Harmonikár a zabávač z Cífera Stanislav Hanus bavil bežných ľudí aj prominentov

RELAX - Tí sú naši | 22.3.2025, 08.00, prispievatelia

Vystupoval aj s Anderom z Košíc, hral aj pre Gorbačova, Husáka či Pahlavího.

Stanislav Hanus (vpravo) pri vystúpení v maďarskom Mosonmagyaróvári so špačinskými spevákmi, manželmi Rudolfom a Annou Dorotkovcami a cíferským folkloristom Štefanom Pepom Benkovským. Foto: Marián Pavlík

reklama

V sobotu 22. marca si pripomíname nedožité 90. narodeniny Stanislava Hanusa (22.03.1935 Voderady - 25.06.2013 Cífer), famózneho harmonikára, dlhoročného folkloristu, obľúbeného ľudového rozprávača a baviča.  

Spevácke a hudobné začiatky voderadského samouka sa viažu na roky pred druhou svetovou vojnou, keď ako malý chlapec sprevádzal po obci žobráka hrajúceho na heligónke.

Hudobný nástroj mu tak učaroval, že mu tú heligónku nakoniec od žobráka za 170 korún kúpil jeho krstný otec. Malý Stanko potom od rána do večera si postupným, pravidelným nacvičovaním a neustálym tréningom osvojoval vtedajšie obľúbené ľudové piesne, ktoré postupne zaraďoval do svojho repertoáru.

reklama

Už od siedmich rokov vystupoval v kultúrnom programe na všetkých školských akciách a oslavách. Neskôr ako mládenec so svojimi kamarátmi počas nedieľ chodil s harmonikou po dedine a starým ženičkám, ktoré už tradične vysedávali na priedomí, spievali ich obľúbené ľudové a náboženské piesne.  

Počas vyše 36-ročnej osobnej angažovanosti v Cíferi vyoral naozaj hlbokú a nezmazateľnú kultúrnu brázdu, ktorú terajším a budúcim generáciám budú navždy pripomínať jeho zachované piesne a scénky na gramofónových platniach, magnetofónových páskach, CD a DVD-nosičoch, pretože folklór, spev, dar reči, vtipný rozprávačský šarm a príležitostné recitácie patrili v jeho bohatom repertoári k tým najobľúbenejším prejavom.

Stanko so svojou heligónkou už ako 7-ročný stál na pódiu a hral na všetkých školských akciách a oslavách vo Voderadoch.

Dvadsať rokov ako stabilný harmonikár, sólový spevák a ľudový rozprávač sprevádzal cíferských folkloristov na vyše 400 podujatiach doma či v zahraničí.

Neskôr, v roku 1993, bol aj spoluúčinkujúcim v zábavných programoch humoristu Jána Pisančina alias Andera z Košíc. Pri rôznych jubileách, svadobných odobierkach a iných súkromných podujatiach hral a spieval v hudobnej skupine Leopoldovská štvorka (Marián Piovarči - kapelník, Viliam Juriš, František Ducký a Stanislav Hanus).

So svojou harmoničkou vítal aj v apríli 1987 v Cíferi generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova, jeho manželku Raisu a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka.

V lete roku 1978 sa pred početnou diváckou kulisou medzinárodného folklórneho festivalu vo Východnej prezentoval nielen harmonikár Stanislav Hanus, ale aj krojovaní členovia FS Cífer.

Neskôr účinkoval aj s manželmi Rudolfom a Annou Dorotkovcami zo Špačiniec, tiež s cíferskou hudobnou skupinou BKR. 

Z osobných, priateľských stretnutí so Stanom Hanusom, mi navždy utkvela v pamäti jeho spomienka na návštevu iránskeho šacha Rezú Pahlavího, ktorý v auguste roku 1977 počas pobytu v Československu zavítal aj do Budmeríc, kde ho vítala aj FS z Cífera.

Udalosť s nadsádzkou humoru komentoval nasledovne: „Tu som nielen hral, spieval, ale dokonca aj tancoval. So „šachicou“ Farah, manželkou vtedajšieho iránskeho monarchu. V roku 1971 Štefo Bernadič vytáčal v Cíferi prvú kozmonautku sveta Valentinu Tereškovovú a o šesť rokov neskôr ja zasa v Budmericiach, v neďalekej obci prvú dámu Iránu, pani Farah, manželku šacha. Na pamiatku z tejto, pre mňa významnej udalosti, som mal aj fotografiu, ale niekde som ju zapatrošil...“  

Stanislav Hanus spoločne s ľudovým rozprávačom a hercom Milanom Mlsnom (1937-1992), známym pod prezývkou strýco Marcin z Pezinka (na obr. vpravo), ktorý mu zapožičal svoj tradičný klobúk, fúziky, imitovaný papierový nos i okuliare.

Dlhoročný vedúci rýchlovýkrmne kurčiat Západoslovenských hydinárskych závodov v Cíferi (neskôr akciová spoločnosť Hydina) svoju kultúrno-spoločenskú aktivitu v obci v minulosti šíril aj ako člen zboru pre občianske záležitosti, člen miestneho odboru Matice slovenskej a člen klubu dôchodcov pri obecnom úrade.

V rokoch 1994-1998 bol členom obecného zastupiteľstva a predsedom kultúrnej komisie. Za svoju angažovanosť mu v roku 2012 počas Cíferských hodových slávností udelili druhé najvyššie obecné vyznamenanie - Cenu obce Cífer.  

V roku 1972 spevákov folklórnej skupiny Cífer Stanislava Hanusa a Štefana Čechoviča preslávili piesne Svitaj, bože, svitaj; Dolina, dolina; Včera večér mesác vyšól; Uč sa synku, execírku či Za horáma, za doláma, Cíferané rukujú..., ktoré vyšli na gramoplatniach vydavateľstva OPUS.

Nesmieme zabudnúť ani na celoživotné krédo dlhoročnej a uznávanej stálice a osobnosti cíferskej kultúry, ktoré mal pri svojich vystúpeniach neustále na pamäti a pravidelne sa ním riadil:

„Našu slovenskú pesničku a moju harmoničku potiaľ ľúbiť budem, pokiaľ na tomto svete živý budem. A aj v tom hrobe malom, za ňou plakať budem.“

S priateľom Jozefom Bachratým, dlhoročným konferencierom Slávností spevu, hudby a tanca v Červeníku, si vyskúšali svoje majstrovstvo aj v hre na heligónku.

Takto pred rokmi spoločne s kapelou BKR bavil hodujúcich spoluobčanov v miestnej časti Cífera - v Páci. 
 

Stano Hanus (druhý sprava) bol aj veľkým priaznivcom futbalového klubu ŠK Cífer 1929. Pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo, nechýbal na žiadnom domácom majstrovskom zápase.

V cíferskom folklóre patril k služobne najstarším členom. Na fotografii spoločne s Máriou Hradskou, dnes už 96-ročnou najstaršou žijúcou členkou Folklórnej skupiny Cífer.  
 

S manželkou Zitou, rod. Čechovičovou, rodáčkou z Cífera, sa zosobášili koncom októbra 1958 a prežili spolu 54 rokov. 

Súčasnej rozvetvenej rodine Hanusovcov slávneho potomka pripomína farebná olejomaľba jeho portrétu z roku 1987, zarámovaná a visiaca v obývačke cíferského rodinného domu.

TEXT A FOTO: MARIÁN PAVLÍK