Laho začal a skončil pod Teplanským, Mančuška sa neubránil slzám

ŠPORT - Hádzaná | 28.5.2025, 09.02, Ján Král

Štvorica trnavských hráčov, ktorá ukončila hádzanarskú kariéru, bude hrávať už len za starých pánov na masters turnajoch.

Kvartetu končiacich hráčov ku kariére pred zápasom s Trebišovom pogratulovali aj trnavskí tréneri Vladimír Teplanský a Martin Struhár. Foto: Ján Král

reklama

Záverečný zápas sezóny v prvej lige hádzanej medzi Trnavou a Trebišovom priniesol zmiešané pocity. Domáci zvíťazili 35:27 a zaistili si konečné tretie miesto v tabuľke.

Hlavný potlesk asi 400 divákov však patril kvartetu lúčiacich sa opôr s hráčskou kariérou. Branislav Augustín, Tomáš Laho, Ľuboš Mančuška a Jozef Benczy už v novom súťažnom ročníku do hry nezasiahnu.

Tomáš Laho hrával najčastejšie na pozícii spojky, odkiaľ strelil 78 gólov. Viac dal len pivot Michal Kopčo - 146. Laho bol v predošlých ročníkoch najlepším trnavským strelcom, v predošlom ročníku zaznamenal 141 presných zásahov a predtým 92.

reklama

„Nikdy som počas hry nepočul fanúšikov. Mohli kričať čo, chceli. Až keď sa pískne, vtedy som registroval okolie, inak som bol maximálne vždy vtiahnutý do hry,“ hovorí Tomáš Laho.

S hádzanou začínal paradoxne až ako 16-ročný. „Bolo to pri trénerovi Vladimírovi Teplanskom, pod jeho vedením som to paradoxne aj ukončil. Zo staršieho dorastu si ma vytiahol Fero Šulc starší k mužom. Bavilo ma, že hádzaná je tvrdý kontaktný šport, iné ma tak nechytili.“

S Trnavou si ako mladý hráč zahral aj HIL-ku, najkrajšie roky kariéry strávil v Hlohovci. So Sportou si zahral aj skupinovú fázu Pohára EHF.

„To bolo asi najviac. Strávil som v klube dvanásť rokov, bola tam tiež dobrá partia, keď prišiel hrať Berlín, plná hlohovecká hala praskala vo švíkoch,“ spomína.

Tomáš Laho strelil Trebišovu osem gólov.

Okrem rodnej Trnavy a Hlohovca obliekal aj dres Nových Zámkov, Piešťan a Cífera. Na konte má aj reprezentačné štarty za Slovensko.

Pri hádzanej zostane na úrovni starých pánov, s ktorými absolvuje viaceré turnaje.. 

„Trénerčina ma neláka, s dnešnými deckami by som to už asi nezvládol. Naša generácia bola naučená na tvrdší prístup, dnes niečo vytknete na tréningu a na ďalší nepríde. Nám tréner vynadal, zvozil nás a na druhý deň sme boli nastúpení na palubovke,“ dodal 41-ročný hádzanár.

Poctivo si plnil úlohy aj v obrane.

Mama sa na tvrdú hádzanú nemohla pozerať

Tridsaťdeväťročný Ľuboš Mančuška usekol kariéru pre zdravotné problémy. Už druhý rok ho trápia bolesti kolena. V civilnom povolaní bezpečnostný technik BOZP hrával na pravej spojke.

„Strašne mi to bude chýbať. Ak klub bude hrať aj v novej sezóne, dohodli sme sa aj s Braňom Augustínom, že hore v kúte tribúny budeme oslavovať, že mužská hádzaná pokračuje. Chcel som dať aj synátora na hádzanú, s ľavou rukou mu to ide ako mne, ale dal sa na futbal v Dolnej Krupej, tak možno keď bude starší. Aj ja som začínal s hádzanou v jedenástich, on má šesť, tak možno ešte motyka vystrelí a nejaký Mančuška tu hrať bude,“ uviedol Ľuboš Mančuška.

Ľuboš Mančuška z pravého krídla často strieľal góly svojou ľavačkou.

Trnavský odchovanec si počas kariéry zahral za aj za Levice či Šaľu.

„V Trnave sme vždy boli dobrý kolektív, v minulosti to ťahal Karol Baran. Zahral som si s klubom všetky súťaže – druhú, prvú ligu, extraligu, HIL-ku. Postúpili sme z najväčšieho spodku až do najvyššej súťaže. Bohužiaľ, to potom skončilo. Klobúk dole, že pred troma rokmi mužskú hádzanú v Trnave chalani znova oživili, takmer sme v prvej sezóne vyhrali ligu, hala bola plná ľudí,“ pokračoval Mančuška.

Po zápase sa neubránil slzám dojatia. „Na začiatku som sa držal, potom... Ešte rodičia boli dnes v hľadisku...“ zachvel sa mu hlas a musel prerušiť vetu. 

„Mama nechodila na hádzanú celý život, bola raz, keď som bol ešte v doraste. Vravela, že sa na to nemôže pozerať. Dnes ju prehovorila moja manželka, musím sa priznať, že som sa držal, aby som sa emočne nezrútil. Keď sme sa potom bavili, rozplakala sa, ona je citlivá, preto sa aj mne trochu pustili slzy,“ dodal.

Po zápase s manželkou (v modrom) a priateľmi.

U barbera bude zľava

Jozef Benczy nastupoval permanentne v obrane, až vo svojom rozlúčkovom zápase ho na záver tréneri vyslali do útoku. Za celý ročník i preto strelil len jeden gól.

„Sústredil som sa vždy na obranu, do útoku som chodieval sporadicky. Mali sme výborných pivotov, ktorých som ja nemohol preskočiť. Na chvíľku mi to ale na záver vyšlo. Mám svoj vek, budem rád, ak naše úlohy teraz prevezmú mladí chalani,“ rozhovoril sa Benczy. 

Jozef Benczy hľadá prihrávkou nabiehajúceho spoluhráča.

Hrával vyložene za Trnavu s výnimkou jednej sezóny v Cíferi. „Bude mi to tu chýbať, so starými pánmi si ešte zahrám, kým mi to zdravie dovolí, avšak už nie súťažne. Po každom zápase a tréningu už ma bolel celý človek, povedal som si, že je načase sa venovať rodine, kamarátom a práci. Telo ma upozorňuje, že päťdesiatka sa blíži. Už teraz som bol v poli asi najstarší hráč ligy,“ povedal 48-ročný hádzanár.

Na živobytie si zarába ako barber. Podpichli sme ho, či budú mať hráči zľavy v jeho podniku, aj keď už nebude aktívnou súčasťou kádra.

„Keď prídu, rád ich uvítam a niečo vymyslíme,“ zasmial sa. „Rád si s nimi ešte pôjdem zatrénovať, ale už len pre pokoj duše a hrať budem len za starých pánov.“

Jozefovi Benczymu odovzdáva medailu za tretie miesto prezident klubu Ján Lukačovič.

Rameno komplikuje život

V rovnakom veku ako Benczy končí aj brankár Branislav Augustín. Proti Trebišovu však ukázal skvelú formu a možno najlepší výkon v sezóne. Najmä v druhom polčase zlikvidoval množstvo striel súpera.

„Celý týždeň som sa na stretnutie sústredil, podriadil som tomu kvalitnú stravu, spánok, vyhýbal som sa stresu. Keby som mal toľko času sa vždy pripravovať ako teraz, možno by aj iné zápasy v mojom podaní boli ako tento. Už z futsalu sa mi osvedčilo, že keď je streľba súpera aktívna a stále som v pohybe, vráti sa mi to a dobre sa mi chytá, nohy ruky sami lietajú,“ usmieval sa spokojne.

Branislav Augustín predviedol proti Trebišovu viacero skvelých zákrokov.

Augustín sa podieľal aj na chode klubu, organizoval mnohé aktivity, stál pri obnove mužskej hádzanej v Trnave.

„Ako sa blížil záver duelu, hovoril som si, že mi to bude chýbať. Potom som ale ledva preliezol na tribúnu a naspäť... Strašne ma bolí rameno, možno to nie je vidieť, ale stále ma to ťahá, nerobím stopercentný pohyb. Pôjdem na kontrolu, našťastie, je to výrazne lepšie ako v januári, keď som nič nemohol robiť, ani na tréningy chodiť. Použil som podporné, protizápalové prípravky, nejaké prírodné veci. Skúšal som meniť veci, ľahká posilovňa do toho, viac som strečoval, už je to lepšie, ale v januári to tak nevyzeralo. Na pokračovanie sa však zdravotne necítim,“ vysvetlil svoje rozhodnutie.

V permanencii bol celý zápas.

V klube by mal pokračovať ako tréner brankárov. „Sľúbil som, že keď to zložia a bude koho trénovať, tak prídem. Úplne z toho kolotoča nechcem vypadnúť,“ dodal držiteľ bronzovej medaily zo slovenskej extraligy zo sezóny 1995/96, ktorý okrem hádzanej chytával aj futsal za Górnik Trnava.