Od Poslednej bosorky po Invalida. V Trnave sa natáčalo viacero filmov

RELAX - Trnavské pikošky | 20.1.2026, 17.15, prispievatelia

Natáčanie filmov v mestách podporuje aj filmový turizmus. Ťažiť by z toho mohla aj Trnava.

Trnava ako populárny filmovací priestor, foto: PaulCosmin, Pixabay

Mesto Trnava sa v minulosti niekoľkokrát stalo filmovacím priestorom a na nakrúcanie niektorých projektov si nepochybne spomínajú aj mnohí Trnavčania.

Slovensko nemá rozsiahle filmové ateliéry a filmový priestor, v ktorom by sa mohli sústrediť filmoví technici, kulisári a architekti, aby si vytvorili vlastné ulice a priestory.

Namiesto toho sa opakovane vyráža do skutočných ulíc a budov. Trnava ako historické mesto ich má viacero a historický vzhľad jej ulíc je filmárom veľmi dobre známy. Dokázali nám to už niekoľkokrát.

V knihách Tomáša Galierika Filmové miesta a Filmové miesta 2 je zachytených viacero miest, obcí, objektov aj národných parkov, ktoré oslovili svet domáceho, ale aj hollywoodskeho filmu. Trnava tvorí súčasť prvej knihy.

Ktoré filmy sa teda neodmysliteľne spájajú s mestom?

Filmy, v ktorých je zachytená Trnava

Najstarším a pre mnohých dodnes najvýznamnejším filmovým dielom spojeným s Trnavou je slávna Posledná bosorka z roku 1957. Film Vladimíra Bahnu kombinuje skutočný priestor s kulisovou maľovanou grafikou.

Hviezdne obsadenie filmu o uväznenej žene obvinenej z bosoráctva odkazuje na dobu a skutočné procesy, ktoré sa v meste v minulosti naozaj odohrávali.

Mnohé trnavské symboly a budovy sú vytvorené ako kulisy, ktoré podľa fotografií pripravili kulisári vo filmovom štúdiu Barrandov, no napriek tomu sa niekoľko záberov nakrúcalo aj priamo v Trnave.

Viditeľné je to najmä v scéne úteku, kde je rozpoznateľný Dóm sv. Mikuláša. Slávna dráma Námestie sv. Alžbety z roku 1965 sa nakrúcala prevažne v Novom Meste nad Váhom, no niekoľko scén vzniklo aj v Trnave.

Viditeľná je napríklad zástavba nízkych starších domov na Dolnopotočnej ulici. Táto zástavba dnes už neexistuje, keďže, ako uvádza kniha Filmové miesta, bola zbúraná a nahradená novou zástavbou a priestorom obchodného domu.

Trnava sa objavuje aj vo filmoch Červené víno (1976), Štvorylka (1955), Kohút nezaspieva (1986) alebo Tajomstvo alchymistu Storitza (1991).

Film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska nakrúcal hneď prvé scény v priestore parčíka pri synagóge. Pri Dóme sv. Mikuláša vznikali aj scény filmu Výlet do mladosti (1983).

Námestie sv. Mikuláša a samotný chrám zachytili aj filmy Čenkovej deti (1983) a Súkromná vojna (1977). Naposledy toto námestie, ako aj ulicu M. Sch. Trnavského, použil Peter Bebjak vo filme Jozef Mak (2021), keď sa ulica symbolicky preniesla v čase. Vznikala tu aj známa osudová scéna „krčmových rečí“.

V roku 2023 sa do slovenských kín dostal vydarený film Invalid. Laco Hunter, netradičný hlavný hrdina s charakteristickým prízvukom, pracuje v múzeu ako údržbár.

Vo filme vidíme priestory Prírodovedného múzea v Bratislave, miesta z Dúbravky či Vajnôr, no priestor ulice pred múzeom sa môže Trnavčanom zdať oveľa povedomejší.

Filmové múzeum totiž zvonka stvárňuje budova Okresného domu na ulici Andreja Žarnova. V ďalších scénach je viditeľná aj trnavská Mestská knižnica spolu s okolitými ulicami.

Kniha Filmové miesta uvádza ešte viacero ďalších príkladov, v ktorých sa Trnava objavila v rôznych žánroch a obdobiach.

Filmovanie mimo filmové štúdiá ako príležitosť pre mestá a regióny

Filmový priemysel a nakrúcanie na Slovensku prinášajú regiónom konkrétne krátkodobé pracovné príležitosti aj ekonomický prínos.

Príchod filmárov znamená nielen dočasné zamestnanie pre miestnych ľudí – ako vodiči, pomocný technický personál či členovia komparzu – ale aj uplatnenie služieb, remeselníkov a lokálnych podnikateľov, napríklad staviteľov kulís alebo výrobcov drevených prvkov pre potreby scény.

Filmovanie zároveň zvyšuje dopyt po ubytovacích kapacitách, stravovacích službách a doprave. Štát získava z týchto aktivít príjmy na daniach.

Viditeľné je to opakovane pri pôsobení rozsiahlych filmových štábov a množstve filmovacích dní. Tak tomu bolo pri projektoch Dračie srdce (1996) na Spiši, Behind Enemy Lines (2001) na viacerých miestach Slovenska, alebo Dracula (2019) v Štiavnici a Marco Polo (2016) v Tatrách a Súľovských skalách, v oboch prípadoch pre Netflix. 

Miesta známe z filmov či seriálov lákajú návštevníkov, ktorí ich poznajú z obrazoviek a chcú ich zažiť naživo. Práve tento potenciál Galierik vo svojich knihách zdôrazňuje ako príležitosť, ktorú regióny stále nedokážu naplno využiť.

Filmový turizmus umožňuje propagovať lokality jednoduchými, ale účinnými posolstvami typu: „toto je miesto, ktoré sa objavilo v rozprávke... alebo vo filme...“.

Podpora filmového turizmu tak môže viesť nielen k ekonomickému prospechu, ale aj k dlhodobému zvýšeniu návštevnosti a kultúrneho povedomia o daných miestach.

Rozcestníkom pre filmové miesta je stránka www.filmovemiesta.sk