Rapid oslavuje sto rokov od založenia, klub z Tulipánu dal Spartaku farby

ŠPORT - Futbal - Spartak | 25.3.2025, 09.01, Ján Král

Predchodca súčasného Spartaka inšpiroval pre svoj názov aj fanúšikovskú skupinu.

Vlajka Rapid Grupo nechýba počas domácich zápasov na severnej tribúne. Foto: Lukáš Grinaj

Trnavský Spartak podporuje viacero fanúšikovských skupín. Na štadióne sa prezentujú vlajkami, vlastným oblečením, starajú sa viac či menej aktívne o atmosféru. Jedna z takýchto partií oslavuje  desiate výročie založenia. A nielen to.

Rapid Grupo vzniklo na odkaze klubu ŠK Rapid Trnava, ktorý bol predchodcom súčasného Spartaka. V rodnom liste má 19. marec 1925, nedávno teda od tohto dátumu uplynulo sto rokov.  

Na území slovenského Ríma v tom čase fungovalo viacero klubov, Rapid a ŠK Trnava boli najväčšie. V lete 1939 došlo k ich fúziii do TŠS Trnava, názov klubu sa ešte viackrát zmenil, až dospel do súčasného FC Spartak Trnava.

reklama

Rapid však má pre fanúšikov špeciálny význam aj z toho dôvodu, že klubové červeno-čierne farby prevzal Spartak práve od tejto značky. Za klub tiež hrávala neskoršia trénerská klubová legenda Spartaka Anton Malatinský.

Aj to bola jedna z inšpirácií, ktorá viedla k vytvoreniu fanúšikovskej skupiny Rapid Grupo. Futbalová partia má dnes asi tridsať členov rôzneho veku od 10 po 60 rokov, zastúpenie majú aj ženy. 

„Svojho času ešte na starom štadióne predával pri severnej tribúne pán Vician odznaky a mal tam aj „rapiďácky“, ktorý som od neho kúpil. Dlho som myšlienku založenia takejto fanúšikovskej skupiny nosil v hlave, keď som raz videl kamaráta Stana Michala v mikine s nápisom Rapid, oslovil som ho a zoficiálnili sme to,“ vraví Radovan Paulíny, ktorý patrí k členom Rapid Grupo a tiež známym tváram trnavskej fanúšikovskej scény.

Rapid Grupo v sobotu oslavovalo desiate výročie založenia skupiny a sté výročie Rapidu. Foto: fb RP

Svoje miesto majú členovia Rapid Grupo na severnej tribúne v sektore 31. Nechýbajú ani na výjazdoch, za klubom cestujú aj do zahraničia.

„Voláme sa síce Rapid Grupo, všetko je to ale o Spartaku. To je naša láska na celý život. Jedným dychom zároveň pridám, že nás nespája len futbal, ale aj priateľstvá či rodinné väzby. Výjazdy spájame neraz aj s výletmi, máme už napr. taký úzus, že keď hráme v Podbrezovej, ideme spoločne na celý víkend neďaleko na chatu.“

Ultras Spartaka si plánujú sté výročie Rapidu pripomenúť na jednom z domácich zápasov. Ten najbližší je mimochodom so Žilinou (v nedeľu 30. marca o 15:30), čo bude priamy súboj o druhú priečku v tabuľke. 

Časť Rapid Grupo bola aj na výjazde v Dánsku, kde Spartak hral Európsku konferečnú ligu. Foto: archív PP

Rado Paulíny však verí, že ani boj o titul ešte nie je passé. „Hrá sa stále o veľa bodov, aj na Slovan čakajú ťažké zápasy. Vždy verím až do konca,“ dodal optimisticky.

„Spartak si v posledných rokoch už neodmysliteľne spájam s pohármi, bez týchto európskych zápasov si leto už ani neviem predstaviť. Najkrajšie to je, keď tomu predchádza zisk domácej trofeje,“ dodal.

Oslava storočnicu Rapidu a klubového úspechu Spartaka, to by bolo niečo!

Miesto majú v sektore 31 na poschodí severnej tribúny. Foto: Peter Kollár

Ako to bolo so zatajeným Bilbaom

Rapid niečo znamenal, o čom svedčí aj fakt, že už na prelome rokov 1929 a 1930 išiel na zahraničné turné do Francúzska, Portugalska a Španielska. Výprava cestovala vlakom a odohrala viacero zápasov.

V krajine galského kohúta najprv prehrala 1:3 s AS Cannes, potom s Olympicom Montpelieérain 4:5, v Portugalsku Rapid tesne podľahol Salgueirosu 2:3, Portu rovnako a v treťom dueli hralo s kombinovaným celkom Porta a Salgueirosu, kde sa zrodila remíza 4:4.

Vo všetkých dueloch hráči Rapidu zanechali proti silným súperom veľmi dobrý dojem. 

Ako to však už býva, najviac sa hovorilo o tom, čo nevyšlo. A to bol debakel s Bilbaom 0:14, ktorý sa klub snažil zatajiť a poslal domov telegram, že sa pre zlé počasie nehralo. Všetko však napokon prasklo.

V knihe Spartak má 100 rokov, ktorú zostavili na počesť storočnice Mojmír Staško, Ladislav Haršányi a Július Šefčík, je príbeh detailne rozobraný a stojí za ozrejmenie si súvislostí. Stať k duelu zo spomínanej publikácie prinášame v plnom znení:

„Cesta z Porta do Baskicka bola dlhá a  únavná. Rozhodovalo sa, či ísť loďou a či vlakom. Šetrilo sa, a tak padla voľba na vlak. Trasu 800 kilometrov zvládol Rapid za dva dni a dve noci. Do Bilbaa dorazil ráno v deň zápasu!

Zranení už boli štyria hráči, dvaja mohli nastúpiť so sebazaprením, a tak Rapid vedel ledva postaviť jedenástku. 

Kým hráči dopoludnia dospávali, vedúci výpravy sa snažili vyjednať odklad o deň. To však nebolo možné. Domáci túžili po skalpe Rapidu, nechceli mu dožičiť výdych. Lístky sa už predávali, v Bilbau zápasu urobili v novinách i na plagátoch obrovskú reklamu.

Predstavili ho ako amatérskeho majstra Slovenska. Spomenuli sa výsledky v Cannes i v Porte, ba ešte aj vo Viedni - v poslednom prípade sa pomiešali jablká a hrušky a trnavský Rapid s viedenským... . 

Aj v Bilbau bola pred zápasom prietrž mračien. Po veľkom lejaku bolo celé ihrisko pod vodou, hráčom nebolo vidno ani kopačky. Zápas rozhodoval domáci funkcionár, čo bolo v tých časoch v prípade takýchto duelov zvykom.

Hlučné obecenstvo hnalo svojich vpred a hráči Bilbaa sa nenechali dvakrát ponúkať. Rapid sa trápil. S podmienkami, súperom, zranenými hráčmi...

„Rev a pískanie, krik a hulákanie ani na býčom zápase. Gól, gól, gól za každú cenu. Domáci hrali na život a na smrť.... Štyri góly inkasoval Rapid z ofsajdu, dva góly dostal Obeda tak, že mu vykopli loptu z rúk a jeden gól, trinásty, dostal, ked' sa dokonale zablatený postavil k žrdi, aby si ho mohli fotografisti zvečniť. Kým zatiahli spúšt, bola už lopta opäť v bráne.

Najviac sa na zápase zapotil obsluhovateľ hodín a vývesnej tabule s výsledkom. Čísla vyťahoval hore po špagáte; nestačil ešte vytiahnuť hore dvanástku a už bol stav 13:0.

Hráči by boli od tohoto neregulárneho zápasu ustúpili, no neboli by dostali dojednané financie, od ktorých boli závislí. Tak vydržali. Rapid prehral 0:14 a presne v závere zápasu v neďalekom kostolíku začali vyzváňať.

Zablatení, na nepoznanie umazaní hráči smutno meditovali, čo teraz. Najveselší bol Odehnal, spojka, ktorý hrával za Židenice Brno. Prišiel na nápad poslat domov telegram, že zápas sa pre dážd nehral. Vraj keď bol hrať so Židenicami vo Švédsku a jeho mužstvo dvojciferne prehralo, tiež poslali do Brna telegram, že sa zápas nehrá.

Hráči si sväto-sväte slúbili, že o Bilbau v živote ani neceknú a do Trnavy šiel telegram: Prší, nehráme," opísali udalosti v publikácii 60 rokov organizovaného futbalu v Trnave.

Agentúra ČTK priniesla informáciu, že zápas sa kvôli počasiu nehral. Agentúra Havas však prišla s informáciou, že Rapid prehral 4:8. V rozhlase aj Rapid pochválili, štyri góly do siete Bilbaa bol úspech. 

Potom to puklo. Bolo to Ministerstvo zahraničia ČSR, ktoré upozornilo ČSAF na výsledok 14:0. A bolo zle.

Rapid bol kritizovaný, kde sa dalo a zakázali mu na dva roky štart v zahraničí. Traja funkcionári Rapidu dostali zákaz činnosti na šesť mesiacov, klub musel zaplatiť pokutu vo výške 1000 Kč. Paradoxne, už na jar 1930 mal ďalšiu ponuku na výjazd do Španielska a Portugalska...“