Trnavské rybníky
reklama

Do Cífera-Pácu napochodovali vojská, v archeoparku boli strety civilizácií

AKTUALITY - Región | 5.5.2025, 09.16, prispievatelia

Návštevníci si mohli pozrieť život v lokalite v minulosti, aj ukážky bojov a dobových zbraní.

Do Cífera-Pácu napochodovali vojská, v archeoparku boli strety civilizácií

Slávnostné otvorenie podujatia sprostredkovali bojové 14. légie historických bojovníkov z Poľska so svojimi dámami. Foto: Marián Pavlík

BESST
reklama

 

Archeopark v Cíferi-Páci otvoril svoju novú sezónu nevšednou náručou - priblížením sveta barbarov s antickou civilizáciou. Do prevádzky ho uviedli pred rokom (v sobotu 28. apríla 2024) pričinením obce Cífer, v úzkej spolupráci s obcou Modrá (Česká republika). Bol spolufinancovaný z Európskeho fondu rozvoja regionálneho rozvoja.

 

Počas prvého tohtoročného májového víkendu opäť ožil nevšedným diváckym záujmom dospelých a ich detí. Spoločne si prezreli časť osídlenia niekdajšej rímsko-germánskej usadlosti v Cíferi Páci (nálezisko objavil v roku 1965 archeológ-amatér Viliam Kráľovič z Križovian), ktorá uzrela svetlo sveta vďaka profesorovi Vladimírovi Varsíkovi.

 

On stál pri zrode myšlienky budovania archeoparku, čo sa nakoniec stalo aj realitou.   

Namaľuj futbalovú Trnavu
reklama


Prítomní návštevníci absolvovali dostupnú expozíciu v reštaurovanom mlyne, ktorá ich previedla historickými obdobiami od mladšej doby kamennej po stredovek, od Rimanov po Veľkú Moravu, približujúcu život Rimanov, Germánov a Slovanov, v minulosti obývajúcich toto územie, o čom svedčí aj nimi zanechaná  stopa, ktorú sa snažia v areáli nielen oživiť, ale aj priblížiť súčasným generáciám.


Úvod do tejto sezóny pripravili organizátori v Archeoparku v Cíferi-Páci netradične, priblížením sveta barbarov s antickou civilizáciou.

 

Punc kvality vydareného programu značne umocnilo aj dobové oblečenie jednotlivých účastníkov, ktorí zavítali do areálu archeoparku.

 

 

Prítomní návštevníci sa opäť raz kochali na vzrušujúcich bojoch historických skupín zo Slovenska, Poľska a Rumunska, ktoré účastníkom sprostredkovali nielen život niekdajších rímskych legionárov, ale zároveň aj prezentáciu ukážkami viacerých dobových zbraní.

 

Súčasne nahliadli tiež do sveta Keltov a načreli na bližšie spoznávanie života Dákov. Prítomní obdivovali na území archeoparku tiež umenie viacerých remeselníkov, ktorí sem zavítali.

 

V rímsko-germánskej usadlosti v Cíferi-Páci sa nachádza aj jednoduchá zemnica, stavba, ktorá vtedy poskytovala tamojším obyvateľom prístrešie.

 

 

Zabavili sa i deti, ktoré mali k dispozícii aj tradičné workshopy a interaktívne hry. Nechýbali viaceré atraktívne zábavné aktivity - držanie štítu na čas, či hádzanie kožušinou do diaľky. 


Viacerí využili aj ponúknutý prednáškový cyklus, v ktorom šiesti fundovaní odborníci priblížili historické súvislosti a výsledky najnovších výskumov na území Slovenska.

 

Svoje majstrovstvo ponúkli návštevníkom aj historické skupiny bojovníkov z Českej republiky, Poľska, Rumunska a Slovenska.

 

 

Vari najaktuálnejšia prednáška pre náš blízky región odznela už v prvý deň. Profesor Vladimír Varsík záujemcom priblížil archeologický výskum v Cíferi-Páci a tiež kniežací dvorec zo 4. storočia, ktorý tvorí jadro tunajšieho archeoparku, miesto stretu dvoch odlišných svetov.

 

Veď ako symbol ich spojenia tu vyrástol germánsky veľkomožný dvorec, postavený s využitím rímskych stavebných technológií.

 

Pekné počasie prvého dňa využili viaceré rodiny s deťmi aj na príjemnú a nenáročnú pochôdzku náučným chodníkom, ktorý sa vinie popri potoku Gidra. Ten už od praveku zohrával dôležitú úlohu v osídľovaní tejto lokality.

 

Fundovaným moderovaním počas celého programu sa blysol Miroslav Kasprzyk.

 

 


Prítomní si vyskúšali mletie obilia na historických žarnovoch (pravekých kamenných mlynčekoch). 
 

 


Rímski žoldnieri prezentovali v ukážkach pre divákov aj balistu, stroj na vrhanie kamenných projektilov, ktorý od Grékov prevzali starí Rimania a zaradili ho do svojej armády.

 

 

V Cíferi-Páci nechýbali preslávené koláče z chlebového cesta, známe pod názvom Hrušovský lepník. 
 

 

Štyridsiatnik Tomáš Forro z Trnavy, ktorému v priebehu deviatich rokov narástli 95-centimentové fúzy, sa tiež nechal zvečniť s prítomným fúzatým Keltom v dobovom oblečení.    
 

 


Aj viacerí remeselníci a predajcovia nevšednými výrobkami, zväčša zo svojej dielne, sa snažili prilákať účastníkov podujatia.

 

 

O akciu sveta barbarov s antickou civilizáciou bol veľký divácky záujem, o čom svedčí aj fotografia z vystúpenia poľských legionárov pred početnou diváckou kulisou.

 

TEXT A FOTO: MARIÁN PAVLÍK

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2025. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama