Chýba nám športová kultúra

ŠPORT - Ostatné športy | 31.10.2011, 15.09, Tatiana Čuperková

V minulosti si Trnavčania spájali meno Denisa Plesnivá s hádzanou. Dnes je to skôr futbal, ktorý ju v istom slova zmysle aj živí. Ako bývala juniorská reprezentantka Slovenska v hádzanej sa dostala až na majstrovstvá sveta do Brazílie.

reklama

Na splnenie ambícií stačí odhodlanie, motivácia a dobrý nápad. Foto: Tatiana Čuperková

Neskôr ako trénerka získala štyri mládežnícke tituly s dievčatami Modranky. Futbal je však v súčasnosti u nej témou číslo jedna.
Hádzaná patrí k mimoriadne tvrdým, ale aj krásnym športom. Čo vás naučila a čo vám dala do bežného života?
- Je to môj celoživotný koníček, sen a motivácia. A najmä spúšťač všetkého, čo som v živote dosiahla. Hádzanej som sa venovala profesionálne ako hráčka. Na škole som vyštudovala trénerstvo a vo svojej kariére som pokračovala takýmto spôsobom. To mi vydržalo desať rokov. Už vtedy som sa snažila zavádzať do trénerstva nové trendy, nezaujímalo ma, čo bolo zaužívané. Vždy som sa snažila presadiť do športu niečo moderné a to mi zostalo dodnes.
Ľudia si vás spájajú práve s hádzanou v Modranke. Kedy tento vzťah prestal fungovať?
- Po tom, čo sme sa viackrát stali majsterkami Slovenska, sme stáli pred rozhodnutím, čo ďalej. Či vybudujeme profesionálny tím, ktorý bude pôsobiť v najvyššej súťaži alebo dáme dievčatám šancu presadiť sa v iných kluboch, ktoré už majú históriu a zázemie. Lenže Modranka nebola funkcionársky a hráčsky pripravená na to, aby mohla bojovať s tými najlepšími v najvyššej súťaži a zároveň ťahať ďalších päť mládežníckych celkov. Ja som sa teda priklonila k možnosti posunúť naše hráčky ďalej. Keďže sa moje myšlienky a filozofia nezhodli so zmýšľaním ostatných členov klubu, dala som im šancu pracovať podľa ich predstáv. Doteraz presadzujem názor, že niekedy je lepšie mať menej a byť úspešný, ako sa hnať za niečím veľkým. Vždy som chcela vybudovať stabilný klub. Nie klub, ktorý je postavený na eufórii a po troch rokoch prestane fungovať.
Kde vznikla myšlienka podnikať so športovými potrebami, najmä so značkou, ktorá je v podstate zameraná na futbal?
- Začala som podnikať s ideálmi a bez nejakej finančnej zábezpeky. Myšlienka, prečo sa venovať práve tomuto podnikaniu, vznikla ešte pri hádzanej. V čase, keď som v Modranke pôsobila a chcela som pre dievčatá zabezpečiť sadu dresov a iné potreby, zistila som, že na Slovensku je v tejto oblasti obrovská diera. Nemala som možnosť si v predajniach siahnuť na materiál, vidieť ho na vlastné oči. Všetko bolo len v katalógoch, pretože športové predajne neboli zamerané na kluby. To bol pre mňa obrovský štartét v mojom podnikaní.
Hovorili ste, že ste začínali takmer od nuly. Môžete prezradiť, s akou pôžičkou ste išli do vlastného biznisu?
- Zobrala som si v banke úver 3500 eur. Takže som začínala s touto malou sumou, ktorá ani nepatrila mne. No nebála som sa do toho ísť, hoci mi verili iba môj životný partner Marcel a súčasný spoluvlastník firmy Milan Beseda. Lenže poznám samu seba. Tak ako som pred rokmi dokázala z Modranky vybudovať klub, ktorý sa z ničoho stal majstrom Slovenska, tak som vedela, že môžem byť úspešná aj v podnikaní. V tom čase som učila na škole, mala som mnoho známych telocvikárov, poznala som sa s funkcionármi mnohých klubov. A tak som jednoducho rozhodila siete. Svojim potenciálnych obchodných partnerov som dokázala presvedčiť svojimi znalosťami a rozhľadom, hoci som futbal nikdy nehrala.
Čo majú šport a podnikanie spoločné?
- Predo všetkým to, že keď chce byť športovec úspešný musí trénovať a dostať sa do A mužstva. Má kondičnú prípravu, svalovú horúčku a všetko ho bolí, napriek tomu v tréningu pokračuje. Presne to isté platí aj v podnikaní. Nepozerám sa na to, že mi niekto hodí polená pod nohy. V športe som sa naučila jedno, že mojim cieľom je víťaziť. Tak to je aj v podnikaní.
V čase, keď začala vaša práca prinášať ovocie ste sa rozhodli mať dieťa. Neobávali ste sa, že všetko úsilie môže vyjsť navnivoč?
- Nebála, pretože vždy pri mne stáli správni ľudia, ktorí mi pomohli. Milujem svoju rodinu, s ktorou rada trávim voľný čas, ale milujem aj svoju prácu, v ktorej môžem uplatňovať svoje nápady.

reklama

Kto je Denisa Plesnivá
Narodila sa 25.12.1975 v Trnave. Je slobodná, ale žije v trvalom vzťahu. Má dcéru Viktóriu (5). Vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, špecializácia trénerstvo. Ako juniorská reprezentantka Slovenska v hádzanej sa predstavila na MS v Brazílii (1995). S dorastenkami Modranky vybojovala ako trénerka štyri tituly majsteriek Slovenska.

Niektorí funkcionári majú podľa Denisy Plesnivej zlé zmýšľanie, pretože pôsobia v klube bez vízie a žijú len pre prítomnosť. Čo je teda ich veľkou slabinou?
„Nepozerajú sa nato, ako klub vyzerá navonok. Pozrite sa do zahraničia, ako tam vyzerajú športovci. Vystúpia z autobusu a sú rovnako oblečení. Či už v oblekoch alebo športových úboroch. U nás to nie je až tak zaužívané. Možno len v najvyšších súťažiach. Čím idete nižšie, tým je to horšie. A pritom by nemuselo byť. Samozrejme, že tím z poslednej súťaže sa nebude navonok prezentovať ako veľkoklub. Ale aj tu by mohla fungovať nejaká športová kultúra. To znamená, že budú hrávať v dresoch jednej firmy. Ale ako to vyzerá u nás? Dresy v jednej značke, trenírky v druhej a štulpne v tretej. A mužstvo je oblečené v jednej značke, dorastenci v druhej a žiaci v ďalšej. Klub nie je jednotný. Pretože pri každom družstve sú funkcionári, ktorí pracujú len pre to jedno družstvo namiesto toho, aby spolu komunikovali navzájom. Nepozerajú sa do budúcnosti, ale len na prítomnosť. Kúpia si lacné dresy, ale nedohodnú sa s dodávateľom, aby im zabezpečil aj ďalší servis. Hlavne, aby prežili teraz, v tejto chvíli. Nedohodnú sa na tom, aby vyzerali jednotne a aj takto zvyšovali kredit svojho klubu. To je myslené komplexne na celý šport, nielen na futbal, či hokej.“