Futbalová glosa: V Zavare to chvíľami vyzeralo ako dokument o Stalingrade

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 13.11.2025, 12.33, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Z postupu sa tešili futbalisti Zavara. Foto: Ján Král

Tentoraz písal o zápase Bestrent Cup-u Zavar - Hrnčiarovce 2:2 (1:1), na penalty 4:3.

Milí priatelia,
myslím si, že je najvyšší čas a niekto by to mal kriedou napísať, že dosť bolo pondelkov, pondelok je zradca, pondelok ide od podstaty proti pracujúcemu ľudu a čo mu chutí.

Zvlášť po silnom víkende. Hodovom a pohárovom.

reklama

Po skončení jesennej časti súťaže sme zostali v prevádzkovej teplote, nakoľko nás vo vyraďovacej časti Bestrent cupu čakal líder vedľajšej súťaže, mužstvo Zavara.

V zmodernizovanom športovom areáli sa pár pamätníkom vynorila spomienka na posledné víťazstvo Rapidu, keď sme sa potácali na dne tabuľky, domáci atakovali horné priečky, celý zápas do nás búšili, Miško Kobza v bránke podal nadživotný výkon, keby nás bolo viac, tak ma tréner nie že nepostaví, ale zbije pred zápasom, čo už, bol ťažký sobotný večer predtým, čo som bez okolkov priznal, tak sme sa nejak pretrápili až do 89 minúty.

Geržo vyhral pred šestnástkou hlavičkový súboj, lopta sa pri mne zjavila jak Kajetánovi zlaté tehličky, čo pán tréner Dubec okomentoval asi takto:

„Najprv som si myslel, že si dostal porážku Vozo, lebo ťa tak neprirodzene zalomilo, na strelu to vôbec nevyzeralo, až potom, keď sa lopta trepala v bráne, mi došlo, že si ju loboval.“

0:1 a ťažký sobotný večer pokračoval až do pondelka.

Toľko spomienky, u nás seniorov to asi bude čoraz častejšie a čoraz dlhšie. Nepriama úmera k minútam na ihrisku.

No ale dosť bolo reminiscencií, pome k tomu, čo prinieslo 3.kolo Bestrent capa v Zavare.

Nás pamätníkov prekvapil vynovený, naozaj moderný, reprezentačný areál, tak aj zvonka ako aj zvnútra, domáci nám poskytli až dve šatne, z nášho mužstva prišlo takmer všetko, čo malo zdravé aspoň pol končatiny, motivácia by sa dala krájať.

A od úvodných minút to bolo na ihrisku vidieť. Rapid vletel do zápasu, ako dôchodci do výpredajov. Vysoké napádanie, aktívna hra viedli k trom neúspešným streleckým pokusom na domácu bránu.

Pri všetkej úcte, Zavarania v prvých minútach pôsobili ako personál supermarketu po otvorení obchodu na Black Friday. Robili, čo sa dalo, ale stále to bolo o krok pozadu.

V 15-tej minúte sa Romanko typickým spôsobom predral dopredu až k ľavej čiare, prudký center ešte domáci obranca odvrátil na hranicu šestnástky, kde však už číhal nabiehajúci Denilson a ťažkú loptu pingpongovým smečom umiestnil do protiľahlého kúta domácej svätyne.

15. minúta, Denis Hovorka, 0:1.

Zaslúžené vedenie, po góle sme trochu zmiernili tempo a čakali na nebezpečné kontry. Ako zradná však vie byť motivácia, ukázal v nasledujúcich minútach Fifo.

Na predzápasovej porade v šatni nohou od pretlaku nabudenia vydupal dvojhodinový koncert Metallicy asi za 15 minút. Kým to bolo futbalové tak ok, lietal jak odtrhnutý, tesne pred gólom si však vypýtal žltú za odkopnutie lopty, aby v 24. minúte vletel do zavarského obrancu nebezpečným sklzom. Na súperovej polovici.

Na jeho ospravedlnenie treba však dodať... No, nenašli sme nič. A to sme sa snažili na zábave celú noc.

Hra sa samozrejme od tohto momentu otočila. Z rozostavenia 3-5-2 sme nútene museli prejsť na 3-5-1, strata 1 motora bola v zavarských upršaných podmienkach citeľná.

Domáci získali čas a kľud na postupnú rozohrávku, skúšali to rýchlymi loptami za obranu, nadýchanými centrami, strelami spoza pokutového územia, chvíľami to vyzeralo ako dokument o Stalingrade.

Obetavosť celého nášho mužstva však dovoľovala domácim vyťažiť z nebezpečných situácií iba asi 30 rohov, prestali sme to počítať, stále bolo skóre pre nás priaznivé.

To sa však zmenilo po ťažkej, ďalekonosnej strele Patrika Ťažkého, kedy lopta poloblúčikom dopadla až za chrbát inak skvele chytajúceho Kuba.

39. minúta, Patrik Ťažký, 1:1.

Chýlil sa však koniec polčasu, domáci, vedomí si svojej územnej prevahy, zmiernili tempo, čo sa im na konci prvého polčasu takmer vypomstilo.

Tesne pred hvizdom sme podržali loptu na už takmer nevyužívanej polovici súpera, Ten Maťo si loptu na ľavej strane pekne zasekol a prudkým centrom hľadal Giroudovu hlavu, ktorej však chýbali centimetre a mohol domácim do kabíny poslať nečakaný pozdrav.

Polčas 1:1.

V úvode druhého po ďalekonosnej strele domáceho zadáka Zavarčania už už dvíhali ruky nad hlavu, projektil však skončil na brvne. Opticky sme sa však z neustáleho prvopolčasového zovretia vymanili, hra sa v poli vyrovnala a sporadicky sme Zavaru zavarili aj my.

Najviac si však Zavar zavaril sám, kedy sa do samostatného úniku dostal Ten Maťo, brankár domácich bol nútený opustiť pokutové územie, Ten Em si to okolo neho hodil smerom do odkrytej bránky, a zavarský gólman bol nútený zatiahnuť ručnú.

Čistá červená, treba pochváliť aj hlavného rozhodcu Montyho, že tento pohárový duel zvládol bez zaváhania a v zmysle pravidiel poslal Záhoráka pod sprchy.

Do brány bol tak nútený stiahnuť sa hráč z poľa, loptu si postavil Rafajdinhus a tak nejak sme všetci predpokladali, že to bude prudko strieľať popri múre.

Našťastie mal vlastný rozum a loptu spoza šestnástky zatočil nad hlavami obranného valu. Tam by si ani Neuer s Dúbravkom neškrtli, ani ak by tam stáli obaja.

61. minúta, Sebastián Rafajdus, 1:2.

Behom minúty sa karta otočila, a ak sme sa to viac ako polovicu dovtedajšieho zápasu snažili dotiahnuť do penaltového rozstrelu, zrazu sme boli okatí a začali veriť vo víťazstvo v riadnom hracom čase.

Teprva ako sa počty na ihrisku vyrovnali. Domáci zostali zaskočení, ale vydržalo im to asi tak 5 minút. Počty sa síce vyrovnali, ale bojovnosť a obetavosť hráčov Rapidu v predchádzajúcich minútach si začala vyberať svoju daň.

Postupujúcimi minútami sa Zavarania čoraz viacerými hráčmi zapájali do ofenzívy, vzniknuté okienka a okná v defenzíve sme však už nemali sily po dlhých loptách trestať.

V 80. minúte ešte Kubo opäť čaroval, o tri minúty neskôr osamotený útočník strelou iba lízol protiľahlú žrď, očami sme na lavičke hypnotizovali svetelnú tabuľu, tlačili ju k 90. minúte, na ihrisku naši chalani medzitým iba odvrátili ďalšiu nebezpečnú situáciu na roh domácich.

Prvú loptu do päťky sme po skrumáži poslali iba na nohu hráča z rohu, ten dal repeat, tentokrát však našiel nikým nepokrytého najvyššieho hráča domácich a ten hlavou nedal Kubovi šancu.

89. minúta, Peter Táčovský, 2:2.

Nasledovala penaltová lotéria.

Vyzeralo to, že výhodu máme my, nakoľko súperovi chytal hráč z poľa. Tušil som ale pravý opak. Ten chalan nemal čo stratiť. Iba sa stať hrdinom. A z našich hráčov spraviť smutných hrdinov.

Recept bol pritom úplne jednoduchý. Prudká lopta, po zemi, k žrdi. Nemôže sa stihnúť hráč hodiť.

Rozstrel začal Romanko a prudkou strelou k tyči potvrdil spoľahlivý kapitánsky výkon, domáci hráč nezaváhal tiež, napriek tomu, že mu Kubo smer vystihol - 1:1.

Nasledujúca naša už letela rovno domácemu brankárovi do rúk. Domáci premenili. 1:2.

Sebo vystrúhal ďalší vingel, Kubo chytil. 2:2.

Dudko prudko po zemi s prehľadom, domáci tiež. 3:3.

Náhradný brankár sa konečne hodil, chytil. Posledný z prvej várky rostrelu, Kubo vyrazil. Zostalo 3:3.

Vyraďovačka, už sa išlo iba po jednom pokuse, domáci gólman sa nehodil. Ale zase chytil. A meno domáceho hrdinu som už nezachytil, ale ten premenil.

4:3.

Postúpil Zavar a zruinoval mi sen o rozlúčke na ŠAM-e.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR