Trnavský slad získal chránené zemepisné označenie

RELAX - Trnavské pikošky | 26.6.2025, 14.06, prispievatelia

Slovensko po novom ako jediná krajina v Európskej únii disponuje dvomi chránenými označeniami sladu.

Vo velíne trnavskej sladovne LYCOS MALT spredu Pavol Gregorčok, Juraj Krajčovič ,Juraj Čajko a Vladimír Machalík. Foto: SZVPaS

Slovenská bryndza, Bratislavský rožok, Oravský korbáčik, Spišské párky, Skalický trdelník a najnovšie už aj Trnavský slad. To je časť z potravín, ktoré majú chránené zemepisné označenie (CHZO).

Jeho ziskom pre Trnavský slad sa Slovenská republika zaradila na špicu Európskej únie. Slovensko tak nie je už len jedným z najväčších exportérov sladu na svete a v EÚ, ale ako jediná krajina v únii disponuje dvomi chránenými označeniami sladu.

Proces získania tejto európsky i svetovo uznávanej značky pôvodu trval viac ako štyri roky a iniciovala ho trnavská sladovňa LYCOS Malt v spolupráci s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom Čajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

„Bol to dlhý a náročný proces, ale sme hrdí, že sme ho doviedli až do úspešného konca. História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je taká silná a dlhá, že by bolo neospravedlniteľné, ak by sme sa do toho nepustili. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou  najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad," vysvetlil Juraj Krajčovič z Lycos Malt, ktorá je držiteľom CHZO.

Zemepisné chránené označenie Európskej únie (CHZO) Trnavský slad je potravinársky jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva.

Pripravuje sa z vyšľachtených certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli, čo je špecifická veľmi kvalitná černozem s osobitým podnebím vplývajúcim na kvalitu dopestovaného jačmeňa, ktoré sa týmto odlišuje svojou kvalitou a charakterom.

V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná väčšie, dosahujú dĺžku 8–10 mm, šírku 3–4 mm a hrúbku 3–4 mm.

Obsahujú viac škrobu 64–66 % z dôvodu nižších dusíkov v zrne a teda zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade často presahujúcu 83 %, výnimočne dosahujúcu až 85 %.

Odovzdanie certikátu Chráneného označenia pôvodu Trnavský slad.

„Prvé odkazy na sladovňu v Trnave sa datujú do roku 1395, keď bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná Sladovnícka brána. Celkovo bolo v Trnave až päť sladovní. Ďalšia zmienka o tradícii výroby piva a sladu v trnavskom regióne siaha do 16. storočia, keď boli v meste Trnava dokonca dva pivovary. Do dejín pivovarníctva v Trnave sa významnou mierou zapísalo 18. storočie, keď v roku 1752 dostalo mesto povolenie od kráľovskej komory postaviť nový pivovar pri starom pivovare, ktorý už kapacitne nestačil. Prvý mestský pivovar sa postupne zameral len na výrobu sladu. V Trnave sa konávali aj pravidelné jačmenné trhy, kde roľníci a družstvá predávali svoj sladovnícky jačmeň," zhrnul Juraj Čajko, ktorý pôsobil celý svoj pracovný život v pivovarníctve a sladovníctve a aktívne pracoval na podkladoch pre získanie tohto renomovaného európskeho označenia kvality.

Ako uviedol Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR, na Slovensku máme celkovo jedenásť Zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad oravské korbáčiky, liptovské droby či levický slad. 

„V mene úradu chcem poďakovať kolegom a vyzvať každého výrobcu tradičných slovenských špecialít, aby sa zaujímal o toto najrenomovanejšie označenie potravín v EÚ. Úrad priemyselného vlastníctva mu bude aktívne pomáhať, pretože Slovensko má potenciál na zaregistrovanie chránených zemepisných označení oveľa väčší. Aktuálne máme v procese registrácie tri produkty – Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence," uviedol Gregorčok.

Výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Vladimír Machalík dodáva, že Slovensko je veľkou-malou svetovou sladovníckou veľmocou. 

„Napriek našej malej rozlohe sme medzi top 10 svetovými exportérmi sladu na svete a piatym najväčším v Európskej únii. Slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. Ročne sedem slovenských sladovní zabezpečí dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov, keďže sa pridáva ako cenná zložka do múk pre pekárske a pečivárske výrobky vyššej kvality. Ročne na Slovensku vyrobíme okolo 280-tisíc ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa prioritne od viac ako 500 poľnohospodárov na Slovensku. Hodnota exportu sladu dosahuje ročne 130 miliónov eur a významne tak prispievame k znižovaniu salda zahraničného obchodu v potravinách. Ziskom CHZO pre Trnavský slad úspechy a význam slovenského sladovníctva posúvame ešte ďalej," poznamenal Machalík.

(krj)