Úchylák naboso

RELAX - Kuriozity | 5.11.2011, 23.30, Vladimír Kampf

Bol som v Bratislave. Využil som možnosť stretnúť sa so svetoznámym fotografom každodenného života Chrisom Steele Perkinsom. Príjemný típek.

Ilustračné foto: shutterstock.com

reklama

Pochodil svet, fotil doma v Anglicku, v Afganistane počas Talibanu a aj po ňom, v Afrike... Ten chlap má naozaj dobré oko.

Z Bratislavy do Trnavy som sa vracal večer zrýchleným vlakom 1707 Tematín. Nebola to ani Marta a ani Helena. Nemal som šťastie ani na jednu z týchto nových poschodových súprav, ktorými sa hrdia železnice a trúbia do sveta, aké je úžasné, že už aj u nás môžeme cestovať takýmito vlakmi. Zvláštne: Roky rabovaný podnik si robí zrazu zásluhy, že po slovenských koľajniciach jazdia súpravy v akých sa cestujúci vo vyspelej a aj menej vyspelej Európe vozia už aj dvadsať rokov. Vezmi to čert!

Nie, nesťažujem sa. 1707 Tematín je fajn. Súprava nová. Žiadny storočný smrad. Pekne v nej bolo. Až tak pekne, že keď ma začal brať spánok, vyzul som si topánky, vyložil nohy na sedadlo oproti a zaspal som. Snívalo sa mi o Indii. Už som tam dlho nebol a stretnutie s Chrisom ma nabudilo. Len čo naškriabem nejaké peniaze, už aj odletím.

Zobudil som sa v Šenkviciach, ponaťahoval stuhnutý krk a započúval sa do rozhovoru dvoch tepľošov, ktorí sa z druhého konca vagóna hlasno častovali manželskými výčitkami. Ten jeden štval toho druhého, lebo si nevzal liek a ten druhý prvého zasa preto, lebo veľa fajčí. Striasla ma netolerancia. Ešteže o chvíľu vystupujem. Už, už som sa chcel obuť, keď tu zrazu... Kde mám topánky? Asi som si ich omylom skopal pod sedadlo. Neskopal.

Na kolenách s mojim obrovským lícom na zemi som jastril po podlahe vozňa... Márne. Nové topánky, ktoré som si kúpil pred mesiacom za 65 eur boli preč. Ešte chvíľu som dúfal, že to je len nejaká sranda. Že mi ich s hurónskym smiechom niekto prinesie. Možno tí buzíci. Či?

Neprišiel nikto. Keď sme vchádzali do stanice, bolo mi jasné, že prechádzka len v ponožkách ma neminie. Pripadal som si, ako nedbanlivý žiak, ktorý si zabudol prezuvky. Šliapal som špinavou stanicou s pocitom, že to každý vidí, že som na boso. Ako debil. Šialená hanba. Najradšej by som sa prepadol. Ešteže som mal na parkovisku pred stanicou auto. Keď som prebiehal okolo taxikárov bolo mi už všetko jedno. Nech! Nech si o tom trebárs aj píšu v novinách, že nejaký úchylák behal po stanici naboso.