Rybárom sa nestal ani vo Fínsku

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 10.11.2011, 14.44, Ján Král

Mário Adamčík má vo futbale toho odkopané požehnane. Hrával za Spartak aj iné ligové celky. Dodnes je držiteľom najrýchlejšie streleného gólu v slovenskej lige. Futbal hrá v Rakúsku a od opäť robí trénera. Tentoraz v Pečeňadoch, ktoré hrajú najnižšiu okresnú súťaž.

Tréner Pečeniad Mário Adamčík. Foto: Ján Král

Aké máte trénerské ambície?
- Trénovanie ma baví. Chcem si postupne zvyšovať kvalifikáciu, momentálne mám Euro licenciu B. Určite chcem trénovať, čo najvyššie. Teraz neviem povedať, čo bude, ak by sa mi s Pečeňadmi nepodarilo postúpiť. Zatiaľ som tam ale celkom spokojný, je tam dobrá partia, hráči ma oslovili, aby som ich viedol. Rozhodne však nechcem dlhodobo trénovať v najnižších súťažiach.
Ako hodnotíte jesennú časť z pohľadu Pečeniad?
- Snažil som sa skonsolidovať mužstvo. Z úvodu nás trénovalo 25, ku koncu 13-14, ale zato stabilných. Čo sa týka výsledkov a výkonov, som v tomto smere perfekcionista. S výsledkami som preto spokojný na 70 percent a s hrou tak na 60. Viem, že v chalanoch je ešte viac.
Z desiatich zápasov ste sedem vyhrali, tri remizovali. Ako jediný tím v súťaži kráčate bez prehry a so skóre 36:9. To znie dobre, až na to druhé miesto.
- Remízy boli podľa mňa zbytočné stratené body. Ofenzívna činnosť tímu je dobrá, no oveľa viac som spokojný s defenzívou. Dali sme 36 gólov, no okrem toho sme ešte dvadsať čistých šancí zahodili. A to bolo práve v zápasoch, kde sme prišli o body. Súpera sme mohli doraziť a namiesto toho vznikla dráma.
O koho z kádra ste sa počas jesene opierali?
- Os mužstva tvoria skúsení hráči. Vzadu je istotou René Pekarovič. V strede sa môžem oprieť o mladého futbalového Ondreja Skripčáka. Pavla Luloviča, Tomáša Ondrášika a Lukáša Kadlíčka som trénoval už vo Veľkých Kostoľanoch. S loptou to vedia, vidno, že sú to futbalisti. V útoku máme Paťa Lužaka, síce to nie je behavý typ, ale keď mu dobre prihráme, tak na osemdesiat percent dá gól. Potom sú tu ešte ďalší mladí šikovní chalani. Veľký výkonnostný progres spravil Roman Virág. Z hľadiska prístupu a nasadenia v zápasoch, je najpríjemnejším prekvapením.
Čo vám ukázala súťaž? Aká je?
- Figuruje v nej zopár mužstiev, s ktorými sa dá hrať futbal. Napr. v Dolnom Lopašove to bol obojstranne veľmi dobrý zápas. Lepšie sa nám hrá, keď súper chce hrať futbal. V Pečeňadoch je malé ihrisko, keď sa niekto zavrie pred šestnástkou, hráme síce na súperovej polovici, ale kým nezlomíme odpor protivníka dvoma gólmi, je to trápenka. Potom sú v súťaži aj mužstvá, na ktorých vidno, že si tí chalani chodia v nedeľu zahrať len pre zábavu. Nemám nič ani proti takému prístupu, veď dedina bez kostola, krčmy a futbalu je o ničom. Najväčší problém súťaže je však v malom počte mužstiev. Tri vlastne už z tak malého počtu a potom sa stáva, že raz hráme, inokedy nie. No a veľkým negatívom sú nekvalitné terény.
Naďalej aktívne hráte futbal v Rakúsku. Ako sa vám darí v novom tíme SV Drassmarkt?
- Nedarí sa nám. Hráme piatu najvyššiu súťaž. Máme mladý mančaft, v ktorom figurujú šestnásť – sedemnásťroční stredopoliari. Nehráme zle, ale nevyhrávame. Tým pádom v klube nie je spokojnosť. V klube sme zostali dvaja starší hráči, okrem mňa ešte Michal Filo zo Žiliny.
Rok ste pôsobili vo fínskom prvoligovom Kuopiu. Neláka vás to na návrat do tejto škandinávskej krajiny?
- Životná úroveň je vo Fínsku určite vyššia ako na Slovensku. Medzi ľuďmi tam vládne totálna pohoda. Nikto sa neponáhľa tak ako na Slovensku. Keby aj u nás bola taká životná úroveň, tiež žijeme v pokoji. Do Fínska by som určite s radosťou vrátil. Ale žiť natrvalo by som tam nechcel.
Prečo?
- Päť mesiacov tam je tma, resp. šero. Na to nie sme my Slováci zvyknutí. Myslím si, že s tým majú problémy aj oni. Na jednej strane sú pohoďáci, na druhej strane je Fínsko z môjho pohľadu krajina gemblerov a alkoholikov. Hracie automaty majú takmer všade - na pumpe, v obchode, potravinách, krčme. Málokedy som videl neobsadený automat. Ďalšia vec je, že sa tam dosť pije, hoci majú neskutočne drahý alkohol aj na ich pomery. V špecializovaných obchodoch si ho vedia kúpiť lacnejšie, ale v bare sme s manželkou za pivo a drink dali vtedy aj štyristo korún.
Futbal vo Fínsku sa cez zimu dlhé mesiace súťažne nehrá. Čo ste robili vo voľnom čase?
- Fínsko je neskutočne krásna krajina. Kuopio leží v strede Fínska, s počtom obyvateľov sa dá porovnať s Trnavou. Rozprestiera sa tam druhé najväčšie fínske jazero, z bytu som prešiel tridsať metrov a bol som pri brehu. Kúsok od mesta boli skokanské mostíky, golfové ihrisko, mali sme čas prejsť sa do hôr na maliny. Všade bolo čisto, na zemi nenájdete hodený papier. Paráda.
Ktorá liga je kvalitnejšia. Slovenská či fínska?
- Sú porovnateľné, možno trochu vyčnieva slovenská z taktického hľadiska. Vo Fínsku sa hral strašne fyzicky náročný futbal. Pripadalo mi to ako anglická liga spred pätnásť rokov. Väčšinou aplikovali štýl dlhá lopta – súboj. Pravda, niektoré mužstvá mali aj technických hráčov, dali loptu na zem. Nebolo to však ťažké, za dva týždne si na to človek zvykol.
Stal sa z vás vo Fínsku rybár?
- Nie. Nevydržím sedieť niekde dve hodiny a čakať, že mi ryba zaberie na udicu. Ak mám oddychovať, tak aktívne. Vo Fínsku bolo v jazere toľko rýb, že sme za polhodinu nachytali plný čln rýb. Chodili sme si tam uloviť večeru. Od kanála, ktorý v Maduniciach vyhľadávajú rybári, bývam asi päťdesiat metrov, ale nezájdem tam.
Ste výborný rétorik. Neuvažovali ste nad tým, že by ste sa živili svojou výrečnosťou?
- Ťažko povedať, či by ma to uživilo. Každopádne, muselo by to byť niečo s futbalom, o tom by som asi nemal problém rozpráva. Človek musí rozumieť oblasti, ktorú komentuje, inak je to o ničom.
 

Praje titul Spartaku
Ako vníma Mário Adamčík trnavský Spartak, kde svojho času začínal? „Spartak nie je len jeden z mojich bývalých klubov, ale je to mužstvo, v ktorom som vyrastal. Vždy budem spartakovec. Čo sa týka ich terajších vystúpení, nechcem to posudzovať. Otvorene poviem, dlho som nebol na lige. Víkendy mám nabité, ak mám voľno, radšej ho strávim s rodinou. Myslím si však, že dosť pomohol návrat Mira Karhana. Uplatňuje svoje skúsenosti. Spartak považujem za strašne nevyspytateľné mužstvo. Dokážem natipovať päť zápasov z ligy, no Trnavu si netrúfam. Odohrajú skvelý zápas a potom prehrajú zápas, ktorý by prehrať nemali. Andelom doprajem titul. Zaslúžia si ho najmä fanúšikovia, ktorí sú jej dlhé roky verní.“