Platan z Voderád a unikátna vŕba z Cífera sú finalistami ankety Strom roka

AKTUALITY - Región | 2.7.2025, 07.00, prispievatelia

O tom, kto získa prestížny titul Strom roka, rozhoduje verejnosť v hlasovaní od 1. júla do 30. septembra

Platan z Voderád je jedným z dvanástich finalistov ankety Strom roka. FOTO: Nadácia Ekopolis/Martin Babarík

reklama

Sú staré, krásne a pre mnohých neodmysliteľná súčasť rodného kraja. Do finále ankety Strom roka 2025 postúpilo dvanásť jedinečných kandidátov z rôznych kútov Slovenska.

Každý z nich je viac než len prírodným skvostom – sú to živé symboly našej histórie, komunity a spojenia ľudí s prírodou.

Z Trnavského kraja sa o prestížny titul Strom roka uchádzajú dva stromy, dokonca takmer zo susedných obcí. Jedným z finalistov je 180-ročný platan javorolistý z parku pri kaštieli vo Voderadoch, druhým 80-ročná vŕba trojtyčinková z Cífera – Pácu.

reklama

Súťaž stromov organizuje Nadácia Ekopolis už po 23. krát. Poslaním ankety je upozorniť na krásu a hodnotu stromov a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.

„Aj tento rok sme do finále vybrali majestátne stromy – staré platany, zabudnutý dub, vŕbu nezvyčajného tvaru, obľúbené lipy, ale máme tam aj zastúpenie netradičného ginka, oskoruše, hrušku s naozaj výnimočnou chuťou plodov a bútľavý buk, ktorý je dnes skutočne v ohrození,“ povedala Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis.

O prestížny titul a sním aj o odborné arboristické ošetrenie sa uchádza aj vŕba trojtyčinková z Cífera, miestnej časti Pác. FOTO: Nadácia Ekopolis/Martin Babarík

Na prvé tri víťazné stromy čaká odmena v podobe dendrologického posudku a odborné ošetrenie v hodnote 400 eur a víťaz automaticky postupuje do finále Európsky strom roka.

O tom, kto získa prestížny titul Strom roka rozhoduje verejnosť v hlasovaní od 1. júla do 30. septembra na www.stromroka.sk.

Platan javorolistý z Voderád má číslo 5, vŕba trojtyčinková z Cífera má číslo 9

Platan pri jazere

Voderadský kaštieľ bol letným sídlom šľachtického rodu Zičiovcov. V roku 1794 povolal František Zichy mladého záhradníka Bernharda Petriho, aby premenil formálnu francúzsku záhradu na voľnejší anglický krajinársky park.

Priviezol stovky drevín, medzi nimi platany, ktoré dodnes tvoria srdce tohto parku. Ich rozložité koruny sa dodnes zrkadlia v hladine jazierka, kde plávajú divé kačky a ryby.

Práve pri tomto platane sa v spomienkach miestnych odohrávali prvé lásky, bozky aj detské dobrodružstvá. Kým sa šarvanci pretekali v hode nožom do škvrnitej kôry, iní do nej vyrývali srdcia — spomienky sladké pre ľudí, no bolestivé pre strom.

Dnes sa pod jeho konármi odohrávajú svadobné obrady. Platan zostáva tichým svedkom generácií, nositeľom príbehov, ktoré formovali i spájali ľudí. Je to živý pamätník lásky, prírody a času.

Mlynárska vŕba

V Cíferi – Páci stojí mlyn. Zakreslený je už v mape prvého vojenského mapovania z roku 1783.

Mlyn si bral vodu z potoka Gidra a sústavou náhona a rôznych kanálov zavlažoval okolité územie. Vďaka tomu tu rástol kus lužného lesa a šťavnaté mokré lúky.

Táto vŕba vyrástla v takejto krajine. Mlyn minulý režim odsúdil na zánik, spustol a kanály postupne zanikli. Krajina stratila vodu. Zostal len potok, brehové porasty, kúsky lesa a lúk. V susedstve vzniklo kúpalisko a reštaurácia.

Len celkom nedávno starý mlyn doslova vstal z mŕtvych vďaka cezhraničnému projektu a stal sa súčasťou Archeoparku Cífer-Pác.

A stará mlynárska vŕba sa spolu so sestrou stala súčasťou malého útulného námestia pred ním.  Hoci je celá bútľavá a v takomto stave je už dlhé roky, stále stojí, stále rastie, stále má zelenú korunu, stále chce žiť. A je doslova umeleckým dielom prírody.

ts,pm