V Cíferi stojí v poradí tretí kostol, oslávili jeho okrúhle jubileum

AKTUALITY - Región | 26.6.2025, 11.31, prispievatelia

Cíferský kostol sv. Michala Archanjela vysvätili pred deväťdesiatimi rokmi.

Dnešná podoba kostola sv. Michala Archanjela v Cíferi, ktorý bol postavený a vysvätený pred deväťdesiatimi rokmi - 23. júna 1935. Foto: Marián Pavlík

reklama

V nedeľu 22. júna sa v Cíferi pre miestnych farníkov a ostatných prítomných uskutočnila slávnostná svätá omša pri príležitosti 90. výročia konsegrácie (posvätenia) a požehnania obnoveného kostola sv. Michala Archanjela, ktorý je v poradí historicky tretí na území tejto obce.

Svätú omšu koncelebroval generálny vikár Trnavskej arcidiecézy a riaditeľ arcibiskupského úradu Peter Šimko, spolu s miestnym farárom Jánom Bučíkom a ostatnými prítomnými kňazmi.

Počas omše účinkoval Cíferský spevácky zbor a hudobná skupina vedená Štefanom Grancom.    

reklama

Z histórie výstavby a údržby troch cíferských kostolov, ktorých patrónom bol vždy sv. Michal Archanjel, sa dozvedáme, že iniciátorom pre ich stavby za pomoci finančných prostriedkov veriacich obyvateľov bol vždy správca farnosti, v minulosti aj tunajší žijúci zemepáni, ako aj samospráva obce. 

O vôbec prvej stavbe kostola v Cíferi sa zachovalo veľmi málo podkladov. Zrejme mal pôdorys rotundy, bol postavený  v románskom slohu v polovici 13. storočia a mal veľkosť 100 metrov štvorcových, čo zodpovedalo vtedajšiemu počtu  obyvateľstva.

Druhá stavba kostola, zasväteného tiež sv. Michalovi, sa začala v roku 1639 a vysviacka sa uskutočnila 23. júna 1642. Postavil ho dala grófka Katarína Zichyová a vysviacku vykonal Juraj Lippay, neskorší ostrihomský arcibiskup. Veriacim slúžil 292 rokov, až do roku 1934.

Pohľad na cíferský kostol z vtáčej perspektívy je z roku 2015.

Hoci jeho stavba bola ešte v dobrom stave, zväčšujúcemu počtu veriacich už nevyhovovala veľkosť 192 metrov štvorcových.

Z toho dôvodu sa vtedajší správca farnosti Ľudovít Pavetitš (mimochodom najväčšia osobnosť Cífera v 20. storočí), spolu so školskou stolicou a veriacimi rozhodli pre stavbu nového kostola.

Preto bol na jar v roku 1934 zbúraný a časť mobiliáru (vnútorné zariadenie) bola neskôr umiestnená v novopostavenom treťom kostole. Ten bol budovaný v období svetovej hospodárskej krízy.

Na pamiatku posviacky cíferského chrámu bola v roku 1934 táto dopisnica (korešpondenčný lístok) s fotografiou nového kostola.

Projekt vypracovala firma Kreybig a Kiszela, ktorá vykonávala aj stavebný dozor. Dodávateľom stavby bola firma Ing. Adamec a Ing. Streibinger z Trenčianskych Teplíc. 

Rozsiahly nový cíferský kostol (v poradí tretí), ktorého vnútorná plochy činila 610 metrov štvorcových (viac ako trojnásobok plochy starého) bol dokončený a vysvätený na 293. výročie vysviacky druhého cíferského kostola, teda 23. júna 1935 (90. výročie).

Vysviacku vtedy vykonal trnavský apoštolský administrátor Pavol Jantausch.

Pri vysviacke pred 90 rokmi, ktorú vykonal vtedajší trnavský apoštolský administrátor Pavol Jantausch (na obr. vpravo) bol vydaný aj pamätný odznak s vyobrazením nového cíferského kostola

Dispozičné riešenie kostola, ktorého stavba je v historizujúcom slohu, je svojou vizážou podobný Blumentálskemu kostolu v Bratislave.

Pôdorys má podobu kríža, pozostáva z hlavnej lode a svätyne. K nej priliehajú dve bočné miestnosti, z ktorých sa jedna používa ako sakristia a druhá ako sklad kostolného inventáru.

K pozdĺžnej hlavnej lodi z oboch strán priliehajú bočné lode. Zadná časť je ukončená chórom. Po stranách hlavného vchodu je veža a schody a chór.

Cirkevná slávnosť sa konala vo vyzdobenom kostole s veľkou deväťdesiatkou nad hlavným oltárom. 

Počas 90-ročného jubilea kostola obetné dary v nedeľu 22. júna niesli mladí krojovaní Cíferčania. 
 

Svätú omšu celebroval spoločne s posvätením obnoveného kostola a požehnaním pre veriacich generálny vikár Trnavského arcibiskupského úradu Peter Šimko (vľavo) s miestnym kňazom Jánom Bučíkom, mimochodom spolužiakom z Bohosloveckej fakulty v Bratislave. 
 

Spoločná fotografia zúčastnených kňazov s členmi Folklórnej skupiny Cífer a ďalšími krojovanými Cíferčanmi. 

text: MARIÁN PAVLÍK
foto: autor a archív OcÚ Cífer