Zomrel čestný občan Trnavy Ladislav Szalay, dlhoročný redaktor Roháča

RELAX - Tí sú naši | 4.7.2025, 07.15, prispievatelia

Pôsobil aj v Slovenskom denníku, napísal knihu Polstoročie trnavského futbalu, Príručný slovník slovensko-trnavský aj knihu spomienok Kým mi ešte pamäť slúži.

Ladislav Szalay sa pri príležitosti udelenia čestného občianstva Trnavy podpisuje do kroniky mesta. Archívne foto: Pavol Machovič

Vo veku 96 rokov zomrel koncom júna trnavský rodák, spisovateľ a redaktor Ladislav Szalay.

V roku 2016 mu Mestské zastupiteľstvo v Trnave udelilo čestné občianstvo mesta za celoživotné dielo v oblasti publicistiky.

Posledná rozlúčka s ním sa koná dnes v Bratislave.

Ladislav Szalay sa narodil 23. mája 1929. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú, ale svoj literárny talent začal uplatňovať v humoristickom týždenníku Roháč.

Ako redaktor, zástupca šéfredaktora a prednormalizačný šéfredaktor v ňom pôsobil od roku 1953 do roku 1971.

Napísal nespočetné množstvo fejtónov, skíc, poviedok a humoristických rozhlasových programov.

V tom čase vydal aj knihu Polstoročie trnavského futbalu, ktorá dokumentuje jeho vzťah k rodnému mestu, niekoľko rokov bol členom výboru futbalového Spartaka.

Začiatkom 60-tych rokov mu vyšiel román zo športového prostredia Nosorožec v trestnom území. Koncom 50-tych rokov uviedla Tatra revue kabaret Bez priepustky, ktorý postúpil aj na celoštátny festival humoru a satiry na Haškovej Lipnici.

Po nástupe tzv. normalizácie bol až do roku 1989 účtovníkom vo vydavateľstve Pravda.

Po novembri 1989 stál pri vzniku KDH a ako šéfredaktor Slovenského denníka bol aj členom politického výboru novovzniknutej politickej strany.

V roku 1992 inicioval vydávanie a bol šéfredaktorom satirického týždenníka Aréna.

Pre rodákov, ktorí sú hrdí na trnavský dialekt, zostavil a vydal Príručný slovník slovensko-trnavský s gramatikou trnavčiny. Uviedol ho heslom "Trnafčani, píšte po trnafský! Tu máte slovo mojé o reči našéj".

"Bol to pre nás všetkých šok, keď sme sa dozvedeli, že lobda sa píše lopta. A že grída, ktorú sme mali v triede, je vlastne krieda. Že dzifča je dievča a hamba je hanba," zaspomínal si v Príručnom slovníku na svoje školské začiatky a prvé stretnutie so spisovnou slovenčinou.

Jeho kniha spomienok Kým mi ešte pamäť slúži sa vyznačuje bohatou faktografiou, občianskym postojom hrdého Trnavčana a z veľkej časti je venovaná rodnému mestu.

(pm)