Najlepší prátel človeka

BLOG - Dzetko Krúpik | 16.1.2011, 00.00, prispievatelia

Ludé už ot pradávna cícili potrebu spolunažívat ze zvíraty. Z nékerých zvírat sa stali domáce a užitečné, jako rózný dobytek, šelijaký hyd, zajáci, svine... To sú tý, kerých osudom je uspokojuvat základné lucké potreby.

Konečným produktom takého stahu je vysmážaná šnicla, údzené kolénko, slepačá poléfka, zajác na paprike, dršková, hemendex. Výninku tvorá vegetariáni a vyznavači nékerých náboženstév, pre kerých je krava posvatná a prasačé maso tabu.

reklama

Zvyšek luctva je rozdzelený na milovníkov kočék, psóv a tých, kerí nemajú ráda ani seba. Ale aj stehoto existuje výninka – Čína. Tam je chudák pes súčascu potravinového retasca, abych sa vyjádril inteligentne. Ale s tým zvyšek sveta taško néčo urobí, precaj je len Čína velmoc a šparchat do jejéj vnúterných záležitoscí je riskantné, a né ešče jím kukat do hrncóv na šporhelte.

Gdosik dzesik napísal, že kočka je skórej ženského naturelu, zatáčo pes otprirodzená má povahu mužskú. Túto teóriu potporuje fakt, že vačšina chovatelóf psóf su chlapi a kočky jako domácé maznošky patrá ženám. Ale aj nékeré ženy cvičá psóv a majú dokonca chovné stanice, ale sú to vačšinu feministky, keré sa hlásá godkazu sufražeték z konca devatnásteho storočá, sú rozvedzené a nevedzá varit. Mužóv, kerí su milovníci kočék, je podstatne mén. Pre ních bývá typické, že majú problémy ze svojú sexuálnú orientáciju alebo úplne naopak, v kočkách vidzá symbol ženskosci, objekt uctívaná jako ve starém Egypte.

Pes, choda si to vačinu nefšimneme, je dokonalým obrazom rodziny, f keréj žije, a dobre ví, kam patrí. Je mu jasné, gdo je hlava rodziny a kemu patrí najvačší rešpekt. Rozezná presne, jaké sú stahy medzi ludma, s kerýma žije na vyhradzeném teritóriume, a bere jako svojú povinnost ochranuvadích prociva šeckým narušitelom. Každý pes za takého narušitela považuje počtára, lebo ví že ten nosí šelijaké zloženky na zaplacení inkasa, upomínky, pohladnice potpísané len zinicijálkáma, a potom je ždycky fkuchyne vadzenica.
Každý majitel psa o tem jehovém hovorí, že je najintelegentnejšé zvíra na svete, už len vedzet vyprávat. Ale psi vedzá vyprávat, len mi jím nerozumíme. Asi je to dobre, lebo náš pes nadávaá temu počtárovi tyma najvulgárnejšíma výrazy. Direkt jako ked já hledám okuláre. Alebo najračší lehní na rošte prede dverma. Ked ho ale pátý ráz odeženem, lehne si o kúsik dál a zamrmle pre seba, ale tak, abych to očul: Peznemá chvílu kludu. Keca žena vrácí z Lídla z nákupom, uteká jej oproci a radostne ščeká: Čo si mi donésla?
A tak bych móhol pokračuvat, ale už mi pes ščeká prede dverma, že mu mám dat žrat. Eščeže si rozumíme...

Váš dzetko Krúpik