Bestrent Cup: Cíferský zaplatí dve basy piva, Vančo zavesí kopačky na klinec

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 10.5.2025, 08.01, Ján Král

Hráči Bučian i Červeníka hovorili o pamätnom zápase a veľkom futbalovom zážitku, ktorým pre nich bolo finále na Štadióne Antona Malatinského.

Takto sa tešil z triumfu v Bestrent Cup-e Šimon Krška, ktorý je hrajúcim prezidentom klubu. Foto (18x): Ján Král

Bestrent Cup opäť potvrdil, že je to životaschopná súťaž. Pohárová súťaž Oblastného futbalového zväzu Trnava sa teší veľkému záujmu hráčov i fanúšikov, motivácia pre kluby je veľká – finále sa hrá na Štadióne Antona Malatinského v Trnave.

Možnosť zahrať si v tomto futbalovom chráme sa nenaskytne mužstvám z nižších súťaží len tak. O to viac si cenia tieto zápasy a víťaznú trofej.

Vo štvrtkovom finále medzi Bučanmi a Červeníkom rozhodol po bezgólovom riadnom hracom čase, v ktorom brankári na oboch stranách zlikvidovali viaceré veľké šance útočníkov, penaltový rozstrel.

reklama

Pevnejšie nervy mali futbalisti Bučian, na jedenástky vyhrali 4:2 a následne kapitán Martin Fančovič a hráč Šimon Krška dvihli nad hlavu pohár pre víťaza.

„Čo to pre nás znamená? Splnený generačný futbalový sen pre futbal v obci Bučany, pre nás chalanov perfektné pocity. Na jar sme sa zomkli, mladí chlapci nám pomohli. Trénujeme, beháme, pomaličky to ide na dedine hore. Veľmi sa tešíme,“ hovoril hrajúci tréner Bučian Ivan Cíferský.

V zápase držal na stopérskom poste obranu, v druhom dejstve ale videl dve žlté karty. Prvú za zahodenie lopty, druhú za faul a následne červenú. Duel tak dosledoval z lavičky. Zaujímalo nás, aký trest by naparil svojmu zverencovi za podobný priestupok.

„Prvú žltú za odhodenie lopty, určite basa piva. Za druhú žltú kartu a teda červenú ďalšiu basu piva. Takže ma to čaká...“ smial sa Cíferský.

Červenú kartu ukázal rozhodca Albert Ivanovi Cíferskému v závere duelu.

Záverečné momenty riadneho hracieho času prežíval nútene v napätí pri východe zo zázemia na ihrisko.

Hru musel predčasne opustiť až v 89. minúte, takže spoluhráči aj v početnom oslabení dokázali už výsledok ubrániť. 

„Keď som sledoval záver duelu z útrob štadióna, bolo to strašné, nemohol som chalanom nijako pomôcť, ani pokynmi. Juro Braniša sa stiahol na stopéra, s Mišo Gottwaldom si to vzadu ustrážili ako skúsení borci. Vpredu im to obehali mladíci, Jano Polóny nás neskutočne podržal v bránke.“

Cíferský hrával za áčko Spartaka ligu, nastupoval ešte na starom štadióne, po prestavbe na trávnik trnavského športového stánku vybehol premiérovo.

„Nostalgia to bola aj pre mňa aj ďalších hráčov. Mnohí sme prešli Spartakom a hrať na tomto štadióne bol pre nás splnený sen. Všetci sme fanúšikovia klubu, takže sme si to užili.“

Napätie vystriedala radosť, Cíferský priviedol svoj tím k medailovej korunovácii víťaza finále.

Cíferský neskôr prešiel rôznymi destináciami v nižších súťažiach, hrával aj v Českej republike. Aktuálne má 36 rokov a už nejaký ten rok ťahá futbal v Bučanoch. Už nielen ako hráč, ale aj ako tréner či funkcionár.

„Keď sa mi narodil syn, na rok som sekol s futbalom. Asi pred piatimi rokmi ma Martin Fančovič zlanáril, aby som prišiel do obce pomôcť. Postupne pribúdali do tímu moji kamaráti Pavol Zázik, Majo Nemček, Ivan Bránsky, Tomáš Sedlák, vytvorila sa partia a nejako mi to prirástlo k srdcu. Rok a pol dozadu skončil Marcel Hutta vo vedení klubu, s chalanmi sme prebrali výbor. Funkcionárčina je neskutočne náročná, nevedel som, čo všetko obnáša riadenie klubu, koľko aktivít a energie musíte vynaložiť pri toľkých družstvách, ako máme v Bučanoch, kde je spojená mládež s Malženicami a Trakovicami. Hrá u nás veľa detí, organizuje sa mnoho turnajov. Mládež má na starosti prezident Šimon Krška, veľa nám pomáha Natália Práznovská. Zvládajú to a je to dobré,“ pochvaľuje si.

Po zápase bol priestor na oslavy. Už v nedeľu o 16:30 však na Bučany čaká súboj 7. ligy, doma privítajú zhodou okolností opäť Červeník. „Budú nám to chcieť vrátiť, budeme však nachystaní,“ uzavrel Cíferský.

Pohár pre víťaza prevzali za Bučany Martin Fančovič a Šimon Krška.

Verný spartakovec si na tretí pokus zahral na štadióne

Duel bol špecifický aj pre Patrika Vanča. Obranca Červeníka hrával v minulosti za Bučany, navyše, je veľkým fanúšikom Spartaka.

„Zápas bol veľmi dobrý, nemám čo chlapcom vytknúť, makalo sa, podali sme výborný výkon. Prvý polčas bol slabší, v druhom sme súpera zatlačili, makali sme, snažili sa, skrátka to tam ale nepadlo,“ hodnotil stretnutie.

Patrik Vančo preberá od Jána Hrčku poukaz pre zdolaného finalistu na nákup športového oblečenia.

Červeník bol vo finále tretíkrát. Zatiaľ má však len jeden triumf. Tak ako s Bučanmi, aj pred rokom neuspel v penaltovom rozstrele, vtedy sa tešili Šúrovce.

„Penalty nám na tomto štadióne nejdú, tiež som jednu nepremenil. Ospravedlňujem sa chalanom za moje zakopnutie pri rozstrele. Mrzí ma to o to viac, že som tu dve finále hrať nemohol, vždy pre trest. Odmalička som fanúšik Spartaka, tešil som sa sem. Teraz som si dával na karty pozor, no minulý týždeň som sa zranil. Hral som na flektore a všetkom možnom, aby som bol schopný zápas absolvovať. Zvolili ma za kapitána, za čo ďakujem celej kabíne. Tréner pred zápasom povedal, že je to moje, nech si to užijem a dovediem chalanov do víťazstva. Žiaľ, nepodarilo sa.“

Nástup na trávnik - Patrik Vančo (vľavo v modrom prvý za rozhodcom) priviedol svoj tím na trávnik ako kapitán.

Úlohu kapitána si obvykle striedajú s Patrikom Nemcom. „Vyberáme však aj iných chlapcov, aby sa niečo donieslo do kabíny. Kapitánska páska u nového hráča býva za fľašku,“ dodal s úsmevom.

Rodák z Merašíc, ktorý býval aj v Malženiciach, už našiel domov v Červeníku. S manželkou Petronelou majú syna Patrika a dcéru Izabelu. Vyzerá to tak, že od novej sezóny si rodina otca užije cez víkendy viac ako doposiaľ.

„Zavesím kopačky na klinec, budem sa venovať deťom, trénovať. Do ostrých zápasov ma nepustí zdravie, mám natrhnutý stehenný sval a každú chvíľu nejaké zranenie. Chcel som skončiť kariéru s triple, aj s brankárom Mirom Krajčovičom sme sa o tom bavili. V zime sme vyhrali oblastný halový turnaj, chceli sme si užiť triumf aj v Betstrent Cup-e, to výsledkovo bohužiaľ nevyšlo. A ešte je tu  liga – máme jedenásťbodový náskok, treba to dobojovať do víťazného konca, dúfam, že to zaklincujeme víťazstvom a budem spokojný aspoň s dvoma pohármi,“ dodal.

S manželkou Petronelou a dcérkou Izabelou po zápase. So synom Patrikom chodievajú podporovať Spartak na severnú tribúnu. "Naše miesto je v sektore 1" hovorí Patrik Vančo.

Vzťah k Spartaku má spečatený tetovaním na pravej nohe.

Ďalšia fotogaléria z finále

Ivan Cíferský (č. 16) sleduje ako rozvíja akciu Červeníka Tomáš Sedlák, donedávna jeho spoluhráč v Bučanoch.

Na tribúne nechýbali podporné transparenty.

Zahanbiť sa nedali ani priaznivci Bučian.

Mladí fanúšikovia Červeníka.

Pod kotlom Bučian visel transparent v klubových farbách s textom skladby od rapera Separa.

Hráči Bučian po penaltovom rozstrele od radosti naskákali na brankára Jána Polónyho.

Obrovská radosť Juraja Branišu, útočník Bučian premenil rozhodujúcu penaltu.

Na trávnik zobral po zápase aj syna Jakuba.

Mladý podávač lôpt našiel po zápase využitie pre kartón od šampanského.