Inkvizície, upaľovanie: Aj Trnava má potenciál na temný turizmus

RELAX - Trnavské pikošky | 19.1.2026, 16.02, prispievatelia

Trnavské dejiny majú aj svoju temnú stránku spojenú s popravami a krutými procesmi.

Fotokoláž: Tomáš Galierik

Temný turizmus je špecifickým typom cestovného ruchu, ktorý napriek svojmu názvu netrpí nezáujmom verejnosti. Práve naopak, pripomína temné udalosti dávnej aj nedávnej minulosti a dlhodobo priťahuje pozornosť návštevníkov.

Hirošima, Osvienčim, Lidice, Terezín, ale aj pietne miesta, symbolické cintoríny či pamätníky nedovoľujú zabudnúť a ich význam ďaleko presahuje regionálny rozmer.

Výnimkou v tomto smere nie je ani Slovensko, hoci temný turizmus zatiaľ nie je vždy prijímaný ako plnohodnotná súčasť ponuky cestovného ruchu. Trnava a jej okolie v tomto smere rozhodne nestáli bokom.

Ako významné kráľovské mesto mala Trnava osobitné postavenie, kráľovské výsady a takzvané právo meča. To umožňovalo zamestnávať kata, ktorý previnilcov – a nie vždy len za najťažšie zločiny – odprevádzal na poslednú cestu.

Aké miesta temnej minulosti dnes Trnava a jej okolie ponúkajú?

Trnava patrí medzi niekoľko málo slovenských miest, ktoré sa otvorene hlásia k svojej minulosti vrátane činnosti kata. Ide o ojedinelý prístup, s ktorým mestá a organizácie v cestovnom ruchu zatiaľ pracujú len výnimočne.

Na Trnavskom námestí, priamo v dlažbe pešej zóny pred radnicou, je osadená pamätná tabuľa pripomínajúca kroky kata smerujúce na neďaleké popravisko. Sídlil v priestoroch radnice z bočnej strany budovy.

Známy je prípad Kataríny Šnajderovej z Ružindola, ktorú po odsúdení Trnavským magistrátom v roku 1684 v meste upálili. Obvinená bola z údajných čarov, pre ktoré dobytok nedojil a polia nerodili.

Chodník pri trnavskej radnici a pripomienka kata. Foto: Tomáš Galierik

Kniha Miesta zločinu a tragédií uvádza zaujímavosť, že posledná čarodejnícka poprava na našom území sa uskutočnila práve v Trnave a opäť sa týkala žien z obce Ružindol v roku 1744.

Annu Chlebovú - Jamborku a Magdalénu Görögovú - Abdoničku popravili po jazde vo „voze hanby“ cez centrum mesta. Za bohatej účasti mešťanov boli po sťatí ich telá spálené.

Ružindol pritom samotný Matej Bel vo svojom životnom diele Notície označil za „Dedinu bosoriek“, hoci ich údajné bosoráctvo vychádzalo najmä z liečiteľských schopností a znalostí bylín.

Z tohto historického odkazu dnes Ružindol čerpá aj prostredníctvom jesenného kultúrno-zábavného podujatia Ružindolská bosorka. 

Inkvizícia a procesy s čarodejnicami v našich dejinách

Nie všetky mestá a námestia na Slovensku si dnes pripomínajú miesta, kde kedysi stáli šibenice, lámacie kolesá či koly s raždím slúžiace na upaľovanie odsúdených za čarodejníctvo.

Inkvizícia sa dotkla aj našich dejín a v niektorých prípadoch išlo o mimoriadne procesy, ktorým sa v súčasných výkladoch histórie miest venuje len okrajová pozornosť.

Najstarším zaznamenaným prípadom upálenia bosorky na našom území je udalosť zo Štítnika z roku 1506, kde bola popravená žena menom Maxinka.

Z roku 1517 pochádza záznam o procese v Košiciach, pri ktorom boli dve ženy obvinené z bosoráctva a museli podstúpiť skúšku topením.

V histórii Bratislavy je známe meno Agáty Tooth Borlobaschinovej, najstaršej známej obete v meste. Upálená bola pri Michalskej bráne 24. mája 1602.

Približné miesto tejto udalosti dnes pripomína kovová tabuľa osadená v chodníku. V Bratislave sa popravovalo aj na Hlavnom námestí a odsúdení boli vystavovaní skúškam topením v Dunaji, ktoré pre nich nemali šťastný koniec.

Zdokumentovanú činnosť kata, jeho pôsobenie v meste, plat, pracovnú náplň aj konkrétne prípady popráv majú - hoci nie vždy priamo - zaznamenané mestá ako Bratislava, Košice či Krupina.

Práve s Krupinou sa spájajú obzvlášť krvavé procesy, pri ktorých neraz stačilo drobné previnenie, nevhodné správanie, duševná porucha alebo schopnosť liečiť.

Tadiaľto niekedy viedla cesta na trnavské popravisko. Foto: Tomáš Galierik

Cielené vyhľadávanie čarodejníc, doslova „honu na čarodejnice“, často smerovalo tam, kde medzi ľuďmi dlhodobo pretrvávali spory, alebo kde sa nešťastie, napríklad nedojenie kravy, pripisovalo osamelej susede.

Z Krupiny pochádza aj zmienka o využívaní klietky hanby na verejné vystavovanie previnilcov, ako aj klietky, pod ktorou sa rozkladalo raždie a odsúdení boli upaľovaní.

Zabudnutá história v knihe Miesta zločinu a tragédií

Kniha Miesta zločinu a tragédií sa venuje mapovaniu lokalít, kde v minulosti stáli šibenice, a miest, kde sa dodnes zachovali názvy ako „Šibenica“ či „Pod šibenicou“.

Podrobne spracúva históriu katov, ich život a prácu. Naprieč Slovenskom dokumentuje praniere slúžiace na verejné vystavovanie previnilcov na hanbe aj pozostatky miest, ktoré tento účel plnili.

Jednou z tém sú aj prípady nálezov takzvaných upírskych hrobov, presnejšie zomrelých pochovaných s opatreniami, aby sa po smrti „neprebudili“ a nestrašili.

Obálka knihy. Foto: Tomáš Galierik

V ďalších kapitolách knihy autor prechádza k novodobej histórii, ktorú tvoria tragédie, nešťastia, ale aj spoločenské udalosti považované za veľké kolektívne traumy.

Medzi ne patria najmä nútené vysťahovania obyvateľov pre výstavbu vodných nádrží a vojenských obvodov. Vykorenená kultúra, zánik osobitých tradícií, nárečí, rodinných väzieb a definitívna rozlúčka s miestami posledného odpočinku blízkych, ku ktorým sa už nikdy nemohli vrátiť, predstavujú tragédie, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia.

Autor knihy Miesta zločinu a tragédií Tomáš Galierik vyštudoval kulturológiu a riadenie turizmu.  Vo svojej tvorbe sa venuje regiónom, miestam a širšiemu pohľadu na kultúru a príležitosti v cestovnom ruchu.

Je autorom Košického filmového chodníka a sprievodcom po filmových lokáciách. Tému filmového turizmu výrazne rozvinul v knihe Filmové miesta a neskôr v pokračovaní Filmové miesta 2, ktoré spolu tvoria sériu Filmové Slovensko.

Debutoval fantasy románom pre deti a mládež Linda a kľúč od Andary. V závere roka 2025 uviedol na trh vojnový a povojnový román Deti vojny-povojny: Vierka, venovaný deťom a ich prežívaniu temných rokov našich dejín.

Príbeh sa sústreďuje na osudy detí a zachytáva aj menej známe udalosti spojené s deportáciami Židov, životom počas vojny a povojnovou realitou na severe Slovenska.

---
Instagram autora: https://www.instagram.com/tomi.gali/ 

Facebook autora: https://www.facebook.com/tgalierik/ 

Zoznam kníh na stránke autora: https://galierik.sk/#knihy 

(tg)