Gašparík sa pre Karhana rozhodol v Žiline, oficiálnu ponuku zo Zabrze nemá

ŠPORT - Futbal - Spartak | 2.5.2025, 12.28, prispievatelia

Štyri finálové účasti v Slovnaft Cup-e za sebou, z toho tri víťazné. Tréner Michal Gašparík píše so Spartakom príbeh, aký sa ešte v slovenskom pohári nepodaril so Spartakom žiadnemu trénerovi. Po víťazstve nad Ružomberkom sme hovorili nielen o zápase, ale aj o budúcnosti. Aj trénerovej.

Víťazný dúšok Michala Gašparíka. Po treťom triumfe v pohári úplne zaslúžený. Foto: Peter Kollár

reklama

Štyri finále za sebou, tretie víťazné. Aké máte pocíty?

- Cítim obrovskú úľavu. Za seba poviem, že som cítil najväčší tlak v tomto štvrtom finále. Asi preto, že sme predošlé finále prehrali a znova sme hrali s Ružomberkom.

Očakávania a tlak na nás boli obrovské, každý predpokladal, že zachraňujúci sa Ružomberok ľahko porazíme. Tak ako som tlak cítil ja, tak to vnímali asi aj hráči. Preto boli v zápase strašne zviazaní a náš výkon nebol ideálny.

reklama

V trinástej minúte zluftoval Frelih malú domov od Štetinu, následne pohotovým zákrokom hasil strelu Gereca. Pripomenulo to nešťastný moment z predošlého finále v Košiciach, keď si Trnava dala vlastný gól po nedorozumení Šuleka s brankárom Takáčom. To vám musel mráz po chrbte prebehnúť...
- Držal som sa za hlavu a vravel som si „Nie, nie, nie, nieeee!“ Nakoniec šancu nedali. Bolo to čisté déjà vu.

Kedy ste začali veriť, že vyhráte?
- Cez polčas som povedal hráčom, že si musíme povedať pravdu, že sme nemali dobrý prvý polčas, nehráme dobre, je to strašne nervózne a nemáme ideálnu organizáciu. Ale pokiaľ nám Ružomberok doteraz nedal gól, niekde hore je napísané, že finále získame.

Celý druhý polčas som mal pocit, že nám gól nedajú. Aj pri penalte. Žiga Frelih sa na jedenástky pripravoval, išiel do strany, kam to Lavrinčík obvykle kope, ten napokon zvolil druhú stranu. Možno aj vďaka tomu, že ľudia vytvorili tlak na kopajúceho hráča, to nedal. 

V závere mal ešte tutovku Köstl, ktorý zostal na päťke nepokrytý, no hlavičkoval nad. Ako ste prežívali tento moment?
- Stále som rozmýšľal, ako môžem pomôcť mužstvu a nemal som riešenie. Dali sme potom Erika Saba namiesto Kelvina Ofori a zmenili sme systém, keď stopéri bránili ich hrotového útočníka dvaja na jedného, a nie jeden na jedného, tak sme boli miestami vzadu v šestke a nie päťke, ale stále sme kopili chyby, mali sme tam dezorganizáciu.

Aj hlavička Köstla v závere - na strede päťky zostal voľný hráč... Ale história sa na to pýtať nebude. Našťastie Ružomberok nepremenil šance, tak ako sme ich nepremenili my pred rokom vo finále v Košiciach. Nedali by sme vtedy gól ani do rána, tak ani oni teraz.

Michal Gašparík rozdáva pokyny počas zápasu. Foto: Peter Kollár

Rozhodli ste sa pre stopérskou dvojicu, kde Lukášovi Štetinovi sekundoval Patrick Karhan, ktorý toho v lige až tak veľa neodohral. Prečo táto voľba?
- Rozhodol som sa pre Paťa Karhana v 75. minúte zápasu v Žiline. Hovoril som to aj v kabíne, že Ulino je síce zranený, ale napokon by som aj tak uprednostnil Paťa, pretože sa mi zdal byť v lepšej forme.

Zostavu som volil tak, aby som postavil najlepších zdravých hráčov, ktorí sú k dispozícii. Erika Daniela sme napr. postavili na ľavú stranu, pretože keď hrá na tejto strane, dáva góly. Z pravej sa dlhšie nepresadil.

Tým pádom som aj posúval Kelvina Oforiho, ktorý hrá najlepšie na pozícii stredového hráča, ale dali sme ho na krídlo, aby sme otvorili priestor pre Romana Procházku, ktorého som chcel mať aj kvôli štandardkám, organizácii hry a emócii na ihrisku a vedľa neho kvalitu, akú prináša Miloš Kratochvíl. 

Fanúšikovia vytvorili neskutočnú atmosféru, boli skutočne dvanástym hráčom. Súhlasíte?
- Atmosféra bola fantastická, keď som vyšiel na zápas, vravel som si, toto si musíš pamätať na celý život a užiť si to, mať zaplnený takmer celý cudzí štadión našimi fanúšikmi, to dokážu len oni, len Trnavčania.

Tímová s fanúšikmi a rodinnými príslušníkmi. Foto: Peter Kollár

Nedávno sa objavila v poľských médiách zmienka, že ste potenciálnym kandidátom na post trénera Górnik Zabrze. Vyhrať trikrát za štyri roky pohár je vizitka, ktorá vás môže posunúť v kariére ďalej. Uvažujete týmto smerom?
- Viem, že Górnik hľadá nového trénera, aj v minulosti sa objavili šumy, že niektoré tímy hľadajú trénera a mohol by som byť jedným z kandidátov, nevenoval som tomu ale pozornosť, pokiaľ nie je oficiálna ponuka.

Tá nie je ani teraz, v Trnave mám platnú zmluvu a teším sa na svoju robotu, aj keď momentálne mám taký vnútorný pocit, že by som si rád od finále odpočinul a mal možno trochu pokojnejšiu sezónu. Toto bolo z našej strany také „all in“ (keď dáš do stávky všetko, pozn. red.) a bolo by to strašne ťažké, keby sme neuspeli.

Podpichneme vás - pokojnejšiu sezónu – to znamená boj o titul?
- Semifinále a finále narúša ligovú sezónu, keď chcete byť úspešní, musíte sa tomu venovať a jednu z tých súťaží uprednostniť, nikto nemá 20 hráčov na dve súťaže, aby ich odohral s rovnakou kvalitou.

Po zápase s partnerkou Izabelou. Foto: Peter Kollár

Čo dovolíte mužstvu v rámci osláv?
- Dovolím im všetko, len stačí jeden deň, potom sa musíme pripraviť na domáci zápas s Košicami. Piatkový tréning rušíme, ale v sobotu sa musíme normálne nachystať na ligu. Verím, že obhájime aj umiestnenie v lige. 

S akým kádrom plánujete dohrať sezónu?
Sezónu by som nerád pokazil. Či sa dá získať druhé miesto, je otázka, ale tretie by sme chceli obhájiť. Preto dáme aj iba deň na oslavy a potom sa budeme pripravovať s rovnakým kádrom.

Samozrejme, chceli by sme dať šancu aj mladíkom, ako nedávno Trellovi, ale teda uvidíme, ako sa bude vyvíjať po tomto víkend liga – ako sa nám zadarí s Košicami a ako bude hrať Dunajská Streda. Potom sa rozhodneme.

Trnavská radosť. Foto: Peter Kollár