Futbalová glosa: V Púšti bolo lepšie tempo ako pri behu dole kopcom do šenku

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 14.2.2026, 09.14, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Futbalisti Hrnčiaroviec počas zimného sústredenia. Foto: Rapid Hrnčiarovce

Milí priatelia,
tradičná zimná príprava odštartovala a samozrejme nezaháľali ani futbalisti Hrnčiaroviec.

Po dvoch prípravných zápasoch, s Chtelnicou a Ružindolom, oba korunované víťazstvom, sme sa nechali inšpirovať známym songom a sústredenie započali v najväčšej diere. 

Prievidzi.

reklama

Lebo my sme bojovníci, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, na dobrú, tvrdú prípravu nepotrebujeme luxusný päťhviezdičkový rezort, ale však nakoniec aj Prievidza je výborná. Veľmi sa nám páčilo.

Rekreačné stredisko Púšť, už ten názov vyvolával obavy, tak proviantu sme naložili pre celú našu ligu aj fanúšikov. 

Štvrtok podvečer sme začali ľahkým výbehom. Iba takých 7,5 km. Blato, lesná cesta, okruh 2,5 km a chuťovka, 700 m cieľový strmák do kopca.

Nechcem sa chváliť, ale nikto iný to za mňa neurobí, tak to musím spomenúť. Prvé kolečko som dal ešte štandardne na dvoječke. Vzadu, pohodka, langsám.

Druhé ani neviem, aký démon do mňa vbehol, zrazu len utekám s chalanmi o tridsať rokov mladšími do kopca. Pozriem na hodinky, že aké tempo a prisahám, že svietili v keňských národných farbách. Tempo 4:50.

Však to som nedával ani za ideálnych poveternostných podmienkach v deväťdesiatych rokoch z chalupy v Radobici dole kopcom do šenku.

Asi aj celkom, to že suchý pol január urobil svoje, tak som dal v tom štýle aj to tretie kolo a večer som ešte statočne bojoval s minerálkou. Ale tiež mám svoje limity.

Preto som odvážne a radikálne uťal hneď v piatok tieto ramadánske aktivity a pridal sa ku kolektívu. Ale teda až potom, čo sme absolvovali dve denné tréningové jednotky.

Pre veľký úspech trénerko zvolil iba jeden okruh, ale dal nám behať výbehy do toho najstrmšieho kopca. Normálne sa zľutoval, dal nám to iba 10 krát.

Vrátim sa ešte k štvrtku.

Kontrolní otázka:

„Kolik soudruhú z ŠK RAPID se vejde do dvoulúžkovýho pokoje?

Všichni, a někdy i více!

Ako spoločenská miestnosť nám poslúžila izba č. 5. O rozmeroch 3 x 3,5 metra. Poznáme to. Dobrých ľudí sa všade to. Zmestí. 22 ľudí a vedľa trénerka na okne a v kúpeľni boli ešte minimálne tri miesta voľné.

Kultúra na vysokej úrovni, festival internacionálnej piesne zaknihovala takmer polovica mančaftu zborovým spevom nejakého maďarského hitu. Dal by som aj video, ale toto fakt nechcete vidieť.

S veľkým úspechom sa však stretla aj stará známa klasika.

Šalalaj.

To je tá o tom obmedzenom potoku. A ranných rituáloch. A pocitoch. Chytilo sa celé mužstvo. Najviac sa vylievali tie najtichšie vody, pravda Filip?

A to bol stále iba štvrtok.

Piatok po dvoch kvalitných tréningových cykloch sme už objednali o trochu väčšiu spoločenskú miestnosť. Doobeda spomenuté výbehy do kopca, poobede silové cvičenia v hale, fotbálek, večer kartové hry.

Konečne som Sedlovi vrátil všetko aj s úrokmi. Časy, kedy ma pripravil v súbojoch o loptu, predbehol, dal viac gólov, som mu dal vychutnať pri žolíkovi. A v sobotu pri sedme z kríža. Tá už musela bolieť. 6:0.

Predtým sme absolvovali ľahký ranný výbeh a tréning, poobede víťazný zápas s Voznicou. Né, neni to sestra, ani žiadna rodina, ale naozaj, že názov dediny. 

Chvíľu to vyzeralo, že sa odtrhne Samo Adámek, prvý gól zatočil priamy kop, že dovi, dopo, dovinglu, druhý po hĺbkovej prihrávke do protipohybu brankára.

Následne sa klasicky presadil Romanko, 3:0, útlm, súper zahodil jedenástku, budíček sme iba prepli na neskoršie, po nedôraznom bránení 3:1, vzápätí 3:2.

Polčas. 

Nastúpila úplne nová zostava, išiel som to skúsiť aj ja, ale ozývať sa začal lýtkový sval, tak som to skrečoval, ale škoda, nakoľko sme zas mali výhodu pokutového kopu a mohol som navýšiť bilanciu zimnej prípravy a zvýšiť náskok na čele tabuľky strelcov. 

Zápas sme opäť dotiahli do úspešného konca výsledkom 6:3.

Všeobecne veľmi vydarené sústredenie, v peknom prostredí, dobrou kuchyňou a samozrejme výbornou partiou, aby aj nie keď sa nám o občerstvenie staral nový kustód mužstva, pán Ivan Jedinák.

Ten chalan krája tie pomaranče na mesiačiky úplne neskutočne. Hotový šaman, ešte aj tie banány nastajloval a tie drinky, o tom už radšej ani nehovorím.

Všetci spokojní, úlohy a objemy splnené, teda spokojný, až na Sedla, ten nemohol pobrať tie karty a ešte sa ma usiloval presvedčiť, že chrápem.

Nakoniec sa však vyriešilo aj to, ako súpera som mu ku kartám posadil Mirka Hrubého, tak sa to otočilo, a na noc zabezpečil štuple do uší.

Tak sa hádam poslednú noc aj vyspal.

Sumárum, jarná časť sezóny môže začať, sme pripravení.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR