Najväčší spolok v histórii Slovenska sídli v Trnave, prežil aj ťažké chvíle

RELAX - Reportáže | 25.11.2025, 09.01, prispievatelia

Spolok svätého Vojtecha má 155 rokov.

Vchod do Spolku sv. Vojtecha z Divadelnej ulice v Trnave. Foto: Petra Radványiová

reklama

V Trnave v minulosti vznikli dva významné spolky s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našich národných dejín. Koncom 18. storočia to bolo bernolákovské Slovenské učené tovarišstvo a v nasledujúcom storočí zasa Spolok svätého Vojtecha (ďalej SSV).

Zaujímavé, že oba spolky v Trnave založili z Oravy pochádzajúci katolícki kňazi, ktorí boli dokonca v rodinnom vzťahu. Pokiaľ Slovenské učené tovarišstvo zakladal Anton Bernolák, rodák z dnes už nejestvujúcej obce Slanica, ktorú zatopila Oravská priehrada, iniciátorom založenia SSV bol Andrej Radlinský, rodák z Dolného Kubína a syn Bernolákovej netere.

Na rozdiel od Slovenského učeného tovarišstva sa Spolok svätého Vojtecha stal najväčším spolkom v histórii Slovenska a existuje do dnešných čias.

V polovici septembra bez veľkých fanfár a pozornosti médií uplynulo 155 rokov od jeho založenia. 

Za oficiálny dátum vzniku SSV sa považuje 14. október 1870, deň, keď sa v Trnave uskutočnilo jeho prvé valné zhromaždenie.

Spolok, ktorý bol zameraný na výchovu a vzdelávanie najširších vrstiev slovenského národa, mal veľmi rušné dejiny. Mnohí uhorskí vládni i cirkevní činitelia videli v ňom značné nebezpečenstvo a chceli ho zlikvidovať podobne ako Maticu slovenskú či slovenské gymnáziá.

Vďaka obetavosti a diplomacii členov vedenia spolku sa im to nepodarilo a spolok prežil všetky nepriaznivé obdobia a útoky na svoju existenciu.

Obálka publikácie o Andrejovi Radlinskom, ktorá vyšla roku 2017 k výročiu jeho 200. narodenín.

Spolok mal veľkú zásluhu na presadení slovenčiny ako spisovného jazyka a jeho rozšírení. Vydávaním slovenských kníh a školských učebníc sa počas prvých 50 rokov vo veľkej miere zaslúžil o záchranu Slovákov pred násilnou maďarizáciou a odnárodnením vo vtedajšom Uhorsku.

Ďalšie dve desiatky rokov odolával snahám čechoslovakistov a udržiaval čistotu slovenčiny. Okrem toho sa mu podarilo úspešne šíriť svoju kultúrnu a výchovnú misiu nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Francúzsku, Belgicku či USA, teda všade tam, kde žili slovenskí vysťahovalci.

Žiadna iná inštitúcia na Slovensku dosiaľ neurobila toľko pre kultúrnosť národa ako urobil Spolok svätého Vojtecha vydávaním kníh v neuveriteľne vysokých nákladoch, ktoré počas dlhých desaťročí dodával zadarmo alebo za nízku cenu do škôl, do knižníc a svojim členom.

Titulná stránka prvého kalendára Pútnik svätovojtešský z roku 1872.

V roku 1930, pri príležitosti 60. výročia svojej existencie sa spolok mohol pochváliť, že v predchádzajúcich rokoch vydal vlastným nákladom 6 miliónov 671 tisíc 125 kusov kníh. Svedčí o tom potvrdzovacia listina vydaná verejným notárom v Trnave. 

Krátko po 2. svetovej vojne, keď počet členov SSV dosiahol takmer 250-tisíc, prišlo v roku 1952 k nezákonnému okliešteniu jeho práv. Spolok stratil svoju právnu subjektivitu, prišiel nielen o tlačiareň a Múzeum F. R. Osvalda, ale pretvorením na „účelové zariadenie rim. - kat. cirkvi na Slovensku“ prišiel aj o členstvo.

Je priam obdivuhodné, že v roku 1990 sa Spolok svätého Vojtecha precitol z nedobrovoľného, takmer 40-ročného spánku a začal znova fungovať ako spolok.

Vďaka skupine nadšencov sa podarilo obnoviť jeho činnosť, znovuzískať vydavateľské práva, postupne získať novú členskú základňu a najmä pokračovať vo svojom poslaní - vydávaní hodnotnej literatúry.

Nie je to len náboženská literatúra, ako si mnohí myslia, nie sú to len biblie, liturgické knihy a pápežské encykliky ale aj učebnice, spevníky, beletria i poézia, noviny a časopisy a v neposlednom rade priam legendárny kalendár Pútnik svätovojtešský, ktorý vychádza už od roku 1872.  

Obalka knihy o Radlinskom, ktorú v roku 1994 vydal SSV.

Od znovuobnovenia spolkovej činnosti uplynulo 35 rokov a Spolok sv. Vojtecha v súčasnosti má takmer 70-tisíc členov. Je najväčším spolkom nielen v celej slovenskej histórii ale i dnes.

V súčasnosti je to najväčšie združenie katolíkov a najväčšie katolícke vydavateľstvo. SSV vo svojej novodobej histórii po roku 1990 vydal už vyše 4550 knižných titulov. Len v minulom roku to bolo 64 titulov v celkovom náklade 263291 výtlačkov.

Kompletná štatistika hovorí o vyše trojtisícovom počte titulov, z ktorých vyšli desiatky miliónov výtlačkov.  K tomu je potrebné dodať, že viaceré knihy vydané SSV dostali v predchádzajúcich rokoch výročnú Cenu Ministerstva kultúry SR spojenú s prestížnym titulom Najkrajšia kniha Slovenska. 

Jestvovanie i činnosť Spolku sv. Vojtecha sú nerozlučne späté s našou Trnavou. Za stále sídlo ju vybral ešte zakladateľ spolku, národný buditeľ, jazykovedec, spisovateľ, novinár, prekladateľ, vydavateľ a charizmatický kňaz Andrej Radlinský, ktorý bol jednou z najvýraznejších slovenských osobností 19. storočia.

Okrem založenia SSV stál aj za mnohými ďalšími dôležitými projektmi, vrátane založenia Matice slovenskej. 

Pamätná tabuľa venovaná pamiatke Andreja Radlinského už dnes na budove nie je.

Pravda, aj keď Radlinský mal na založení spolku najväčšiu zásluhu, nestal sa jeho predsedom či správcom ale odsunuli ho na vedľajšiu koľaj.

„Možno skonštatovať, že počas svojho života sa mu nedostalo uznania, naopak, stal sa terčom útokov a nevďačnosti zo strany najbližších spolupracovníkov. V Spolku svätého Vojtecha, do založenia ktorého stavil svoje dobré meno, sa stal len doživotným čestným podpredsedom bez rozhodovacích kompetencií,“ napísal súčasný riaditeľ SSV Ivan Šulík v spomienkovej publikácii, ktorá vyšla roku 2017 pri príležitosti 200. výročia Radlinského narodenia.

Radlinský jednoducho niektorým ľuďom prekážal a aj napriek jeho neodškriepiteľným zásluhám sa stal nežiadúcim a nepohodlným.

Kvôli povesti pansláva a jeho angažovaniu sa za práva Slovákov bol nadriadeným štátnym i cirkevným orgánom stále akýmsi tŕňom v oku.

Nezabudlo sa ani na jeho postoj k maďarskej revolúcii v rokoch 1848-49, keď ho ešte ako kaplána v Banskej Štiavnici chceli uväzniť a postaviť pred súd za poburovanie ľudu.

Našťastie sa mu podarilo ujsť v ženskom preoblečení z vojskom obkľúčeného kostola a uchýliť sa do Viedne.

Budova SSV pred rekonštrukciou z Radlinského ulice s tabuľou a s nápisom.

Radlinského situácia určite netešila, ale nezatrpkol a novému spolku pomáhal až do svojej náhlej smrti v roku 1879. Pripravil veľmi potrebné slovenské školské učebnice pre cirkevné ľudové školy, ktoré sa stali účinnou brzdou maďarizácie.

Okrem toho venoval SSV aj svoju zbierku nábožných piesní a začal prekladať Sväté písmo do slovenčiny.

Neskôr, vo svojom závete dal spolku právo na vydávanie jeho modlitebných knižiek a veľkej obľube sa tešiacich Nábožných výlevov, ktoré boli v dnešnej terminológii skutočným bestsellerom, keď vyšli skoro v 14 vydaniach a niekoľko desaťtisícových nákladoch. 

Radlinského meno v Trnave nesie ulica a donedávna jeho pamiatku pripomínala aj pamätná tabuľa. Tú slávnostne odhalili 13. septembra 1995, v predvečer 125. výročia založenia Spolku sv. Vojtecha, pri vchode do jeho budovy práve z Radlinského ulice.

Okrem Radlinského bola venovaná aj „všetkým, ktorí obetavo pracovali na zveľadení Spolku sv. Vojtecha a slovenského národa“.

Pred dvomi, či tromi rokmi spolkové budovy opekneli novou omietkou a skrášlili aj priľahlú Radlinského a Divadelnú ulicu. To, že pri rekonštrukčných prácach sňali dolu aj spomínanú pamätnú tabuľu, je celkom pochopiteľné.

No menej pochopiteľné je, že po skončení prác sa už na svoje miesto nevrátila.

Budova SSV po rekonštrukcii bez tabule.

Podobne pochodil aj nápis s názvom spolku i pamätná tabuľa venovaná ďalšiemu velikánovi, dlhoročnému predsedovi SSV Andrejovi Hlinkovi, ktorá bola umiestená na fasáde budovy vedľa Radlinského tabule.

Predpokladal som, že obe odložené pamätné tabule sa vrátia späť na svoje miesto aspoň teraz pri príležitosti 155. výročia SSV, no mýlil som sa. Budovy dostali síce nový šat, no pamätné tabule ešte stále chýbajú. 

Nielen budova spolku ostáva takto ochudobnená o spomienku na svojich významných predstaviteľov ale v konečnom dôsledku aj celé mesto.

Najmä jeho návštevníci, ktorí by sa pravdepodobne pri pamätných tabuliach oboch veľkých národovcov aj pristavili, ale takto prechádzajú okolo budovy Spolku sv. Vojtecha nevšímavo a nie je to ich vina. 

text: PETER RADVÁNYI

foto: PETRA RADVÁNYI