Róbert Gašparík: Dnešným sviniam chýba poriadna slanina

RELAX - Rozhovory | 2.11.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Trnavčana Róberta Gašparíka (42) živí mäso. Okrem toho, že ho rád konzumuje, mäso a všetko s ním spojené je preňho biznis.

Jeho najobľúbenejšou zeleninou je šnicla. FOTO: Vladimír Kampf

Firma, nesúca jeho meno, vznikla v roku 1995. Postupne sa rozrastala. Dnes má v Trnave a okolí viacero predajní. Ich filozofia je jednoduchá – nepredávať nič, za čo by sa museli hanbiť.

Prečo ste sa stali mäsiarom?
- Naviedol ma na to kamarát. Povedal, že je to istota, lebo mäso ľudia jedia pravidelne, nielen raz za čas. Sranda je, že kamaráta za mäsiara nevzali, ale mňa áno. :-)
Čo všetko vyrábate u vás vo firme?
- Všetky skupiny mäsových výrobkov, okrem tepelne neopracovaných, ako sú napríklad niektoré suché salámy – Malokarpatská či Nitran. Ich výroba je zložitá, nemáme na ňu podmienky.
V ponuke máte aj čerstvé mäso...
- Samozrejme. Rozrábané mäso sa na pulty predajní dostane do štyroch hodín. Bravčové polovice vozíme na deväťdesiat až sto percent z Myjavy.
Prečo práve odtiaľ?
- Myjava je slovenský dodávateľ, na takých sa orientujeme. Ošípané berú zo Slovenska, i keď ich chovajú Dáni. Slovenské chovy sú už na kolenách, takmer neexistujú. Boli totiž neefektívne. Dáni prišli, dali peniaze do technológií, čím znížili náklady. Vďaka technológiám im treba menej zamestnancov.
Aký je váš názor na dovoz mäsových výrobkov zo zahraničia?
- Je to čistá katastrofa pre slovenskú ekonomiku. Každý z nás by si mal uvedomiť, že kúpou slovenských výrobkov podporuje sám seba. Aj my sa snažíme nakupovať čo najviac tovarov zo Slovenska, pretože chceme podporiť domácich producentov. To bol jeden z dôvodov, prečo budujeme svoju sieť predajní. Na našich pultoch nájdete minimum výrobkov z dovozu. Naši zahraniční susedia si svoj trh strážia. Slovenský potravinár nemá šancu presadiť sa ani v Česku, nieto ešte v Rakúsku, a príčinou nie je ani kvalita, ani cena.
Je teda kvalita slovenských výrobkov porovnateľná so zahraničnými?
- Určite, a veľakrát je aj oveľa vyššia.
Máte skúsenosti s lacným mäsom s Poľska? Hovorí sa, že je menej kvalitné.
- Neviem, poľské mäso nevozíme ani sme nikdy nevozili. Ponúkli nám ho pred tromi rokmi, ale bolo katastrofálne, tak sme ho vrátili naspäť. Problém bol asi v chove. Oni majú úplne iné normy a veterinárne predpisy, ako my na Slovensku.
Ktoré mäso ide najviac na odbyt? Je pravda, že klesá spotreba bravčového?
- Nie je. Bravčové ide na odbyt stále najviac, stúpla aj spotreba hydiny. Najmenší záujem je o hovädzie mäso.
Dnes sa veľa hovorí o zdravej výžive. Kupujú ľudia menej slaniny?
- Problém je, že v poslednom čase slanina vôbec nie je, ani masť. Kvalitnú bravčovú masť nestačíme vyrábať. Dôvodom je, že sú rozšírené iné plemená ošípaných. Sú vyšľachtené takmer bez chrbtovej slaniny.
Nechýba to na trhu?
- Chýba. Preto aj stúpli ceny masti a slaniny. Cena oškvarkov sa približuje cene za karé. Aj bravčové mäso má nižší obsah tuku. Paradoxne sa ľudia pachtia za slaninkou, ale mäso chcú mať chudé. Všetko sa nedá. Keď má byť bôčik krásny prúžkovaný, ako Adidas, tak slanina nebude. A mastný bôčik zase nikto nechce.
S akými problémami dnes bojujú mäsiari?
- Všetci bojujeme s konkurenciou na trhu. My sme sa vybrali cestou kvality za rozumnú cenu. Vyrábame všetko z mäsa, nepoužívame separáty ani iné látky, ktoré tam nemajú čo robiť.
Čo sú to separáty?
- Predstavte si, že z kurčaťa odrežete prsia, stehná a krídla. To, čo ostane, sa zlisuje v stroji a kosti sa oddelia od mäsa. Vzniknutá hmota sa pridáva do všeličoho. Možno to nie je zlé, ale zákonite to musí obsahovať určitý podiel kostí. Nedajú sa oddeliť úplne. Existuje aj bravčový separát, u nás ho však nikto nevyrába.
Dnes sú v móde rôzne exotické druhy mäsa, ako napríklad klokanie. Máte ich v ponuke?
- My sa na to nešpecializujeme. Už hovädzie mäso je také drahé, že ho kupuje málokto. Ponúkame však široký sortiment diviny zo slovenských hôr, lesov a lúk – napríklad mäso z diviaka, daniela, srnca...
Hovoríte, že vám ide o kvalitu. Vedia to ľudia oceniť?
- Nie všetci. Problém je, že sa na Slovensku dosť degradovali chute. Mnohí už nepoznajú tradičnú kvalitnú chuť výrobkov, aké boli kedysi. Párok, ktorý má vyšší obsah mäsa, je pevnejší a má vyššiu výživovú hodnotu. Niektorým sa to nepáči. Jasné, že keď si kúpia párky v reťazci za euro, nebudú pevné. Veľakrát skončia u nášho domáceho miláčika, a tým nemyslím manželku.
V čom ste odlišní od reťazcov supermarketov?
- Naše predajne majú inú filozofiu. Sú postavené na kontakte so zákazníkom. Máte sa komu posťažovať, s kým sa porozprávať. Zbierame od ľudí poznatky, čo sa im páči a čo nie, čo by bolo treba vylepšiť. Kritika a pripomienky nás posúvajú ďalej.
Blíži sa zabíjačková sezóna. Čo vy na to?
- U nás je zabíjačka celoročne. :-) Máme celý zabíjačkový program, ktorý nám pripravujú ľudia z okolia Trnavy. Vyrábajú tlačenku, jaternice, krvavničky, pečeňové paštéty v pohároch, nakladané mäso a mnoho ďalších špecialít. Používajú pritom svoje vlastné recepty, takže výrobky sú robené podľa regionálnych chutí.
Pocítili ste krízu?
- Pred výplatami je kríza, po výplatách nie. Ale pred rokom, keď sa všade hovorilo o kríze, sme ju pocítili aj my.
Čo hovoríte na vegetariánov?
- Nerozumiem im. Myslím si, že človek by mal prijímať aj živočíšne bielkoviny, nielen tie rastlinné. Ja tiež nejem len mäso a mäsové výrobky, lebo všetkého veľa škodí.
Ktorú zeleninu máte najradšej?
- Šniclu. :-) Nemám vyhradené nič, zjem všetko.