Trnavské rybníky
reklama

Tri desaťročia so Spartakom: Toni-báči ju volal Martuška

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.11.2011, 14.34, Ján Král

Tak tomu sa hovorí vernosť klubu! Marta Katunincová pracovala v trnavskom Spartaku takmer tri desaťročia. V klube zastávala pozíciu rekvizitárky, starala sa o to, aby mali hráči k dispozícii načas čisté dresy či tréningovú výstroj.

Tri desaťročia so Spartakom: Toni-báči ju volal Martuška

Marta Katunincová sa na trnavský futbalový štadión vždy rada vráti. Foto: autor

Púpavy pri aleji
reklama


Začiatkom septembra sa rozhodla odísť na dôchodok. „Veru, prvého apríla by to bolo už 28 rokov, čo som začala s prácou v klube,“ vraví sympatická dáma. Začínala v roku 1984, za tie roky prešlo kabínou množstvo futbalistov a trénerov. „Na všetkých spomínam v dobrom. Keď stretnem bývalých hráčov na ulici, milo pozdravia, zastavia sa na slovíčko. To mi vždy dobre padne,“ vraví pani Katunincová.
Dobrosrdečná žena rozdávala láskavý pohľad všetkých hráčom rovnako. Vyzdvihovať nechcela žiadneho z nich, jedno meno však napokon uviedla. „Keď Miro Karhan hrával v zahraničí, občas v rozhovoroch spomenul, že sa už teší do Trnavy, príde pozrieť známych a niekedy spomenul, že sa teší aj na mňa. Od takého veľkého hráča považujem tieto slová za veľkú česť,“ rozjasnil sa jej úsmev na tvári. Dobre si vychádzala aj s trénermi. „Problém nebol s nikým, podebatovali sme aj s Galisom či Jánošom. Toni-báči ma dokonca volal Martuška.“
Svojho času robili na štadióne domovníkov s jej, dnes už zosnulým, manželom Emilom Katunincom. Ten pracoval v Spartaku aj ako vedúci mužstva či hospodára. „Vnuk Martin chytal v mládežníckych kategóriách Spartaka, dnes v klube trénuje mladých žiačikov a hráva americký futbal.“
Mimochodom, Marta Katunincová patrí k pravidelným čitateľom Trnavského hlasu. Tvrdí, že si vždy veľmi rada prečíta o tom, ako sa darí bývalým hráčom Spartaka. „Netušila som, že napríklad Miro Hrdina teraz robí trénera v Nedede.“ Pobyt na Štadión Antona Malatinského je pre ňu pohladením na duši. Do kabíny síce nezvykla chodiť, no s tímom vždy prežívala úspechy i pády. „Keď vyhrali, tešila som sa, keď prehrali, bola som smutná s nimi. Brala som to ako keby hrali moje deti.“
Mrzí ju akurát, že za tie roky klub nezískal majstrovský titul. „Zo srdca im titul doprajem, aj keď už nebudem pritom priamo účastná. Keď Pavel Hoftych začínal, ešte som pracovala. Čiže, možno by som malú zásluhu na tom mala aj ja. Pevne verím, že túto sezónu to vyjde. Jar je síce ešte dlhá, no máme to veľmi dobre rozohrané a disponujeme všetkým, čo k tomu treba. Aj dobrým trénerom,“ dodala.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda na splátky
reklama