Jaký som mal teho roku chosen

BLOG - Dzetko Krúpik | 16.1.2011, 00.00, prispievatelia

Básníci a zahradkári hovorá temuto usoplenému období že Príroda sa richtuje na zimný spánek, nastal čas zezbírat výsletky svojéj celoročnéj roboty.“ Rozdzíl je akurát f tem, že básnik si sedne négdze do kavárne ge káve a fernetu, zatáčo zahradkár si natáhne čižmy, pobehuje po fundišči a zbírá tý výsletky.

Choda som neni básnik, skovává sa ve mne poetická duša, a tak ráno do seba hodzím aj ten štamprdlík fernetu, a potom už idem do zahrady, teda zbírat.

reklama

Za pól hodzinu ziscím, že neni velice čo. Tak jako celý tento rok. Marhúl nebolo ani za košík, richtig jako breskýn. Tých nékolko bobulék hrozna zme chodzili celá rodzina strídavo vartuvat pomály dvacačtyri hodzín dene, aby bolo aspon čo okoštuvat. Čo nezežrali škorci, o to sa postarala perenospóra. Rajčiny skončili až na pár kúskóv velikosci pimpongovéj lochtičky ve smecáku. Cibula, kerá nezeschla, zhnila. Ešče aj chren trafil šlak! A tak to bolo u mna pomály ze šeckú zeleninu a ovocím. Kecom si zrechnuval, čo zme kupuvali šelijaké postriky a hnojivá, tak za tý penáze som mohól mat v lacném hypermarkete ovocá a zelenyny choda kólko. Čúleky nevím, jesliva f tem tehoročém počasí nemajú prsty tý oné, opchodné retasce, lebo neskáj aby jím išól kšeft vedzá urobit šecko možné. O tem by vedzeli vyprávat naší farmári a šeci, kerí sa živá s polnohospodárením. Ale to je už o inšém.

Tak teda chodzím po zahrade a robím inventúru. Jakýnsi zázrakom zostalo ešče nejaké to porádné jabĺčko alebo hruška na svojém rodném strome. Pozbírám čo dočáhnem, lebo mám zakázané od dochtora aj od rodziny škrábat sa na strom aj na rebrík. To bych neból já, aby som si neporadzil aj s tyma jablkáma, keré sú na samém vrchu. Išól som do pivnice pre zduchofku. Šak mám z vojny diplom Výtečný strelec. Na sédmý ráz sa mi podarilo jedno jablko zestrelit. Akurádže bolo jakésik taščé a nedalo sa použit ani do štrudle. Tý ostatné nechám račí tak, nech sa o ne postarajú Ňútonové zákony o zenskéj prítažlivosci. Jedzine čo ma potešilo, bola veliká dzina, kerá vyróstla f kúte zahrady, choda som hu tam nesadzil. Kuknem lepší a ziscím, že to sa od suseda pretáhól jeden úponek pod plot a zarodzil u mna. Aspon bude mat vnuk dzinové strašidlo na helovín.

A ešče mi urobilo radost, že som pri tem zbírání úrody našól jedný svoje okuláre, rýl, lavú bagandžu, kerú do malinčá vyvlékol náš psisko (prádaže, tú druhú mi žena dávno vyhodzila), dvojeurofku, nožnice na stronky, nedopitú flašku piva (to nevím, jak sa móhlo pritrafit, že bola nedopitá), sekeru a dva zapaluvače, s kerých ešče jeden funguval. Jako vidzíte ono to stú jasenú inventúru nakonec nedopadlo najhorší.

Váš dzetko Krúpik