Ľudia vybiehali na ulicu, steny praskali. Zemetrasenie je na Dobrej Vode stále témou

AKTUALITY - Región | 31.1.2026, 10.30, prispievatelia

Kultúrny dom bol počas prednášky, ktorú pripravil Ústav vied o Zemi SAV v spolupráci s obcou Dobrá Voda, zaplnený.

Vedecký pracovník Ústavu vied o Zemi Róbert Kysel hovoril aj o ďalších zemetraseniach v okolí Trnavy. Foto: pm

reklama

Aj keď od zemetrasenia na Dobrej Vode a v okolí uplynulo už 120 rokov, táto téma ľudí stále zaujíma.

Dôkazom bola vo štvrtok plná sála kultúrneho domu na Dobrej Vode, kde mali prednášky vedci z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Lucia Fojtíková a Róbert Kysel.

Okrem  domácich pritiahla atraktívna téma aj ľudí z okolia. Aj starosta René Blanárik priznal, že toľko ľudí nečakali a tak do sály museli dokladať ďalšie a ďalšie stoličky.

reklama

Ústav od roku 2022 vykonáva výskum, ktorý sa týka práve zemetrasenia na Dobrej Vode z roku 1906.

Kým Lucia Fojtíková priblížila mechanizmus vzniku zemetrasení skôr vo všeobecnej rovine, jej kolega Róbert Kysel sa zameral na Dobrú Vodu.

Z jeho prezentácie však vyplynulo, že viac dokumentov o živle, ktorý vážne zasiahol do životov ľudí v lokalite, je skôr z Jablonice, Hradišťa pod Vrátnom, Trstína alebo Cerovej, ako zo samotnej Dobrej Vody.

Starosta René Blanárik (vpredu) bol záujmom ľudí príjemne prekvapený. 

Prednášku oživil článkami z dobovej tlače, ich autori popisovali, čo sa po zemetrasení v dedinách dialo. Napríklad Národnie noviny priniesli krátke informácie aj z Piešťan, Vrbového, Senice, Modry alebo Pezinka, kde otrasy zeme ľudia pocítili.

„Ľudia zdesení vybiehali z príbytkov na ulicu, trasúc sa strachom. Múry na kostole, fare, škole a iných domoch sa dopukali, komíny popadali, škoda je veľká,“ informoval z Trstína Martin Kollár, vtedajší farár.

Noviny Nytramegyer szemle popisovali situáciu v Jablonici a Dobrej Vode. Konštatovali, že v spomínaných dedinách nie je žiadny dom či budova, ktorá by neniesla stopy skazy.

„Omietka praskala a padala v malých kúskoch na podlahy. Nábytok vŕzgal, obrazy sa hýbali alebo padali zo stien, hodiny sa zastavili.“ Niekoľko žien podľa tohto zdroja omdlelo, niektoré takmer „stratili rozum“.

Opisy zemetrasenia z roku 1906 sa na Dobrej Vode šírili ústnym podaním z generácie na generáciu, teraz si mohli ľudia vypočuť aj poznatky odborníkov.

Práve noviny prinášali „šťavnatejšie“ opisy toho, čo sa počas zemetrasenia a po ňom dialo. Úradné správy boli menej zaujímavé.

Noviny s úľavou konštatovali, že aj keď zemetrasenie spôsobilo obrovský strach medzi ľuďmi zaobišlo sa bez obetí na životoch.

Prvé veľké zemetrasenie na Dobrej Vode bolo 10. januára 1906 zhruba hodinu po polnoci, ďalší silný otras prišiel 16. januára. Potom až do 11. septembra 1906 bolo v lokalite počas 63 dní zaznamenaných spolu až 100 otrasov.

Kto vo štvrtok na podujatí na Dobrej Vode nebol, o najnovšie poznatky o zemetrasení spred 120 rokov prísť nemusí. Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v tomto roku výskum o dobrovodskom zemetrasení ukončí.

Jeho výsledky by sa podľa Roberta Kysela dostanú k verejnosti prostredníctvom publikácie.

PAVOL MACHOVIČ