Davy detí zaútočili na múzeum pre lego

RELAX - Retro | 5.11.2011, 00.00, Benjamín Škreko

S rozdielom dvoch dní presne pred dvadsiatimi rokmi vyšiel Nový Trnavský hlas extra číslo 18. Mária Ševčenková plače na titulnej strane Nad rozliatou kultúrou. Zastupiteľstvo totiž už 1. septembra zrušilo Mestské kultúrne stredisko a nechalo ho iba do konca roka dotiahnuť rozbehnuté podujatia.

Pasterizačnú linku na PD Majcichov obsluhuje Jana Ševčíková. Snímka: R. Selický

Hlavný článok sa zaoberá situáciou v priemyselných podnikoch okresu. Ruka v ruke s klesajúcim dopytom po ich výrobkoch ide zhoršujúca sa platobná disciplína. Až šesťdesiatdeväť percent podnikov avizuje od Nového roka znižovanie stavu pracovníkov. Veselšie sa čítajú policajné zvodky, aj to aj vďaka nedôslednosti redakcie pri dodržiavaní prezumpcie neviny. „So súhlasom okresného prokurátora bol 26. októbra zadržaný občan Juhoslávie S. Kevrič... Juhoslovan Sadik K. z nelegálne držanej pištole ráže 9 viackrát vystrelil...“ Sadik Kevrič, a máš po anonymite.

Zaduli vetry

V novinách celkove cítiť závan nových žurnalistických vetrov. Aj klasická správa vyzerá krajšie so štylistickou ozdôbkou v úvode. „Dúha od minulého týždňa nezasvieti nad Zelenčom iba po daždi.“ Neznamená to však, že zasvieti aj po suchu. „Nad obcou ponúka pod týmto názvom svoje služby nový motorest... Dúha poskytuje pohodlné občerstvenie, ako prvý motorest svojho druhu na tomto úseku slovenskej diaľnice.“ Pri rubrike Aha ich! som si nostalgicky spomenul na svoje elévske časy spred ešte ďalších dvadsiatich rokov, keď sme ju s nebohým Jožkom Lopatkom variovali ako Aha ho! a Aha hu! V dnešnej retrospektíve, zameranej na rok 1991, namierila redakcia prst na dve straky z ubytovne na Sladovníckej ulici, kde sa istá M. L. „...nepozorovane snažila využiť indispozíciu vietnamského občana, zamestnaného v TAZ-e. Z vrecka mu ukradla 8700 korún a 100 amerických dolárov. Nebola nepozorovaná. Jej čin sledovala R. K. z Pardubíc. Od zlodejky si vyžiadala 3300 korún a všetky ukradnuté doláre. Prvá z nich je obvinená z trestného činu krádeže, druhá z trestného činu podielnictva na krádeži. Obidve mali oči zakryté rýchlym ziskom.“ Táto posledná veta je ozaj malebná...

Poetizmy pokračujú. Ondrejovi Kollárovi sa málilo, že na označenie najvyššej časti stromu sú v slovenčine len dve slová, vrchovec a vrchovec, a tak si vymyslel tretie. „Odumreté vršatce a konáre stromov v parku pri poryvoch vetra boli hrozbou pre občanov.“ Ale ktovie, možno noviny podporoval rovnomenný hotel v Bielych Karpatoch a recipročne za to dostával skrytú reklamu. Redaktor sa ukázal aj ako znalec drevorubačského remesla. O revitalizácii staničného parku ďalej píše: „S podporou všetkých zainteresovaných inštitúcií sa pustili do diela Oravci, súkromná firma Blesk vedená Františkom Pokusom... Svojej úlohy, ako som sa presvedčil, sa zhostili na jednotku.“

Krása kinetiky

Možno prvý aj posledný raz zaútočili na Západoslovenské múzeum davy detí. V nedeľu 20. októbra tu slávnostne otvorili výstavu stavebníc Lego, spojenú s predajom. V mene dánskeho výrobcu odovzdala pražská predstaviteľka firmy Ivana Vejražková pätnásť škatúľ Lega detskému oddeleniu trnavskej nemocnice. Dar prevzal jej riaditeľ Bohuslav Chmelík. Pracovníčka múzea Daniela Čambálová o výstave skromne povedala: „Bol to ten najgeniálnejší nápad, ako prilákať malých návštevníkov a ich rodičov do našich priestorov.“ Zdá sa, že ani prítomným deťom nechýbalo veľa ku genialite, inak by sa v ankete o výstave sotva vyjadrovali tak múdro, ako napríklad trinásťročná Andrejka z Piešťan: „Páčilo sa mi, z koľkých vecí sú zložené kinetické objekty a ako vtipne sa pohybujú.“

A predsa sa rozpadli

Plnotučné mlieko rovno od kravy stálo šesť korún. Poľnohospodárske družstvo v Majcichove ho za takúto cenu ponúkalo v sieti vlastných i cudzích predajní v okolitých dedinách. Zootechnička Eva Havačová konštatovala: „Je to jedna z možností, ako sa vysporiadať so stálym, v mnohom i neuváženým tlakom centier na rozpad koncentrovaných poľnohospodárskych celkov.“

Nad Zelenčom zasvietila Dúha. Snímka: R. Selický
 

Článok o rybároch z Drahoviec môžeme preskočiť, zaujímavejšia je vzrušená diskusia o mafiánskych praktikách pri obsadzovaní miest konkurzmi. Sťažujú sa ukrivdení uchádzači o posty v školstve, zdravotníctve a ďalších rezortoch, Rudolf Zelenaj poukazuje na podobné správanie i na komunálnej úrovni. „Zúčastnil som sa konkurzu spolu s troma inžinierkami, jedným inžinierom a dvoma stredoškolákmi. Konkurz vypísal Mestský úrad v Trnave. Verte či nie, ale už vopred som vedel, kto v ňom uspeje. V ten deň som mal viac zážitkov, ako Mach so Šebestovou.“

Rozsiahly materiál pod taktovkou Štefana Rehuša uzatvára krátka historka: „Skončil by som hádam krátkym rozhovorom, ktorý som si nechtiac vypočul na sídlisku Družba v útrobách malometrážnych bytov.

- Tak čo, babky, už vám kúria? – spýtal sa prešedivený pán svojich rovesníčok.

- Ej, kúria, kúria, - povedala tá chudšia.

- Keby nekúrili, napíšeme do toho Nového Trnavského hlasu extra, že aj tu je mafia, - doplnila ju priateľka.“
A predsa len ešte niečo optimistické. Telegraficky zo športu: Lokomotíva plnou parou, Fitnescentrum na Pakterovej nezíva prázdnotou, Voderadčania už na čele.