V Cíferi otvorili múzeum, pripomína osobnosti, ktoré sú spojené s obcou

AKTUALITY - Región | 30.9.2025, 15.03, prispievatelia

Cíferčania sa majú čím aj kým popýšiť.

Starosta obce Maroš Sagan, miestny duchovný Ján Bučík a jedna z prvých iniciátoriek a zberateliek starožitností v obci Anna Michalcová slávnostným prestrihnutím pásky uviedli do chodu novú obecnú ustanovizeň - múzeum v niekdajšom zichyovskom kaštieli. Foto: mapa

reklama

V posledný septembrový piatok sa vo Veľkom kaštieli v Cíferi, ktorý v minulosti patril tamojšej grófskej rodine Zichyovcov, tromi výstavnými expozíciami (Mária Hollósyová a jej dielo, Krása výšiviek, čo prežila generácie a Legendy cíferského športu), slávnostne otvorili a verejnosti sprístupnili obecné múzeum.  

„Ide o výnimočný krok, keďže Cífer doteraz obecné múzeum nemal, hoci ako historicky významné sídlo si ho určite zaslúži. A aj keď sa otvára v skromných pomeroch, bude reprezentovať niečo podstatné - našu úctu k predkom, k ľuďom, ktorí v Cíferi pôsobili a k hodnotám, ktoré tu vytvorili. Symbolické je aj samostatné umiestnenie múzea v zichyovskom kaštieli, ktorý od sedemnásteho storočia stráži vstup do našej obce,“ konštatoval v úvode otvorenia tohtoročných Cíferských michalských hodových slávností starosta obce Maroš Sagan.

Po oficiálnom prestrihnutí pásky, požehnaní a vysvätení jednotlivých miestností múzea správcom miestnej farnosti Jánom Bučíkom sa dostali k slovu aj autori jednotlivých expozícií.

reklama

Miestna rodáčka, profesorka Eva Cisárová-Mináriková fragmentami svojich spomienok oživila prítomným ikonu cíferských výšivkárok Máriu Hollósyovú, ktorá sa preslávila v Európe a vo svete.

V roku 1900 získala Grand Prix na svetovej výstave výšiviek v Paríži. Bližšie predstavila túto poprednú umeleckú osobnosť s výrazným talentom na výšivkárske práce, niekdajšiu vedúcu cíferskej slávnej výšivkárskej školy (1892-1918) a priblížila jej dielo.

Vzácne vystavované sakrálne výšivky z konca 19. a prvej štvrtiny 20. storočia sa z Pamätnej izby Márie Hollóssyovej (od roku 2017 inštalovanej na cíferskej fare) konečne dostali do priestorov kaštieľa, kde budú mať trvalo zabezpečené vhodné podmienky na ich zachovanie pre ďalšie generácie.

Vzácne sakrálne výšivky z dielne nedostižnej umelkyne Márie Hollósyovej našli v kaštieli trvalé podmienky svojho zachovania pre budúce generácie.

Predsedníčka občianskeho združenia Živá tradícia Cífera Emília Bachratá vystavovanými exponátmi v múzeu pod názvom Krása výšiviek, čo prežila generácie, sa snaží zrealizovať snahy združenia, ktoré si vytýčilo pri svojom vzniku v roku 2022.

Predovšetkým zachovať ľudové tradície, dokumenty, historické predmety, autentické kroje a miestnu kultúru dedinského života Cíferčanov v minulosti.

V jednej z miestností si môžu návštevníci múzea prezrieť aj staršie časti niekdajších odevov, krojov, výšiviek či starodávneho nábytku, ktoré nainštalovali členky OZ Živá tradícia Cífera.

Zriaďovatelia múzea nezabudli ani na svoje slávne športové osobnosti. Zarámované obrazy profilov s fotografiami pätnástich významných osobnosti v novovzniknutej Galérii cíferských športovcov odprezentoval športový novinár a publicista Marián Pavlík.

Medzi nimi aj dvoch Cíferčanov, účastníkov olympijských hier Barcelona 1992 - Marcela Géryho (plávanie vo farbách Kanady) a Petra Kalafúta (hádzaná za ČSFR), tiež majstrov Československa v boxe - Jozefa Bobríka (1952 v ľahkej velterovej váhe do 64 kg) a Viliama Glasu (1957 v ľahkej váhe do 60 kg).

Patria k nim aj výborní atléti - Alžbeta Košťanová-Olosová (3-násobná majsterka Slovenska v hode diskom z rokov 1967, 1970 a 1972), Terézia Jedličková (2-násobná majsterka Slovenska v hode oštepom z rokov 1958 a 1959), Alfréd Morvay (majster Slovenska v behu na 200 m z roku 1968), či reprezentantka SR v hádzanej - Martina Reisenbüchlerová (roky 1995-1997).

Pocta sa dostala aj týmto dvom cíferským rodáčkam, atlétkam Terézii Jedličkovej a Alžbete Košťanovej-Olosovej, viacnásobným majsterkám Slovenska v hode diskom a oštepom.

Pocta sa dostala aj úspešným hádzanárskym trénerom Alfrédovi Kovačócymu (stál pri historickom úspechu cíferskej hádzanej - 4. miesto na dorasteneckých majstrovstvách ČSR v roku 1959) a Karolovi Debnárovi (prvý vidiecky hádzanár v prvoligovom drese TJ Slávia Trnava v rokoch 1961-1963 a mládežnícky tréner budúcich reprezentantov - Juraja Šimeka a Milana Brestovanského).

Trvalé miesto v galérii bude mať aj legendárna slovenská cvičiteľka Amália Zambojová, niekdajší brankár TŠS Trnava Karol Štajer (predchodca Imricha Stacha známeho ako Capan), dorastenecký majster ČSR v stolnom tenise z roku 1946 Ľudovít Glasa, významný slovenský telovýchovný funkcionár Jozef Šramel a dlhoročný lekár futbalistov Slovana Bratislava Emil Križan (bol aj v Bazileji, keď Slovan vo finále Pohára víťazov pohárov v roku 1969 porazil slávnu FC Barcelonu 3:2 a stal sa víťazom PVP).

Fotografia plavca Marcela Géryho (vľavo) a hádzanára Petra Kalafúta, olympionikov z Barcelony 1992 pred Domom kultúry v Cíferi, po prijatí vedením obce.

Ide o najslávnejšie osobnosti, legendy cíferského športu, ktoré tvorili jeho slávnu minulosť, takže je potrebné si uchovať trvalú spomienku na nich.

V ďalšom období do tejto galérie postupne pribudnú noví ďalší športoví laureáti, ktorí v minulosti zviditeľňovali obec Cífer.

V závere hlavný iniciátor projektu Marián Pavlík vyslovil aj túto myšlienku: „Slávna cíferská športová história zaväzuje súčasnú generáciu, aby na svojich predchodcov dôstojne nadviazali a všetkým tým, ktorí budú mať Galériu cíferského športu v opatere, tak zabezpečila príjemnú a nikdy nekončiacu prácu s jej aktualizáciou.“

V galérii nechýbajú ani profily bývalých majstrov Československa v boxe Viliama Glasu a Jozefa Bobríka, niekdajších zverencov olympijského víťaza Júliusa Tormu.

text: nk

foto: mapa