Prechod zo škôlky do školy: Ako ho zvládnuť v pohode

RELAX - Rozhovory | 30.5.2025, 10.32, prispievatelia

Začiatok školskej dochádzky je veľkou udalosťou v živote dieťaťa, no ovplyvňuje aj celú rodinu. Ako zistiť, či je dieťa na školu pripravené? Čo môžu rodičia urobiť doma a kedy zvážiť odklad? V rozhovore s psychologičkou materskej školy Katkou Varcholovou a školskou špeciálnou pedagogičkou Dominikou Ondráčkovou sa dozviete, ako deti vnímajú posledný rok v škôlke, čo im pomáha pri adaptácii na školu a prečo je dôležité hovoriť o škole pozitívne – aj keď máte sami obavy. Praktické rady, tipy a citlivý pohľad odborníčok pomôžu rodičom pripraviť sa na toto dôležité životné obdobie s pokojom a istotou.

Psychologička na Súkromnej materskej škole Besst Katarína Varcholová (vľavo) a Dominika Ondráčková, školská špeciálna pedagogička na Súkromnej základnej škole Besst v Trnave.

Ako vyzerá posledný rok v škôlke z pohľadu dieťaťa? Čo všetko v ňom zažíva a čo si z neho odnáša?
Katarína Varcholová: Posledný rok v škôlke je pre deti veľmi dôležitý z hľadiska vývinu aj emocionálneho dozrievania. Predškolské triedy ponúkajú množstvo podnetných aktivít, ktoré deti pripravujú na vstup do školy – v súlade so vzdelávacím programom a štandardmi predprimárneho vzdelávania. Deti si hravou formou rozvíjajú schopnosť sústrediť sa, rešpektovať pravidlá, pracovať v skupine a budovať si sebadôveru. Okrem množstva zážitkov si so sebou odnášajú aj základy školských návykov.

Čo vlastne znamená pojem „školská zrelosť“?
KV: O školskej zrelosti hovoríme vtedy, keď dieťa dosiahne takú úroveň telesného, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorá mu umožňuje úspešne zvládať školské nároky. Dôležitá je aj zrelosť centrálnej nervovej sústavy – teda schopnosť sústrediť sa, zvládať záťaž a emocionálne reagovať primerane. Tieto faktory sú kľúčové pre bezproblémovú adaptáciu na školu.

Ako rodičia spoznajú, že ich dieťa je na školu pripravené – nielen rozumovo, ale aj emocionálne a sociálne?
KV: Napríklad tak, že dieťa má prirodzený záujem učiť sa nové veci, dokáže spolupracovať, rešpektuje autority, zvláda konflikty s rovesníkmi, je samostatné a vie sa vyrovnať aj s neúspechom. Dôležité je, že ovláda svoje emócie, zvláda odlúčenie od rodičov a rozvíja si sociálne väzby. Emočná zrelosť je rovnako dôležitá ako tá kognitívna – pomáha dieťaťu zvládať stres, frustráciu či nové výzvy a je potrebná na dobrú adaptáciu a napredovanie v škole.

Čo môžu rodičia robiť doma, aby dieťa na školu čo najlepšie pripravili?
KV: Najmä ho viesť k samostatnosti, hovoriť o škole pozitívne, realisticky a s nadšením. Je dôležité budovať u detí emočnú odolnosť – povzbudzovať ich, aby hľadali riešenia samy, a nebrať im z rúk úlohy, ktoré už dokážu zvládnuť. Naučiť ich, že aj neúspech je súčasťou života, že robiť chyby je normálne a že každý sa učí.

Kedy má zmysel uvažovať o odklade školskej dochádzky a ako to citlivo vysvetliť dieťaťu?
KV: O pokračovaní v predprimárnom vzdelávaní má zmysel uvažovať vtedy, ak má rodič alebo odborník pocit, že dieťa ešte nie je na školu pripravené. Dôležité je hovoriť o tom s dieťaťom úprimne a s porozumením, najmä ak sa už tešilo do školy alebo sa lúči s kamarátmi. Vysvetlite mu, že každé dieťa má svoje tempo a do školy pôjde vtedy, keď bude pripravené – aby všetko zvládlo ľahšie a s radosťou. Spoločne hľadajte výhody toho, že si škôlku ešte chvíľu užije.

Ako vníma prvák začiatok školského roka? Čo býva najväčšou výzvou?
Dominika Ondráčková: Nástup do školy je významnou vývinovou zmenou. Deti sa musia prispôsobiť novému režimu, spolužiakom, učiteľom a zvládať nové výzvy. Z pohľadu špeciálnej pedagogiky ide aj o obdobie, keď sa začínajú prejavovať prvé signály možných ťažkostí – napríklad v oblasti grafomotoriky, koordinácie, pozornosti alebo jazykových schopností. Zrazu už nejde len o hru, ale o výkon, ktorý je hodnotený.

Čo všetko ovplyvňuje adaptáciu dieťaťa v škole a ako ju možno uľahčiť?
DO: Adaptácia je u každého dieťaťa individuálna a vyžaduje čas. Pomáha predvídateľný a stabilný režim, v ktorom dieťa vie, čo ho čaká. Stereotyp mu dáva pocit istoty. Kľúčová je tiež pravidelná a otvorená komunikácia – s dieťaťom aj medzi rodičom a školou. Rozhovory o tom, čo sa v škole dialo, čo sa mu páčilo alebo čo ho potrápilo, sú veľmi dôležité.

Čo ak dieťa po niekoľkých týždňoch stratí motiváciu a nechce chodiť do školy?
DO: Treba mu pomôcť zamerať sa na pozitíva – nové kamarátstva, zaujímavé aktivity, zážitky, ktoré ho čakajú. Dieťa potrebuje cítiť, že ho dospelí podporujú aj v momentoch, keď sa mu nedarí. Ukážme mu, že zlyhanie je v poriadku a že má okolo seba ľudí, ktorí mu veria.

Kedy by mal rodič zbystriť pozornosť? Aké signály naznačujú, že dieťa prechod nezvláda ideálne?
DO: Ak sa opakovane objavuje plačlivosť, úzkosť alebo odmietanie chodiť do školy, je vhodné poradiť sa s odborníkmi – napríklad so školským podporným tímom.To, že dieťa prežíva emócie ako smútok, strach či osamelosť, je prirodzené. Rozhodujúce však je, či ich dokáže zvládnuť a následne sa vrátiť k svojej prirodzenej hravosti a zvedavosti. Ak dieťa nevytvára a neudržiava vzťahy, neprijíma nové poznatky, nemá záujem o aktivity alebo nenapĺňa svoje základné potreby (neje, nepije, nechodí na toaletu), ide o signály, že emočná záťaž je príliš veľká. Varovnými znakmi sú aj časté bolesti hlavy či bruška – tzv. somatické prejavy, ktoré môžu byť dôsledkom stresu.

Aké sú tri najväčšie rozdiely medzi škôlkou a školou?
DO: Prvým je zmena denného režimu – škola má pevný rozvrh a organizované činnosti. Druhým je množstvo informácií a potreba dlhodobejšej koncentrácie. Tretím rozdielom je hodnotenie výkonu – dieťa je prvýkrát systematicky hodnotené, čo môže vyvolávať tlak. Pre niektoré deti môže byť náročné aj to, že počas prestávok nie sú pod dohľadom učiteľky a musia si poradiť samy.

V čom spočíva význam komunikácie medzi škôlkou a školou?
KV: Zdieľaná komunikácia umožňuje učiteľom pripraviť vhodné prostredie a reagovať na individuálne potreby detí. Ak má dieťa špecifické potreby alebo diagnózu, včasná výmena informácií je nevyhnutná. 

(ac)