Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Z krízy ich vytrhol zázrak

RELAX - Tí sú naši | 3.11.2011, 08.03, Katarína Rosinová

Príbytky umelcov majú svojho ducha a zvláštnu atmosféru. Jeden taký je aj v Brestovanoch. Spoznáte ho podľa červeno-bieleho bodkovaného zábradlia. Žijú tu výtvarníci pôvodom z Ukrajiny, ktorí našli na Slovensku, a najmä v Trnave, svoj domov.

Z krízy ich vytrhol zázrak

V dome v Brestovanoch majú malú galériu.

reklama

Oksana Lukomska a jej manžel Mykola Biloshytsky nás vítajú obzvlášť srdečne. Po krátkej exkurzii po ich príbytku sa usádzame na rohovej lavici v kuchyni. Dobrá nálada domácej panej je nákazlivá, a tak sa pomerne rýchlo adaptujeme. Ponúknutý boršč, ktorý podľa Mykolu na Slovensku nevieme robiť, zdvorilo odmietame. Zato kávu a hrozienkový koláč si doprajeme. „Naozaj chcete počuť náš príbeh? Veď už sme ho hovorili toľkokrát,“ namieta Mykola, no s úsmevom sa pustí do rozprávania.
Životná zmena
Manželia sú na návštevy zvyknutí. Trikrát do týždňa k nim prichádzajú deti na kreatívny ateliér. Chodia malí a ešte menší, ale aj jeden talentovaný štrnásťročný chlapec. Pri rozprávaní o deťoch sa Oksanina tvár rozžiari. Vidieť, že ju práca s nimi baví. Sami majú jednu dospelú dcéru Lesiu, ktorá už s nimi nežije. „Dostala slovenské občianstvo, a už jej nebolo. Išla do Prahy, teraz je v Londýne. Chvalabohu, darí sa jej,“ zdôverujú sa rodičia. Lesia sa narodila na Ukrajine. Keď prišli na Slovensko, mala deväť. „Už to bude dvadsať rokov. Krátko pred Nežnou revolúciou sme išli na výlet do Československa. Absolvovali sme výstup na Rysy a tunajší kamaráti nám hovorili, aby sme zhlboka dýchali ten tatranský vzduch, lebo už sa nikdy do Československa nevrátime. Povedali sme si, že je to hlúposť. Neskôr nám prišla pozvánka od Kamila Peteraja, že hľadajú do reklamnej agentúry v Bratislave dvoch vyštudovaných grafikov. Nevedeli sme, kto to je, ale ponuka nám prišla vhod, tak sme šli,“ rozpráva Mykola. Keďže v Bratislave nedostali pracovné povolenie, našli prácu v reštaurátorskej firme v Trnave. „Do Trnavy sme prišli v októbri 1992. Katolícka charita nám dala k dispozícii priestor, z ktorého sme si spravili útulný bytík. A sme tu.“
Správni ľudia
Trnava ich prijala s otvorenou náručou. Našli si tu veľa priateľov, ktorí im v ťažkých chvíľach pomohli. „Iste, problémy boli, ale vždy sa vyriešili. Akoby zázrakom,“ konštatuje Mykola. Spomína, ako mal problém vybaviť si živnostenský list. Hrozilo, že bude musieť ísť kvôli nemu do Kyjeva. Polícia mu však vyšla v ústrety. Inokedy im zase priatelia pomohli finančne.

 

Oksana je veselá, no z jej obrazov je cítiť smútok.
„Verím, že Boh nad nami drží ochrannú ruku, lebo už sme zažili veľa doslova zázrakov. Sme za ne vďační! Napríklad keď sme prežívali krízu, vždy sa stalo niečo, čo ju vyriešilo. Zoznámili sme sa s niekým, kto nám povedal, kam máme ísť a čo máme robiť. A bolo dobre – v srdci zavládol pokoj. Aj v našej rodine, keď vznikali nejaké problémy, vždy ich riešila láska. A jej víťazstvo nás fascinovalo! Napriek tomu, že sme cudzinci, vždy sme mali šťastie na správnych, dobrých ľudí, ktorí nám pomohli,“ dodáva Oksana.
Nová etapa
Obaja vyštudovali Vysokú polygrafickú školu v Kyjeve. V škole sa aj zoznámili a začali spolu chodiť. „Sme už trošku alergickí na to, keď o nás píšu, že sme z Ukrajiny. Kyjev je štát v štáte. Je tam iný život ako vo zvyšku krajiny. Je to centrum umenia a zásobáreň nadaných ľudí nielen pre Moskvu, ale pre celý svet,“ približuje Mykola. Do Kyjeva, z ktorého odchádzali hlavne kvôli malej dcére a problémom s Černobyľom, sa zatiaľ vrátiť neplánujú. „Odísť sa nechystáme. Príležitostí na prácu tu nie je veľa, ale stále ich vyhľadávame.“ V Brestovanoch sa im žije dobre, i keď do konca októbra sa v rámci dediny sťahujú do menšieho domu.
„Som zvedavá, ako to všetko prenesieme a či sa to tam pomestí,“ bezradne krčí plecami Oksana pri pohľade na rozsiahlu zbierku výtvarných diel, kníh a rôznych materiálov pre kreatívny ateliér pre deti a dospelých.
Dobré umenie
Dvaja výtvarníci sú rozdielni. Oksana najradšej maľuje akvarely, ale takéto práce potrebujú pasparty a sklo, čo je dosť nepraktické. Preto často pracuje aj s akrylovými, olejovými farbami alebo ceruzkou. Jediné, čo pri tom potrebuje, je ticho. Mykola zase miluje techniku vrstvenia farieb a dopĺňania obrazov o rôzne predmety – asambláže. Popri tvorbe najradšej počúva ukrajinský rock. Aj keď majú rozdielne chápanie tvorivej atmosféry, veľa prác tvoria spolu, majú spoločné nápady, témy aj rovnakú umeleckú základňu.

reklama

Mykola zo všetkého najradšej tvorí asambláže.
„Navzájom si vieme diela pochváliť aj skritizovať. Určite však nie sme konkurencia, skôr si pomáhame.“ Majú za sebou pestré portfólio malieb, kresieb i grafických prác ako plagáty, etikety, poštové pečiatky a iné. Oksana ilustrovala niekoľko kníh pre deti, maľovanky, dokonca šlabikár. Okrem kreatívneho ateliéru v Brestovanoch vedie aj detský výtvarný krúžok Rybička združenia umelcov BonArt v priestoroch materského centra v Trnave. V novembri tohto roku bude svoje najnovšie výtvarné diela vystavovať v Bratislave.
V združení trnavských umelcov BonArt dnes obaja pôsobia. Dokonca ho založili. „Hľadali sme niekoho, s kým budeme spolupracovať. Najskôr sme tvorili a vystavovali sami. Prvá výstava bola vo výklade obchodného domu v Trnave. Všimli si nás, a ďalšie výstavy boli už spoločne s inými trnavskými umelcami.“ V Bratislave sa potom zoznámili s kunsthistorikom a kurátorom Bohumilom Bachratým, spoločne urobili zaujímavú výstavu v Banskej Štiavnici. V ten istý rok požiadali o členstvo v Slovenskej výtvarnej únii, neúspešne. „Keďže sme ešte neboli občanmi Slovenskej republiky, našu žiadosť zamietli. Rozvoj demokratickej spoločnosti na Slovensku napredoval, a tak sa zrodila myšlienka založiť si neziskové občianske združenie, ktoré by ako právny subjekt hájilo práva umelcov, umožňovalo žiadať o granty, sponzorské dary aj dve percentá z daní.“ Z pôvodne deviatich umelcov ostali aktívni len štyria. Okrem Oksany a Mykolu aj Trnavčan Peter Babka a Škót Dave Mac-Red. Ostatní sú rozbehaní po svete. Združenie tento rok oslavuje desiate výročie vzniku. Výstavu Uhol pohľadu, ktorá je prierezom tvorby za toto obdobie, si môžete pozrieť v západnom krídle radnice od utorka do piatka až do konca októbra. Tento rok v Trnave v priestoroch rámarne obrazov na Pekárskej ulici otvorili Galériu 21. Predávajú tam originály od členov BonArtu a ich žiakov. Malá rodinná galéria obrazov a portrétov funguje aj v Brestovanoch. Sú v nej aj vzácne a nepredajné umelecké diela - originály, ku ktorým má rodinka citový vzťah a ktoré sa už nedajú vytvoriť znovu. „Portrét mojej kamarátky Lenky, ktorá zomrela po Černobyľskej havárii na rakovinu v dvadsiatich deviatich rokoch, by som nepredala. Je to spolužiačka z vysokej školy, ktorá ma inšpirovala na tvorbu. Rovnako ani diela našej dcéry a môjho otca “ hovorí Oksana a dodáva: „Umelci to dnes nemajú jednoduché. Zvládame to s Božou pomocou. Na dovolenky nechodíme, jedine na pracovné cesty. Život v umení je každodenná tvrda práca. Ale robíme ju s radosťou a aj svojimi obrazmi sa rozprávame s ľuďmi, prihovárame sa im. Možno by bolo viac peňazí, keby sme robili niečo iné, ale materiálne veci nie sú našou prioritou...“

FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama