si musela počkať ešte ďalších 10 rokov.

Dobová miniatúra kráľovnej.

Český kráľ venoval svojej asi o 25 rokov mladšej manželke ako svadobný dar veľké majetky na Morave. Od otca zasa ako veno dostala rozsiahlu oblasť rozprestierajúcu sa medzi Malými Karpatmi a Váhom, v podstate celé dnešné západné Slovensko, vrátane Trnavy.

Niektorí historici síce hovoria len o trnavských osadách, ale ich úvahy sa nezdajú byť celkom na mieste.

Veď za najstaršiu zachovanú písomnú pamiatku týkajúcu sa Trnavy sa považuje listina z roku 1211, ktorá dosvedčuje, že ostrihomský arcibiskup Ján daroval časť príjmov trnavského kostola ostrihomskej kapitule.

Teda, žiadne malé trnavské osady ale mestské sídlisko s vlastným kostolom, ktorý bol tak dôležitým, že oň prejavil záujem aj ostrihomský arcibiskup.

Dobové znázornenie Přemysla Otakara I. a Konštancie.

Kráľovna Konštancia vlastnila na začiatku 13. storočia obrovské územie po oboch stranách rieky Moravy. O svoje majetky sa starala a snažila sa podporovať ich hospodársky rozvoj.

Dala vystavať nové hrady, kostoly, postarala sa o bezpečnosť a úpravu stredovekej dopravnej tepny z Moravy cez Holíč, Jablonicu na Trnavu, ktorá prepojila Uhorsko s Prahou a následne so západnou Európou.

Vďaka tomuto prepojeniu medzi Českým a Uhorským kráľovstvom sa Trnava stala významným centrom a trhovým miestom na spomínanej obchodnej spojnici neskôr známej ako Česká cesta.

S menom kráľovnej Konštancie je spojená aj prvá etapa výstavby mestských hradieb, z ktorých Trnava vykročila von až v 19 storočí. 

Reliéf Konštancie Uhorskej.

Po smrti kráľa Přemysla Otakara I. sa Konštancia utiahla do ňou založeného kláštora Porta Coeli v Předklášteří u Tišnova na Morave, kde pred 785 rokmi 6. decembra 1240 aj zomrela.

No ešte predtým však Trnavu a celú oblasť aj s priľahlými dedinami a osadami predala svojmu synovcovi, uhorskému kráľovi Belovi IV. Ten sa do Trnavy priam zamiloval.

Uvedomoval si jej dôležitosť a význam a roku 1238 jej ako prvému mestu na území dnešného Slovenska udelil výsady slobodného kráľovského mesta. 

V dejinách Trnavy sa kráľovna Konštancia spomína len ako majiteľka. V žiadnych zachovaných prameňoch nenájdeme uvedené, že niekedy bola v Trnave.

No je veľmi pravdepodobné, ža aspoň cestou z Ostrihomu do Prahy na sobáš s českým kráľom prešla cez Trnavu, kde možno ako vzácna návšteva aj pár dní pobudla.

Ale zato poznáme aspoň jej podobu, ktorá sa zachovala vďaka dobovej miniatúre v nemeckom iluminovanom liturgickom rukopise známom ako Žaltár Hermana Durínskeho a reliéfu v spomínanom moravskom kláštore. 

Ukazovateľ námestia venovaného kráľovnej Konštancii.

Ako roky plynuli, meno veľkej kráľovnej upadlo do zabudnutia. Až po ôsmich storočiach trnavská radnica jej zložila zaslúžený hold a uctila si jej pamiatku, keď roku 2016 jej menom nazvala námestie neďaleko centra mesta.

Má to ale jeden háčik. Na Trojičnom námestí pred Mestskou vežou je síce smerový ukazovateľ s nápisom Námestie kráľovnej Konštancie, no spomínané námestie by ste márne hľadali.

Priestor v trojuholníku františkánskeho Kostola sv. Jakuba, zadného traktu budov Spolku sv. Vojtecha a Bernolákovej brány zostáva aj po takmer 10 rokoch neoznačený, bez akejkoľvek tabuľky a nielen turisti, ale aj máloktorý Trnavčan vie, že také námestie vôbec existuje.

PETER RADVÁNYI