Trnava zaplatí projekt južného obchvatu, bude stáť takmer 540 tisíc eur
AKTUALITY - Trnava | 23.7.2025, 09.38, prispievatelia
Primátor Peter Bročka takýto krok v minulosti vysvetľoval tak, že ak sa chce Trnava obchvatu dožiť, musí si ho naprojektovať za vlastné peniaze.

Obchvat by od tranzitnej dopravy významne odbremenil sídlisko Linčianska, Tamaškovičovu alebo Bratislavskú ulicu. Mapka. msú
Mesto Trnava zabezpečí aktualizáciu dokumentácie pre výstavbu južného obchvatu. Trnava tak na seba prevzala úlohu Slovenskej správy ciest, ktorá by mala obchvat aj stavať.
Za projektovú dokumentáciu zaplatí z rozpočtu mesta 539 tisíc eur, jej dodávateľom bude spoločnosť SHP SK z Bratislavy.
Primátor Peter Bročka takýto krok v minulosti vysvetľoval tak, že ak sa chce Trnava obchvatu dožiť, musí si ho naprojektovať za vlastné peniaze.
Trnava si podľa Martiny Beňákovej z Mestského úradu v Trnave objednala spracovanie kompletnej dokumentácie posudzovania vplyvov na životné prostredie, hlukových a dopravných štúdií, archeologického výskumu a ďalších odborných podkladov až po vydanie stavebného povolenia.
„Naším cieľom je, aby Trnava nezostávala v pasívnej roli čakateľa. Tam, kde vidíme príležitosť urýchliť procesy, preberáme zodpovednosť za štát aj kraj. Ako jediné mesto na Slovensku sme iniciatívne prebrali prípravu projektových dokumentácií za celkovo tri dopravné stavby štátneho resp. regionálneho významu,“ povedal primátor Peter Bročka.
Predpokladaný začiatok výstavby obchvatu je aktuálne určený na rok 2030. Kým dokumentáciu mesto financuje zo svojho rozpočtu, samotnú výstavbu má následne zabezpečiť štát.
Južný obchvat Trnavy s dĺžkou zhruba tri kilometre medzi cestami I/61 a I/51 je naplánovaný dlhé roky, termínov na jeho výstavbu bolo v minulosti prezentovaných už niekoľko.
Téma obchvatu ožíva vždy hlavne v čase pred komunálnymi voľbami. Prvé územné rozhodnutie bolo vydané ešte v roku 2009.
Južný obchvat je jednou z kľúčových dopravných infraštruktúr, ktorých cieľom je v Trnave odbremeniť vnútromestské dopravné zaťaženie.
Nová komunikácia s dĺžkou takmer tri kilometre zásadne prispeje k zníženiu tranzitnej dopravy, ktorá v súčasnosti prechádza cez sídlisko Linčianska, Tamaškovičovu, Ulicu 9. mája a Bratislavskú.
Okrem toho zlepší dopravnú dostupnosť mestskej časti Modranka a vytvorí bezpečnejšie a zdravšie prostredie pre obyvateľov.
Trnava podľa Martiny Beňákovej rovnako aktívne postupuje aj pri ďalších významných dopravných zámeroch, ktoré by za iných okolností riešil štát alebo Trnavský samosprávny kraj.
Ide najmä o severozápadné dopravné prepojenie medzi cestami I/51 a II/504 a tiež o tzv. západný obchvat, ktorý by mal viesť od Medzihája až po cestu I/61.
Cieľom samosprávy je zabezpečiť, aby sa všetky dopravné projekty pripravovali v reálnych časových horizontoch a neviazli na dlhodobých prieťahoch.
SITA