Futbalová glosa: Spomínali sme na kamarátov aj na priateľstvo z roku 1983

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 15.7.2025, 09.38, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Na turnaj prišli aj fanúšikovia z Frankfurtu. Foto: Viliam Horváth

reklama

Milí priatelia,
ako sa už stalo tradíciou, prvý júlový víkend spomíname. Sem tam si spomíname aj, čo sa odohralo večer cez víkend, prvojúlo víkendové spomienky však majú oveľa hlbší rozmer.

Tento rok sa zaokrúhlilo dvadsiate výročie Memoriálu Erika Kucharoviča a tak tradične prišli všetci tí, s ktorými vyrastal, pracoval, bavil sa.

Po tých rokoch sa už z turnaja stal športovo kultúrny spoločenský fenomén, teda minimálne v rámci Linačnskéj a spádovej oblasti, etablované persóny a družstvá tak doplnili nové tímy a ďalší krásni ľudia.

reklama

Roky nezastavíš a tak okrem stabilných účastníkov, ako Trnavský dvor, Ajka team,  Mikona, Takáč a Jiráskova prišli svoje futbalové zručnosti preukázať tiež nie už úplne noví chalani z Quest Ham, alebo od Suchových chlapcov, no a tento rok sme to posunuli na európsku úroveň a privítali aj nováčika z Frankfurtu, tím EFC Bockenheim.

Spolu sme si teda v družnej atmosfére pripomenuli nielen na Erika, ale aj ďalších, ako Sucha, Clemensa, ktorí na priebeh memoriálu dohliadali už len zhora.

Na štadióne Vladimí..., na štadióne Rapidu Hrnčiarovce sa teda zišla celkom slušná partia, každej vekovej kategórie.

Pre najmenších bol k dispozícii nafukovací hrad, lopty, súťaže, zápalky a neďaleký stoh, pre starších aj nejaké to občerstvenie a kúsok herňa a Vincov les.

No a pre úplne tých najstarších to bolo ďalšie stretnutie po niekoľkých desaťročiach priateľstva medzi fanúšikmi Spartaka a Eintrachtu Frankfurt, Marošom Petrekom a Thomasom Kummetatom.

Aby som ctených čitateľov uviedol do obrazu, kapitoly priateľstva sa začali písať ešte v roku 1983, kedy sa v Prahe stretli Maroško s partiou z EFC Bockenheim. Vyššie spomenutým Thomasom a dnes už tiež nebohým Clemensom Veselym.

Pivo „U Kocoura“ bolo skvelé, pôda neutrálna, klubové farby rovnaké, z náhodného stretnutia sa stali pravidelné návštevy na jednej aj druhej strane.

Maroš Petrek a Thomas Kummetat. Foto: Viliam Horváth

Štafetu postupne začali preberať aj mladšie generácie, áno, to myslím aj nás, že mladšie. V rámci teda tých pravidelných oné, teda chalani prijali pozvanie, zostavili tím, zobrali aj matadora a rovná čiara zum Trnava.

Napriek miernej únave z cestovania sa dokázali veľmi rýchle prispôsobiť nášmu tempu a vo veľkom štýle vydržali s nami. Piť dva dni.

No a konečne sa dostávame aj k futbalu.

Úvodný zápas a minútu ticha so spomienkou na chalanov si strihli Ajka Team s Takáčom, favorizovaný A team len s námahou vydoloval víťazstvo 1:0, aj to s prispením od nás požičaného hráča. Čo sa v ďalšej fáze turnaja ukázalo ako kľúčové.

Okrem priateľstva partie spája aj futbal. Foto: Viliam Horváth

Jungs z EFC Bockenheim síce prvý zápas prešvihli, vynahradili si to však v neskoršom zápase o umiestnenie.

Trnavský dvor začal víťazstvom nad Quest Hamom, ambície boli na zisk pohára, tie však mali aj ostatné tímy, ako Suchoví chlapci,  alebo favorit z Jiráskovej.

Napriek snahe o čo najlepšie umiestnenie sa iskrilo takmer výlučne mimo hracej plochy, potom čo chalani z Frankfurtu odpálili pyro a bengále.

Umiestnenie v tabuľke následne postavilo proti sebe na ihrisku nezmieriteľných rivalov od Hanáčky a Trnavského, so šťastnejším koncom pre šenk z juhu. Teda A team.

Tí vo finále nestačili na favorizovanú Jiráskovu, ktorá potom, ktorá potom, čo Suchovým chlapcom stopla sen o zisku tretieho prvenstva v rade, našla dostatok síl a upevnila si tak prvé miesto v historickej tabuľke víťazov turnaja.

Spoločná. Foto: Viliam Horváth

Vyhlásenie výsledkov, ocenenie zúčastnených, odmenu získal aj každý junior a juniorka, organizátori a sponzori opäť pozdvihli memoriál na vyššiu úroveň, vďaka patrí aj klubu ŠK Rapid Hrnčiarovce, hospodárovi za skvele upravené hriščo, ale tiež všetkým, ktorí sa zúčastnili a svojou trochou prispeli k skvele strávenému sobotňajšiemu dopoludniu.

Nasledoval presun do legendárnej reštaurácie Takáč a syn, kde sa výsledky pri dobrom obede verifikovali, priateľstvá utužili a do večerných hodín zneli nemecké a trnavské šlágre.

Nazdááár

PETER VOZÁR