Futbalová glosa: Skúšali ste niekedy behať zabalený v deke?
ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 4.6.2025, 09.39, prispievatelia
Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: Peter Kollár
Tentoraz písal o zápase Dolná Krupá – Hrnčiarovce 2:2 (0:2).
Milí priatelia,
na Hrnčiarovce padla deka.
Jedným z významov, staršie ročníky vedia, ak na niekoho padla deka, alebo dostal deku, ide o terminus technicus so základnej vojenskej služby.
Na vojne to fungovalo tak, že zrazu na niekoho priletela deka, týpek sa ocitol v tme a odrazu len začali prichádzať údery. Zprava, zľava, z vrchu, zospodu prakticky bez možnosti sa adekvátne brániť. Samozrejme, že kopli a buchli si aj papierovo slabší. A tí udierali najtvrdšie.
Riešením je, sa čo najskôr spod deky dostať, alebo len útrpne počítať údery.
No a teda s veľkou dávkou predstavivosti sa niečo podobné deje s našim mužstvom. Odštartovalo to v Špačinciach, kedy sme doplatili na nepremieňanie šancí. 3:1.
Miesto aby sme sa otriasli a deku zhodili, doma so Smolenicami sme pokračovali v gólových suchotách, deka stále na hlave a na záver kopačka na tvár. 0:1. V 90-tej minúte.
V Modranke sme po prvom polčase hlavu vystrčili, v druhom sme po nej zas vyfasovali. 2:2.
S Bosorákmi vyrovnaný zápas, z vitríny sme vytiahli aj starého supráka Jeďa, najmä jeho strela po zasekávačke sa pýtala do sita, odrazom od tyče však iba odkopírovala bránkovú čiaru zvonka.
Tak sme zase chytili dve šupovice do makovice. 0:2.
V D.K. už sme videli, že bije hodina dvanásta.
Ambícia bola najmä zaváhaniami Bieleho Kostola, dostať sa na druhé miesto, lenže pomaly nám začalo unikať aj tretie.
Najvyšší čas sa chytiť a deku zo seba strhnúť. Vyzeralo to nádejne. Hneď v 20. sekunde, prakticky po rozohrávke domácich zachytil Fifo na polovici zlý odkop domáceho brankára, loptu si stlmil a zo 40 metrov poslal oblúčikom do brány.
Tabuľa sa ešte ani nerozbehla a 0:1.
Filip Uhrík.
O dve minúty sa v dobrej šanci ocitol Romanko, ale loptu ani na dvakrát do siete nedostal.
To, čo nás zdobilo na začiatku súťaže, prinieslo ovocie v 15. minúte. Rýchly prechod do útoku a presné zakončenie. Získanú loptu na vlastnej polovici sme posunuli na Samuelsona, ktorý s ňou zašprintoval až k ľavej čiare, prudký center napasoval presne na hlavu Toho Maťa.
15.minúta, Kubíček, 0:2.
No a potom sme sa vrátili do tepla.
Pod deku.
Do polčasu sme sa ešte učičíkali, od začiatku druhého sme však pasívne vyčkávali, čo vymyslia domáci Krupania.
Prvých 5 minút sa ujali iniciatívy, ani to nás však neprebralo. Ono to je aj ťažko, skúšali ste niekedy behať zabalený v deke?
Neprebral nás ani gól v našej sieti po zbytočnej strate lopty v strede, kedy haraslínovsky skóroval zľava Boledovič.
55.minúta, Boledovič, 1:2.
Videli sme síce, že nám prihára, ale ani to nás z letargie neprebralo. Oživiť a odhrabať nás mohol Ten Maťo, v dobrej šanci ho však vychytal domáci Vitek.
Prvý polčas sme hrali po vetre, v druhom proti. Nebol ta ani tak vietor, ako vánok, zaujímavosťou však bolo, že ani rohové zástavky tak neviali, ako tie rozhodcovské. Prakticky po každé smerovali na našu polovicu.
Písala sa už 90.minúta, domáci vrhli všetky sily do útoku, stratili loptu, Dušan ju posunul nabiehajúcemu Ten Maťovi, ktorý po nej vyštartoval z vlastnej polovice, nikým nekrytý naštartoval šprint k bráne domácich, ja som na druhej strane preraďoval už na trojku, aby som stihol loptu upratať do prázdnej brány, určite by mi ju pred brankárom prihral, v najlepšom však opäť zadul zradný vietor a dvihol ruku postranného aj so zastávkou prudko hore, že normálne ju tam mal problém hore udržať.
Hlavný si to mylne vysvetlil ako ofsajd. Dodnes nechápem prečo, lebo podľa pravidiel to byť nemohlo.
A samozrejme na záver, o päť minút neskôr sme čo? No inkasovali.
Loptu pred šestnástkou sme razantne neodvrátili, tá sa dostala k Peškovi, ktorý nám zasadil ďalšiu ranu.
95. minúta, Peško, 2:2.
A tak sme tretie miesto na týždeň prepustili Košolnej, s ktorou hráme v nedeľu.
Trénerko už má aj taktiku, aj nám ju hneď povedal. Takisto ako v Krupej, len úplne naopak.
Povedal to trochu inak, a trochu dlhšie, ale podstata bola asi takáto, mimo toho, že to bolo asi nepublikovateľné.
Nazdáááár.
PETER VOZÁR