V Lošonci, Horných Orešanoch a Smoleniciach sa obávajú zvýšenia ťažby v kameňolome

AKTUALITY - Región | 31.10.2025, 09.01, prispievatelia

Na verejné prerokovanie správy o hodnotení navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa zišlo v kultúrnom dome asi sto ľudí.

Kultúrny dom v Lošonci bol počas prerokovania správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie veľmi slušne zaplnený. Foto: Pavol Machovič

reklama

Obyvatelia Lošonca v okrese Trnava majú obavy z možného zvyšovania ťažby v kameňolome za dedinou, čo by znamenalo zvýšenie počtu nákladných vozidiel na ceste v obci.

Spoločnosť ALAS Slovakia plánuje vymeniť starú technológiu v kameňolome za novú, čo by jej umožnilo zvýšiť objem ťažby z aktuálnych približne 340 tisíc ton kameniva ročne až na 600 tisíc ton.

Takýto nárast produkcie by znamenal výrazne viac nákladných vozidiel v dedine, ako aj v susedných Smoleniciach a Horných Orešanoch.

reklama

Pri terajšej ťažbe prejde podľa zverejnenej dokumentácie Lošoncom priemerne 55 nákladných vozidiel denne do lomu aj naspäť, ak by prešlo navýšenie ťažby na maximum, mohlo by cez dedinu prejsť až 96 nákladných vozidiel, čo by znamenalo 192 prejazdov.

Radovan Kudláč zo spoločnosti ALAS Slovakia na verejnom prerokovávaní správy o hodnotení navrhovanej činnosti obyvateľov upokojoval tvrdením, že maximálna ťažba 600 tisíc ton ročne je len čisto teoretická hodnota.

O skutočnej ťažbe podľa neho rozhoduje trh, spoločnosť aktuálne dokáže predať okolo 300 tisíc ton kameniva z Lošonca ročne, výhľad do blízkej budúcnosti naznačuje ešte nižší predaj.

Zároveň pripomenul, že podľa aktuálneho povolenia nemá spoločnosť určené žiadne maximálne limity, ťažbu určuje len záujem zákazníkov.

Starosta Horných Orešian Marek Boháček v súvislosti s objemom ťažby upozornil, že vláda schválila ako strategické investície obchvaty Pezinka a Modry, hovorí aj o tuneli Karpaty, čo môže spôsobiť výrazné zvýšenie záujmu o materiál z Lošonca.

Ťaží sa tu kvalitný stavebný kameň, veľmi vhodný na cesty alebo železničné zvršky.

Z dostupných dokumentov vyrátal, že spoločnosť ráta v budúcnosti s ťažbou v objeme 450 až 600 tisíc ton ročne.

"Lošonec trpí najviac. Ale okolité obce Horné Orešany, Dolné Orešany, Častá a ďalšie budú takisto trpieť. My máme domy popraskané takisto, a to nie sú v Lošonci," povedal v diskusii starosta Marek Boháček. 

Navýšenie ťažby na 450 tisíc až 600 tisíc ton ročne je podľa neho neúnosné.

Obyvateľka Lošonca Jana Sabová spochybnila niektoré dokumenty, ktoré boli vypracované v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

„Dopravná štúdia je z môjho pohľadu dosť odfláknutá, pretože nehovorí vôbec o chodcoch v tejto obci. Ako keby tu ľudia, chodci, deti, vôbec neexistovali,“ povedala v zaplnenej sále kultúrneho domu.

Viacerí rečníci pripomenuli, že obec nemá vybudované chodníky. Posťažovali sa aj na vodičov, ktorí „jazdia ako blázni a nič nedodržujú.“ Vodiči však v drvivej väčšine nie sú zamestnanci ALAS Slovakia, ale jej zákazníkov.

Spoločnosť ALAS Slovakia sa v minulosti zaoberala aj možnosťou výstavby účelovej cesty cez les, ktorá by odklonila nákladné vozidlá z Lošonca, pre veľký počet vlastníkov pozemkov je jej vybudovanie takmer nereálne.

Cesta by síce pomohla obyvateľom Lošonca, ale autá by vchádzali do Smoleníc, s čím by podľa starostky Svetlany Petrovičovej ľudia určite nesúhlasili.

Emócie v Lošonci nechýbali, ľudia nechcú dopustiť zhoršenie kvality ich života. Foto: Pavol Machovič

Kamenivo, konkrétne paleobazalt, sa v Lošonci ťaží už celé desaťročia a zopár desaťročí sa ešte bude.

Obyvatelia Lošonca, Horných Orešian či Smoleníc nie sú proti tejto činnosti. Chcú len dosiahnuť, aby bola udržaná v rozumných limitoch.

Napokon, po nasadení novej technológia by mala byť ťažba dokonca menej prašná. Problémom je len doprava vyťaženého materiálu cez dediny.

Z diskusie možno usudzovať, že stanoviská obcí a verejnosti  k zámeru podnikateľského subjektu budú smerovať k stabilizácii objemu ťažby na aktuálnej úrovni. 

Kameň v Lošonci sa ťaží už od roku 1962. Táto činnosť však doteraz nikdy nebola posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(pm)