Schuti objať mamuta

RELAX - Reportáže | 7.11.2011, 23.47, prispievatelia

Jeseň plná slnka a tepla. To tu už dlho nebolo. Nedeľa ako stvorená na výlet. Naštartovali sme auto. Pár kilometrov sem, pár kilometrov tam, za jedno popoludnie sme stihli navštíviť tri parky iba kúsok od Trnavy.

Dom slovenských spisovateľov. Vstup zakázaný.

Prvá zastávka patrila Budmericiam. Tabuľa na bráne nás upozornila, že v letných mesiacoch sa nesmie ísť ani do parku, čo sa nám zdalo naozaj smiešne. Brána bola otvorená, po parku sa bicyklovali chlapci z dediny, tak sme vošli. Vstupná cestička sa končila po pár metroch pri romantickom francúzskom zámočku s vežičkami a vikiermi. Poľovnícky kaštieľ dal postaviť Ján Pálffy v roku 1889. Býval v ňom Domov slovenských spisovateľov. Celkový dojem nám pokazili socialistické popolníky pred vstupnými dverami a nízke lampy pri ceste, tak isto ešte z doby pred novembrovou revolúciou. Socialistický je aj zákaz vstupu v letných mesiacoch do parku. Ľudia, hľadajúci zaujímavosti kraja, si v čase dovoleniek majú zájsť inam, len nie do Budmeríc. Topoľová aleja, anglický park, cestičky a staré stromy pozývali na prechádzku a splnili naše očakávania.
Sánka dolu, Pálffyovci
Mnoho zaujímavých stavieb nášho kraja dali postaviť práve Pálffyovci. Jednou z nich je Smolenický zámok. Juraj Pálffy ho zveril architektovi, ktorý projektoval aj Bojnický zámok. Park je postavený v anglickom, prírodne krajinárskom slohu. Plynule prechádza do lesa. Prírodychtivý Trnavčania majú možnosť príjemne stráviť popoludnie nenáročnými prechádzkami. Lenivci, ktorí by si cestu na zámok chceli skrátiť autom, majú smolu. Značka zákaz vjazdu pod kopcom tu nie je len tak. Než sme sa stihli prejsť k zámku a späť, policajti riešili už asi dvadsiateho šoféra, ktorý značku ignoroval.

Vďaka Pálffyovcom stojí aj Smolenický zámok.
Krátka prechádza k zámku je príjemná. Deti sa vyšantia pri jazierku plnom rybičiek
a kačíc. Smolenice, to je nielen zámok. Iba skok od zámku nájdete Molpír, zvyšky veľkého keltského hradiska a veľkomoravskej osady. Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Ďalším lákadlom je výstup na Záruby, najvyšší vrch Malých Karpát. Neprehliadnite tristopäťdesiatročnú lipu
pred kostolom.
Rúbali ho 22 dní
Obec Dolná Krupá sa zviditeľňuje a láka turistov vyhlásením siedmich divov. Jedným z nich je klasicistický kaštieľ rodiny Brunsvikovcov. Obklopuje ho takmer dvadsaťhektárový anglický park so vzácnymi drevinami. Naprojektoval ho belgický záhradný architekt Henrich Nebien. V parku sa skrýva umelá jaskyňa, obelisk, jazero s ostrovom, mostíky... Najväčším skvostom je ale velikán, ktorý pretrval do dnešných dní, sekvojovec mamutí.

Z jedného obrieho stromu neraz vzniklo celé mestečko.

Zákonom chránený strom má obvod kmeňa päť a výšku štyridsaťpäť metrov. Priemer kmeňa dospelej sekvoje v spodnej časti stromu môže dosiahnuť až dvanásť metrov. Jej korene dokonca môžu pokrývať väčšiu plochu, než futbalové ihrisko. V časoch osídľovania Ameriky potrebovala partia štyroch drevorubačov na zoťatie jedného „mamuta“ až dvadsaťdva dní. Jeden strom pritom poskytol dostatok dreva na vybudovanie celého mesta. Toto stromisko zasadili v roku 1860. Moja mamina (vášnivá záhradkárka) z neho bola taká unesená, že jej pri ňom okamžite zázračne vyzdravelo koleno. Vzdychala, aký je krásny, nádherný a úžasný. Pobehovala okolo kmeňa a skákala meter dvadsať, keď našla sever podľa machu. Vyhlásila, že musí vidieť všetky sekvojovce, ktoré rastú na Slovensku.
Strom je naozaj impozantný. Mäkká červená kôra má hrúbku až sedemdesiat centimetrov. Sekvojovce patria medzi najstaršie dreviny na Zemi, dožívajú sa až štyritisíc rokov a dorastajú do výšky sto metrov.

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ