Roman Procházka: Tam hore bolo napísané, že Spartak Trnava má byť vo finále
ŠPORT - Futbal - Spartak | 16.4.2025, 07.55, Ján Král
Trnavskému Spartaku sa podarila veľká vec. Štvrtýkrát za sebou postúpil do finále Slovnaft Cup-u. Tohtosezónna účasť je o to sladšia, že v semifinále vyradil bratislavský Slovan. Po prehre na Tehelnom poli 1:2 andeli belasých doma zdolali rovnakým výsledkom. V predĺžení gól nepadol, rozhodnúť tak musel penaltový rozstrel, kde mali pevnejšie nervy červeno-čierni. Jeden z úspešných exekútorov bol aj stredopoliar Roman Procházka, ktorý pre náš web poskytol tesne po zápase rozhovor.

Po zápase hráči s fanúšikmi oslavovali pod severnou tribúnou. Foto: Peter Kollár
Čo zažívate tesne po skončení duelu?
- Sú to krásne pocity, pre toto sa trénuje, maká, drie, aby sme takéto veci zažívali my a potešili sme aj ľudí. Sezóna je vždy náročná, sprevádzajú ju aj pády, a potom príde toto, je to nádherné a skvelé!
Zdá sa, že systém 3-5-2, na ktorý ste prešli v 65. minúte, mužstvu sadol. Napokon aj gól na 2:1 padol po spolupráci oboch útočníkov...
- Mali sme plán, vedeli sme, ako sa zápas môže vyvíjať, že môžeme dať gól, aj keď bude pri konci remíza. Vedeli sme, že musíme vyhrať, takže sme sa na to pripravovali. Proti tribúne s našimi fanúšikmi sme chceli vyvíjať veľký tlak a nakoniec to tam padlo, nejako sme to tam dotlačili. Treba povedať, že aj Slovan mal veľké šance, keby skórovali po jednom z brejkov, tak je rozhodnuté. Ale tam hore bolo napísané, že Spartak Trnava má byť vo finále a tak to je.
Gól na 2:1 padol v záverečných momentoch riadneho hracieho času. Verili ste ešte, že to vyjde?
- Sledoval som čas, vedeli sme, že sa bude veľa nadstavovať a verili sme, že ešte príde šanca na skórovanie, že budú centre, možno nejaká štandardka. Stále človek nejako dúfal, jeden gól môžeme dať aj v 98. minúte... Napokon Kubo Paur utiekol a Mišo Ďuriš skvele zakončil. Klobúk dole pred nimi za akciu.
Čo pre vás ako odchovanca znamená postup do finále pohára cez Slovan Bratislava?
- Znamená to strašne veľa, mňa to teší, ale verím, že sme dnes potešili celú Trnavu a široké okolie, ľudí, ktorí držia palce Spartaku. To je pre mňa veľmi dôležité. Doba je ťažká a takéto radosti človek potrebuje. Pre toto sa robí šport, preto robíme futbal. Prešli sme cez Žilinu a Slovan, aktuálne dve najsilnejšie mužstvá. Preto sme vo finále.
Koho si želáte za súpera – Ružomberok alebo Banskú Bystricu?
- Vôbec neviem. Nebudem nad tým rozmýšľať, ale tento rok musíme finále vyhrať, aj keby čo bolo.
Po zápase ste oslavovali celé mužstvo pod severnou tribúnou spolu s fanúšikmi. Aké boli prvé reakcie spoluhráčov ešte na trávniku?
- Neviem ani ja už presne, čo tam bolo, v tomto ma vyplo. Všetci sme sa tešili. Penalty sú možno lotéria, ale my sme na ne vždy veľmi dobre pripravení. Je to aj o hráčoch, aby zachovali chladnú hlavu. To sa nám podarilo, kopali sme dobre a aj preto postúpili.
Roman Procházka premieňa svoj pokus v penaltovom rozstrele. Foto: Peter Kollár
Brankár Slovana Dominik Takáč, v minulej sezóne ešte váš spoluhráč, mnohých z vás dokonale pozná, vie ako kopete penalty. Menili ste preto niečo na svojich zvyklostiach?
- Toto bolo veľmi náročné. Bavil som sa o tom na tréningu aj s trénerom brankárom Pavlom Kameschom. Takimu som kopal nespočetné množstvo penált v tréningoch, rozprávali sme sa, ako to máme kopať v zlomových momentoch. Bola to trochu hra psychológie, či pôjde do strán, o ktorých vedel, že sme to tam kopali. Aj sa tak stalo, išiel do strany, kam som mu to dal na tréningoch asi 50-krát za život. Riskol som, zmenil som stranu a vyšlo to.
Sľúbil vám tréner za postup nejakú odmenu?
- Nie, ešte sme stále nevyhrali trofej. Sme vo finále, to je krásne, ale pred nami je ešte rozhodujúci súboj a chceme vyhrať pohár. Jedna vec je prepracovať sa medzi dva najlepšie tímy, ale minulý rok sme zažili veľké sklamanie, keď sa nám finále nepodarilo. Tento rok to nedopustíme.
Radosť Romana Procházku po zápase. Foto: Spartak Trnava