Futbalová glosa: Tirnavia magica - zázrak sa nestal, kúzlo áno

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 16.8.2025, 19.27, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Kudličkov gól na 4:1 proti Universitatee Craiova rozpútal na tribúnach obrovskú radosť. Foto: Peter Kollár

Milí priatelia,
na to čo je zázrak a čo nie, mali ľudia odjakživa rozdielne názory. Pre niekoho je zázrak, že ráno vstane do roboty, pre iného, že dá dve ucelené, po sebe idúce vety, zhoda však panovala v Trnave minulý týždeň, že iba zázrak nám pomôže zmazať trojgólové manko a postúpiť cez pohárového súpera.

Wikipédia hovorí, že: „Zázrak je mimoriadny jav spôsobený nadprirodzenou silou. Pri tvorbe predstáv o zázraku intervenuje často predpoklad zrušenia prirodzenej zákonitosti v behu udalostí.“

Ak si to rozmeníme na drobné, zázrak sa nekonal. Do hráčov Craiovi neudrel blesk, ani sa nepremenili na soľné stĺpy, takže vyššiu moc môžeme vynechať, o zrušení prirodzenej zákonitosti v behu udalostí tiež nemôže byť ani reči.

reklama

Zázrak sa teda nestal, ale aby sme zostali v magickej rovine, zostalo kúzlo. Kúzlo znamená očarenie niečím nádherným, niečím pozdvihujúcim, presahujúcim. A je vždy spôsobené niečím reálnym.

Vo štvrtkovom pohárovom zápase to bola najmä synergia fanúšikov, hráčov, ale aj realizačného tímu a PR oddelenia už pred samotným zápasom.

Skvelé uchopenie témy, burcovanie, pozvánky na pohárový match sa preliali do burcujúcej atmosféry pred duelom, zimomriavok pri Il Silenciu a odhodlania od úvodného hvizdu.

Pohárová matematika bola neúprosná. Jedna chyba a „ po žních pudeš k Turkovi.“ Od úvodu však naši chalani vyleteli na súpera, nespoliehajúc na zázrak, v úsilí zmazať gólové resty.

Za úspechom ich hnal neúnavný kotel, ku ktorému sa postupne pridávali aj ostatné tribúny.

Ručička sa už blížila k červenej zóne, keď nás nečakanou strelou schladil Baiarami. Minimálne rok to už tak netrafí.

Ručička klesla k nule. Celým štadiónom, ale aj divákom pri televíznej obrazovke prebehla hlavou základná matematická operácia. 3+1 = 4. A že to už asi ned...

Práve vtedy však do kotel začal znova fachčit. Chvíla na synchronizáciu, postupne sa zapojili hráči, že takto to určite skončit nemóže, pridali sa aj ostatné tribúny.

Práve vtedy sa začalo odohrávať aj spomenuté kúzlo.

Prvého zajaca vytiahol z klobúka Kratochvíl. Pekne za uši.

Zrazu to bolo opäť len o tri. „Šak to neni až tak moc.“

Ale dosť na to, aby sa ručička opäť vrátila smerom k červenej. Nič na tom nezmenila ani polčasová pauza. Ak boli očakávania, že aspoň vyhráme a dáme to so cťou, lebo hra tomu nasvedčovala, práve vtedy tréner vytiahol karty. Rovno troch žolíkov.

Prvý vybojoval faul. Druhý sa k tomu postavil a nekompromisne loptu drbol na bránu. Brankár vytlačil iba na brvno do odrazenej lopty vletel Nwandike.

Výbuch radosti, rýchle počty, šak už je to len o dva.

Povzbudzovať začali aj veční pochybovači.

Kúzlo naberalo na obrátkach, ďalší priamy kop, rovnaký žolík, čo mu meno teraz vie bezchybne povedať polovica Trnavy a predviedol taký trik, že posadil na rit kompletnú jedenástku Universitatei. Chýbalo tomu, aby sa Azango trafil presne ako vrhač nožov. Nesklamal.

Aréna začala šalieť. Influencerky zabudli na telefóny a začali tlieskať.

V hlavách každého prebehlo, „šak my to k***a naozaj ešte dáme!“

Tretí priamy kop a Moistrapischvili, ozaj aj celkom vhodné meno pre kúzelníka, skrátene Giorgi vytiahol pre zmenu z klobúka holubicu šťastia. Tá zaletela až jedenástkovému bodu, kde ju v sklze premenil na holubicu šťastia Kudla.

ŠAM explodoval aj implodoval v jedinom okamihu. Vozíčkari skákali, ručička preskočila celú tlakovú stupnicu, komentátor v štúdiu si vypýtal hosťovanie v argentínskej televízii, infuencerky úplne zabudli pridať reels, Kmoter začal v telefónnom zozname hľadať mená po M.

To kúzlo skrátka očarilo všetkých. Na zázrak sa čaká, kúzla musíš vymyslieť, nacvičiť, ukázať a presvedčiť.

Štvrtok večer to fungovalo na 120 percent.

Tirnavia magica.

By som to nazval.

Ale aj kúzelníci sú iba ľudia. V predĺžení to už bolo kto z koho. Tam to už bolo veľmi aj o Fortune, športovom šťastí. To si sadlo na nohu Balutu, toho rumunského filutu, a ten tiež už počas kariéry taký gól nedá.

Chrbtom sa odvrátilo aj od Nwandikeho pri dorážke Sabovej strely a v záverečnom vabanku tak, bohužiaľ, spečatil postup hostí uniknuvší Nsimba.

Čo je však dôležité. Kúzlo. Kúzlo nevyprchalo, ale zostalo aj počas záverečných minút a po nich. Magická atmosféra ovládla duše divákov, hráčov odmenila potleskom, uznaním.

Opäť sa potvrdilo, že atmosféra na Štadióne Antona Malatinského je čarovná. Má veľkú moc, baviť ľudí, konať kúzla, chce to len prísť a zapojiť sa.

Nechcem čakať na zázraky, chcem aby to kúzlo nevyprchalo, vyzerá, že táto sezóna by opäť mohla byť magická a každý by k nej mohol prispieť.

Káder vyzerá byť zdvojený, vhodne doplnený, aj herný štýl smeruje skôr k ofenzívnejšiemu poňatiu, sily sa nebudú (bohužiaľ) trieštiť v Európe, každý člen kádra bude musieť zabojovať o zostavu.

A od nás, od nás to chce len jediné: Prísť a povzbudiť.

Aby nikto nepovedal, že sme to celé vyhrali zázrakom.
 

PETER VOZÁR