Trénerka žien Spartaka Čeriová: Veľká nespokojnosť, cieľom na jar bude záchrana

ŠPORT - Futbal - Spartak | 23.12.2025, 09.48, prispievatelia

Ženský tím Spartaka Trnava má za sebou nevydarenú jesennú časť súťaže. Po sľubnom začiatku, keď sa červeno-čierne pohybovali v najlepšej päťke ligovej tabuľky, najskôr vypadli zo Slovenského pohára s druholigovou GFC regionálnou akadémiou Topoľčany a následne v ligovej súťaži získali zo zvyšných deviatich duelov už iba jediný bod, čo ich napokon odsunulo na absolútny chvost ligového poradia. Aj o tom sme hovorili s hrajúcou trénerkou futbalistiek Spartaka Viktóriou Čeriovou.

Hrajúca trénerka Spartaka Viktória Čeriová v zápasovej akcii. Foto: Lukáš Grinaj

Ako sa s odstupom času pozeráte na jesennú časť súťaže?

- Aj s odstupom času ju hodnotím rovnako, prevláda veľká nespokojnosť s desiatym miestom. Nebol to náš cieľ, nie je to nikoho cieľ byť na poslednom mieste. Je to ale realita, musíme sa s tým vysporiadať.

Čaká nás pauza, počas ktorej sa musíme dať dokopy hlavne po mentálnej stránke. Potom nás čaká príprava na jarnú časť. Musíme si veriť, v zápasoch nám chýbalo aj kúsok šťastíčka, na jar sa chceme posunúť vyššie.

reklama

Pritom začiatok vyzeral sľubne, vyhrali ste po 7 rokoch v Ružomberku, herne ste drvili Komárno, neprehrali ste v Bardejove, rozbili ste Žilinu 4:0. Čím si vysvetľujete následný zlom?
- Vôbec si ho neviem vysvetliť. Viedli sme mnohé rozhovory, či už s realizačným tímom, alebo so samotnými hráčkami. Herný progres u nás nastal, bol vidieť aj počas jesennej časti.

Jediné, čo mi napadá, mali sme výbornú letnú prípravu, aj keď bola náročná, keďže som v tom čase nemala asistenta a musela som ju viesť sama. Nastúpili sme do nej s tým, že máme dobrý káder, mali sme hneď nastavené určité veci a hlavne ten káder bol kompletný, s čím niektoré tímy mali problémy.

Nemali dostatočný počet hráčok a to sme využili na dobrý vstup. Postupne sa však ostatné tímy dopĺňali. Na nás po vypadnutí s Topoľčanmi padla deka a už sme sa z nej nedostali.

Negatívna séria začala práve vypadnutím s druholigovými Topoľčanmi v pohári, mohlo vás to až tak výrazne psychicky ovplyvniť?
- O toto by som sa zase nechcela úplne opierať. Áno, nepodarilo sa nám tam vyhrať, nesplnili sme cieľ. Ale toto si môžeme hovoriť týždeň, možno dva. My sme však odvtedy ťahali neskutočne dlhú sériu bez výhry, ktorú sme zavŕšili absolútne nevydareným zápasom v Žiline.

Mnoho vašich zápasov malo podobný scenár. Otvorili ste skóre, vyhrali ste prvý polčas, no po prestávke ste dovolili súperom vyrovnať, prípadne otočiť duely. Mohol tam byť z vašej strany aj problém s kondíciou? Prípadne to bolo v hlavách?
- Asi jedno s druhým. Aj dievčatá mi časom avizovali, že akoby sme sa uspokojili s náskokom. Necítila som, že by sme po strelenom góle túžili pridať ďalšie. Možno to bola aj trénerská chyba, že som na ne stále tlačila, aby sme aj po góle hrali aktívne, nechceli sme iba betónovať.

Hoci sme chceli mať zabezpečenú obranu, družstvo ešte zrejme nebolo natoľko skúsené, aby vedelo správne reagovať a hrať aj so zabezpečenou obranou, no hrať aj otvorenú partiu s cieľom pridať ďalšie góly. 

Jesennú časť ste zakončili prehrou 0:3 v šesťbodovom zápase v Žiline, po ktorom ste padli na posledné miesto tabuľky. Bola to pre vás svojim spôsobom úľava, že táto nevydarená polsezóna je za vami?
- Určite to bola úľava. Každá jedna sme už čakali na koniec. Hoci sme sa na tento duel zodpovedne pripravili a pristúpili k nemu s plnou vážnosťou, už to bolo iba vo forme, že buď to vyjde, alebo nie. Na Žilinu sme mali, ale tú negatívnu sériu sa nám nepodarilo prelomiť.

Asi sme rady, každá jedna, že máme po tom. Je to pre nás ťažké, aj pre mňa osobne, keďže nikdy som nebola v takejto pozícii. Je to aj nová výzva, vysporiadať sa s tým. Verím, že nás to dokáže do budúcna posunúť vpred.

Timea Majanová bola na konci roka vyhlásená za Andelku roka v kategórii do 19 rokov. Počas jesene dala za áčko päť gólov, čo z nej robí najlepšiu strelkyňu tímu. Foto: Lukáš Grinaj

Pred letom sa do áčka posunuli viaceré talentované juniorky, ako hodnotíte ich prínos?
- Určite len pozitívne. Mali obrovský prínos, ktorý je vidieť aj na ich minutáži. Dostali by aj viac minút, ale napríklad Hanka Návojská sa vracala po dlhodobom zranení, takže sme jej minúty dávkovali postupne. Zachy (Lucia Zacharová, pozn. red.) mala počas jesene nejaké zranenia aj reprezentačné povinnosti, Timi Majanová mala tiež zranenia, respektíve choroby.  Ale ako som hovorila, hodnotím ich pozitívne. Chcela by som, aby nadviazali na svoje výkony, prípadne ich ešte zlepšili, lebo na to majú.

Na čom potrebujete pred jarou najviac popracovať?
- Na každej jednej stránke. Sme na desiatom mieste, takže nemôžeme hovoriť o slabých a silných stránkach. Musíme sa povenovať každej jednej. Či sa bavíme o mentálnej, kondičnej, fyzickej, ale aj futbalovej, čiže hernej činnosti a hernému systému.

Aký máte plán prípravy?
- Bude pomerne náročný. Dievčatám sme ho už predstavili, začíname 12. januára. Ešte predtým budú mať dva týždne individuálne plány. Na úvodnom zraze si určíme pravidlá a budeme mať atletický tréning.

Zimný dril im obohatíme o nešpecifickú prípravu, čo bude dvakrát gymnastika a raz bedminton, možno k tomu pridáme ešte nejaké bojové umenie. Čo sa týka prípravných zápasov, budeme ich mať štyri, možno päť.

Na domácej pôde budeme hrať so Slováckom WU18 a Baníkom Ostrava a potom vycestujeme do rakúskeho St. Pöltenu na zápas s béčkom, čo je pre nás nový súper, a generálka bude v maďarskom Budaörsi, čo bol náš prvý letný súper v príprave.

S trénerom junioriek Blažim sa ešte dohadujeme na jednom tréningovom zápase.

Pred štartom sezóny pribudol do realizačného tímu na pozíciu asistenta Igor Gažovič, ktorý už v minulosti v klube pôsobil aj na pozícii hlavného trénera. Foto: Lukáš Grinaj

Plánujete nejaké pohyby v kádri? Budete sa obzerať aj po skúsenejších hráčkach na psychicky náročný boj o záchranu?
- Áno, pozeráme sa. Ale úprimne, je to veľmi náročné. Keďže sme na poslednom desiatom mieste tabuľky, nie je to pre nich príliš lukratívna ponuka. Pokukujeme aj po juniorkách, čo už môžem prezradiť, z našej WU19 sa k nám pripojí Petra Hečková, za čo sme rady, lebo má obrovský potenciál. Chceme ju posunúť, ale aj ona môže byť pre nás veľkým prínosom. Vie o svojich plusoch, vie o svojich mínusoch, takže uvidíme, ako sa uchytí.

S akými ambíciami pôjdete do jarnej časti?
- Skončiť čo najvyššie, ako to bude možné vzhľadom na naše aktuálne postavenie. Ale asi treba na rovinu povedať, že hlavným bude záchrana.

Pred pár dňami ste sa na galavečeri Grassroots dostali štvrtýkrát v rade do ligovej jedenástky sezóny. Teší vás to, že napriek trénerským povinnostiam sa stále držíte medzi ligovou špičkou na svojom poste?
- Určite ma to veľmi teší. Zároveň je to pre mňa veľkým prekvapením, pretože nie je to vôbec ľahké všetko skĺbiť. Častokrát už nie som úplne spokojná so svojimi výkonmi, nie sú také, aké by mali byť. Už sa nevenujem až tak sebe, nekoncentrujem sa iba na seba, ale vnímam mnohé veci, ktoré robia ostatné hráčky a snažím sa im dávať pokyny. Je to teda pre mňa prekvapením, ale aj veľmi milým potešením, že tam dokážem byť a viem zúročiť svoje skúsenosti.

Ako hodnotíte svoje individuálne výkony počas jesene?
- Boli tam výkyvy. V niektorých zápasoch som podľa mňa hrala dobre. Najväčším mojim kritikom je priateľ, takže asi to budem hodnotiť podľa neho, keďže sama sa nerada hodnotím. Mala som aj inú hernú funkciu, nehrala som vždy na poste stopérky, ale aj na pozícii defenzívnej stredopoliarky.

Bolo to aj z toho dôvodu, že to vychádzalo z herného systému, kde sme chceli padať do pätice vzadu na 5-4-1, keď sme bránili. Boli zápasy, po ktorých som bola spokojná, aj na tej pozícii takzvanej šestky sa mi hralo dobre.

Ale v niektorých dueloch som sa rada vrátila na moju pozíciu stopérky. Asi v 1-2 zápasoch som hrala podpriemer, tie mi vyslovene nevyšli. Čo vnímam pozitívne, strelila som dva góly, čo je na defenzívnu hráčku fajn.

Počas jesennej časti ste boli s reprezentáciou do 17 rokov v pozícii asistentky trénera na kvalifikačnom turnaji v holandskom Assene, kde ste v konkurencii domáceho Holandska, Česka a Andorry splnili cieľ a zachránili ste sa medzi elitou. Ako hodnotíte úroveň turnaja?
- Turnaj bol náročný, ale výborný. Spoznala som inú krajinu, inú mentalitu, iné hráčky. Posúva ma to vpred a som vďačná, že tam môžem byť. Snažím sa tie skúsenosti prenášať aj do klubu a sama sa rozvíjať. Tréner Jelšic so mnou veľa komunikuje, veľa sa ma pýta. Vždy je to o komunikácii, navzájom si predávame informácie. Moja hlavná úloha je defenzívna časť družstva. Som rada, že dievčatám môžem posúvať moje skúsenosti, ktoré som počas kariéry nadobudla.

Čo vám tento turnaj dal do trénerskej kariéry?
- Vždy, z každého jedného zrazu si niečo odnášam. Trénerstvo ma baví už dlhé roky, takže aj keď som bola súčasťou áčkovej reprezentácie, vždy som sa snažila niečo si odniesť, čo som sa snažila neskôr aplikovať do klubu. Snažím sa poznatky využívať do takej miery, kam ma pustia podmienky v klube.

Andelkou roka 2025 v hlavnej kategórii sa stala Emma Trajlínková. Foto: Lukáš Grinaj

Počas jesene bol oznámený projekt pre nové zázemie ženského futbalu v Trnave v areáli Strednej odbornej školy elektrotechnickej na Sibírskej ulici. Čo na to hovoríte?
- Je to neskutočný krok vpred. Som veľmi rada, že Spartak Trnava na nás takto myslí a podporuje ženský futbal. Nebola to moja iniciatíva, ale išlo to z klubu, čo ma teší. Táto myšlienka tu bola už dávnejšie. Teraz bol predstavený projekt, pred ktorého realizáciou je ešte dlhá cesta, ale verím, že sa raz budeme môcť pýšiť novým zázemím a budeme prvým ženským tímom na Slovensku, ktorý také niečo bude mať. Dúfam, že sa toho chytia aj ostatné kluby, že je potrebné to spraviť a dá sa to. Ukazujeme, že aj na Slovensku je možná podpora ženského futbalu, respektíve športu.

Je možné, že by sa tam časom presťahovalo aj áčko na domáce zápasy?
- Ak bude areál spĺňať podmienky, tak prečo nie? Sme tomu otvorené, záleží, či sa tam bude dať hrať, či tam budú dostatočné tribúny a ďalšie potrebné veci.

Keď sa bavíme o domácich dueloch, tak pred sezónou nastala zmena a po Jaslovských Bohuniciach ste našli nový domov v Horných Orešanoch. Ako hodnotíte nové domáce prostredie? Ste v ňom spokojné?
- Hodnotím ho veľmi pozitívne, nenašli sme tam jedinú chybičku. Teda, jediná chyba je, že sa nám tam nedarí (úsmev). Inak je to tam perfektné, vedenie nám neskutočne pomáha. Vychádzajú nám vo všetkom v ústrety, pravidelne nám otvárajú bufet. Síce sú to maličké detaily, ale pre ženský futbal na Slovensku je to výnimočné.

Čo by ste zaželali ženskej sekcii Spartaka do roku 2026?
- V prvom rade určite zdravie, pretože to je najpodstatnejšie. Nech si teraz všetky hráčky, tréneri a ľudia okolo užijú sviatky, nech majú bohatého Ježiška, nech sa im splnia všetky priania a nech si teraz oddýchnu od futbalu. Verím, že keď sa stretneme, im už bude futbal chýbať. S trénermi už pre ne máme niečo prichystané. Do roku 2026 im prajem veľa úspechov, nech sa im darí stále napredovať.

LUKÁŠ GREGUŠ