Kostolníka Martina Viskupiča pripomenie dokumentárny film Dobrý a verný služobník

AKTUALITY - Trnava | 16.11.2025, 10.15, prispievatelia

Premiéru bude mať v trnavskom kine Hviezda vo štvrtok 20. novembra o 18:00

Jezuitský fráter Martin Viskupič. FOTO: Jezuiti Trnava

reklama

Životný príbeh rehoľníka Martina Viskupiča zo Spoločnosti Ježišovej priblíži dokumentárny film Martin Viskupič: Dobrý a verný služobník, ktorý bude mať premiéru vo štvrtok 20. novembra o 18:00 v kine Hviezda v Trnave.

Rodák z Ružindola, familiárne nazývaný „Marcinko", vstúpil do rehole jezuitov až ako 37-ročný.

Dlhé roky prežil v internačných kláštoroch, v roku 1960 bol odsúdený na 2,5 roka väzenia. Po návrate na slobodu sa venoval najmä službe kostolníka v jezuitskom Kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave, a to aj v pokročilom veku.

reklama

Práve z tejto služby si ho mnohí zo starších veriacich ešte pamätajú.

Vznik filmu inicioval profesor Ladislav Csontos z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý dlhodobo mapuje osudy prenasledovaných rehoľníkov.

„S kamerou sme sa vydali priamo po Marcinkových stopách do ďalekých Hejníc, Želiva či Králik, kde ho komunisti izolovali od okolitého sveta. Snahou bývalého režimu bolo rehole, vrátane našej, úplne zlikvidovať, čo sa aj vďaka takým osobnostiam ako Martin Viskupič nepodarilo,“ povedal Ladislav Csontos.

Na „Marcinka“ v dokumente spomínajú speváci, miništranti aj bežní veriaci, ktorí dodnes nezabudli na jeho úprimnosť, priamočiarosť a úsmev.

Martin Viskupič sa narodil v Ružindole 18. novembra 1906. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 30. júla 1944 v Ružomberku.

Pracoval ako záhradník a pomocný pekár. Počas „barbarskej noci“ 14. apríla 1950 ho previezli do sústreďovacieho kláštora v Jasove, neskôr do Podolínca.

Po roku ho eskortovali do Hejníc, kde pracoval v porcelánke a na píle. Ako „nepolepšiteľný“ bol presunutý do Želiva, kde sa štyri roky staral o zvieratá na družstve. Za to, že odmietol ísť voliť ho odsúdili a väznili vo Valdiciach. Odtiaľ ho presunuli na Mírov, kde ho zastihla amnestia v roku 1962.

Vrátil sa do rodiska a zamestnal sa v trnavskom cukrovare. Po odchode na dôchodok pomáhal pátrovi Michalovi Potockému na fare v Dolných Voderadoch. Potom dostal nové poslanie, stal sa kostolníkom v trnavskom jezuitskom kostole.

Kostolníkom v trnavskom jezuitskom kostole bol od roku 1969 až do svojej smrti. Zomrel 14. januára 1994 v Trnave, pochovaný je na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

ts, jezuiti.sk, pm