NÁZORY: Trnava je kráľovské mesto bez stôp po kráľoch

BLOG - Trnavskými očami | 31.7.2025, 14.57, prispievatelia

V Trnave nie sú takmer žiadne pamiatky na kráľov, ktorých mená sa spájajú s históriou mesta.

Reliéf na Bernolákovej bráne. Foto: Peter Radványi

Trnava sa právom hrdí historickým štatútom slobodného kráľovského mesta, prvého na území Slovenska, ktorý jej udelil v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.

Ďalšie dôležité privilégiá od jeho nasledovníkov na tróne podporili rozvoj mesta do takej miery, že Trnava sa stala jedným z najvýznamnejších obchodných a kultúrnych centier celého vtedajšieho Uhorska. Nečudo, že vo svojich bezpečných hradbách privítala neraz aj mnohé korunované hlavy. 

Jedna z takých hviezdnych chvíľ v dejinách nášho mesta sa udiala 15. mája roku 1360. Bol to deň, keď uhorský kráľ Ľudovít I. ako „domáci pán“ uvítal v Trnave rímskonemeckého cisára a českého kráľa Karola IV.

Musela to byť veľká sláva. Stretli sa pravdepodobne v kráľovskej kúrii, ktorá stála na ostrove vytvorenom Trnávkou, v miestach kde dnes stojí budova hlavnej pošty. 

Bolo to stretnutie na najvyššej úrovni. Okrem dvoch vladárov najväčších krajín vo vtedajšom stredoeurópskom priestore, ktorí dostali od historikov prívlastok Veľký, na stretnutí sa zúčastnil aj rakúsky vojvoda Rudolf IV.

Spoločne sa im podarilo odvrátiť aktuálne hroziaci konflikt Uhorska s Českým kráľovstvom a podpísať mierovú zmluvu. 

Václav IV. sa narodil 9 mesiacov po návšteve Trnavy

To, že spomínané stretnutie korunovaných hláv sa neuskutočnilo v Prahe, Viedni, Ostrihome, Budíne či v Bratislave ale práve v Trnave, svedčí o jej dôležitosti.

Mesto muselo byť schopné nielen zaručiť bezpečnosť významných návštevníkov, ale poskytnúť im aj dostatočný komfort a samozrejme splniť všetky nároky a potreby ich sprievodu, lebo obaja panovníci určite necestovali sami.

Historické zdroje udávajú iba dátum podpísania zmluvy, no pobyt oboch kráľov v Trnave nepochybne trval dlhšie ako len jeden deň. Veď v tých časoch sa dalo cestovať jedine na koňoch a kočoch, čo nebolo v žiadnom prípade veľmi pohodlné, ani rýchle a cesta i odpočinok si vyžiadali podstatne dlhší čas. 

Spomínané stretnutie kráľov ponúka ešte jednu zaujímavosť. Obaja panovníci boli aj rodinne spriaznení. Karol IV. bol bývalým svokrom Ľudovíta I., ktorého prvou manželkou bola práve cisárova dcéra Margaréta Luxemburská.

Okrem toho nevlastná sestra uhorského kráľa bola zasa matkou Karolovej tretej manželky. I keď sa to v zachovaných dobových prameňoch neuvádza, je celkom možné, že práve táto tretia manželka, cisárovna a česká kráľovna Anna Svidnická, bola spolu s Karolom IV. aj v Trnave.

Ich syn, neskorší český kráľ Václav IV., sa narodil 26. februára 1361, rovných 9 mesiacov po trnavskej návšteve. Kto vie? Možno sa naše mesto aj takýmto spôsobom zapísalo do dejín českého kráľovstva. 

Uhorská kráľovská koruna.

Cisár Jozef II. sa prihovoril Trnavčanom po slovensky

Návšteva kráľov v Trnave mala ešte jednu dokázateľnú dohru. Tou bola sobášna dohoda, ktorú v roku 1365 uzavrel Ľudovít I. s Karolom IV.

Podľa nej budúcou manželkou cisárovho v tom čase ešte len štvorročného syna Václava sa mala stať Ľudovítova neter Alžbeta. K naplneniu dohody z nejakých príčin už nedošlo. 

Korunované hlavy sa Trnave nevyhýbali. Práve naopak. Jednou z ďalších „veľkých“ návštev bola návšteva cisára Jozefa II., ktorý zavítal do nášho mesta so svojim sprievodom pred 255 rokmi, večer 16. júna 1770.

„Cisár sedel v koči po ľavej strane svojho svokra, saského kniežaťa Alberta, miestodržiteľa Uhorska. Ako vošiel jeho koč do Dolnej brány, ľud začal volať na slávu, senát a volená obec úctivo pokľakli,“ píše známy trnavský historik prof. Šimončič v knihe Mojej Trnave.

„Cisár, zbaviac sa skromnosti svojho najvznešenejšieho ducha, povstal v koči a stále stojac až do odchodu z tohto miesta ráčil po slovensky čo najláskavejšie tíšiť aplauzy okolostojaceho hustého zástupu.“

A na druhý deň pri svojom odchode „cisár sa opäť postavil v koči a opäť rozprával s ľuďmi po slovensky.“ Dnes už síce nevieme, či Jozef II. len prečítal čo mal napísané, alebo skutočne vedel po slovensky, no v každom prípade jeho gesto bolo veľmi ústretové.

Po kráľovi Ľudovítovi I. je pomenovaná v Trnave pasáž.

Žiadna socha, žiadny pamätník, pomník či ulica

Ale vráťme sa do súčasnosti. Je dosť zvláštne, že v takom historickom meste ako je Trnava, v ktorom si králi a cisári kedysi doslova “podávali kľučky“, nenájdeme po nich takmer žiadne stopy.

Bývalé slobodné kráľovské mesto má síce vo svojom znaku zlatú korunu, no okrem pamätnej tabule na budove hlavnej pošty, na mieste, kde kedysi v XIV. storočí stála kráľovská kúria, v ktorej roku 1382 zomrel kráľ Ľudovít I. Veľký a reliéfu na Bernolákovej bráne zobrazujúceho dvoch kráľov na koňoch, nemáme žiadnu pamiatku.

Aj tento reliéf, pripomínajúci stretnutie kráľov z roku 1360 je novodobým dielom, ktoré vytvoril trnavský sochár Mikuláš Machala koncom 30. rokov minulého storočia.  

Námestie kráľovnej Konštancie.

Vo výbornej knihe Trnava, prechádzka v čase od Simony Jurčovej si môžeme prečítať aj zaujímavý príbeh dnes už nejestvujúceho renesančného domu s atikou, ktorý stál skríža oproti budovy dnešnej pošty na rohu Hviezdoslavovej ulice.

Po jeho zbúraní tam dnes stojí novostavba, ktorá nesie názov Dom u kráľa Ľudovíta. No menom kráľa je oficiálne označená iba susedná pasáž prepájajúca Hviezdoslavovu ulicu s Hornopotočnou. 

Poslednou a najstaršou „kráľovskou“ pamiatkou v Trnave je nápis, latinský chronostikon, ktorým dal ostrihomský kanonik Ján Nepomuk Arady roku 1792 označiť dom (dnešný Dom hudby M. Schneidra - Trnavského), kde bola v časoch protihabsburského povstania Gabriela Betlena uložená uhorská kráľovská koruna. 

To je asi tak všetko, čo súvisí s kráľmi v Trnave. Žiadna socha, žiadny pamätník, pomník či ulica.

Ukazovateľ pri Mestskej veži v Trnave.

Núka sa riešenie

Tento deficit si pred časom uvedomili aj trnavskí lokálpatrioti na čele s historikmi prof. Šimončičom a dr. Horváthom. Vďaka ich iniciatíve dostal v roku 2016 atraktívny priestor v historickom centre mesta medzi Bernolákovou bránou, Kostolom sv. Jakuba a zadným traktom budov Spolku sv. Vojtecha názov Námestie kráľovnej Konštancie.

Žiaľ, tým to ale skončilo. Námestie nie je dodnes označené. Jediným dôkazom jeho existencie je nápis na smerovom ukazovateli pred mestskou vežou, ktorý ale ponúka názov aj s gramatickou chybou. 

Podobný prípad je aj novovytvorený parčík prepájajúci Hornopotočnú ulicu s Jerichovou, ktorého názov Parčík Bela IV. schválil mestský magistrát o rok neskôr. Obe miesta zostávajú aj po toľkých rokoch anonymné.

Pritom jednoduché riešenie sa priam ponúka. Stačilo by tam umiestniť podobné informačné tabule ako máme na Námestí SNP.

Verím, že by to privítali nielen Trnavčania, ale aj návštevníci mesta a nepochybne by to prispelo k obohateniu turistického ruchu.

PETER RADVÁNYI